Reklama
Reklama
Počúvanie je nové čítanie

Možný prezident sa volá Viktor Stepanovič

"...Toho leta stál malý bochník chleba vyše milión rubľov. Toho leta sa už tretí rok za sebou neurodilo obilie a druhý rok vládne hyperinflácia. Toho leta začali v zapadnutých uličkách ďalekých provinčných miest umierať prví Rusi. Toho leta prezident odpadol v služobnej limuzíne, ďaleko od pomoci, ktorá by ho mohla zachrániť... Od tej chvíle už nič nebolo ako predtým. Bolo to v lete roku 1999..." Nie nejde o autentickú správu z dnešnej Moskvy. Toto sú prvé riadky z novely Ikona od F. Forsytha.
Počet zobrazení: 657

"...Toho leta stál malý bochník chleba vyše milión rubľov. Toho leta sa už tretí rok za sebou neurodilo obilie a druhý rok vládne hyperinflácia. Toho leta začali v zapadnutých uličkách ďalekých provinčných miest umierať prví Rusi. Toho leta prezident odpadol v služobnej limuzíne, ďaleko od pomoci, ktorá by ho mohla zachrániť... Od tej chvíle už nič nebolo ako predtým. Bolo to v lete roku 1999..." Nie nejde o autentickú správu z dnešnej Moskvy. Toto sú prvé riadky z novely Ikona od F. Forsytha.

"Premiér s ľudskou tvárou", také označenie si vyslúžil V. Černomyrdin aj u radikálnych politikov. "Čeromyrdin vedel vždy vypočuť, bol prostým a ľudským..." hovoril pred rokmi o ňom bývalý predseda Gosplánu ZSSR N. Bajbakov, ktorý ho spoznal ešte ako riaditeľa Oremburgského plynového závodu v rokoch 1973-1978. Po práci v straníckych orgánoch bol v rokoch 1985-1989 ministrom plynárenského priemyslu ZSSR, jedného z najvplyvnejších a najbohatších rezortov v ZSSR. Po premene ministerstva na Štátny plynárenský komplex GAZPROM bol až do r. 1992 šéfom jeho vedenia. V roku 1992 bol menovaný za podpredsedu vlády pre palivovo-energetický komplex a v decembri 1992 ho VII. zjazd ľudových poslancov zvolil za premiéra.

Dôsledky omylu z roku 1995

V prezidentských voľbách v roku 1996 mal V. Černomyrdin za sebou svoj politický subjekt Náš dom Rusko, ktorý mnohí analytici nazvali stranou papalášov bojacich sa stratiť moc. Dnes, v čase rozbiehajúcej sa predvolebnej kampane v Rusku, má tento kedysi vládnuci subjekt ako neformálna strana moci nádej na 15% hlasov voličov do Štátnej dumy. "Pravoje delo" zakladateľov Gajdara, Čubajsa... má 3% podporu, Komunistická strana Ruska - 49%. V čase prezidentských volieb v roku 1995 bol V. Černomyrdin predsedom vlády a v zásade mal nádej aktívne vstúpiť do prezidentského súboja. Experti mu odporúčali vzdať sa kresla predsedu vlády a celkom sa ponoriť do volebnej kampane. Rozhodol sa inak. V. Černomyrdin stál na strane B. Jeľcina v roku 1993, keď bol na pokyn Jeľcina rozstrieľaný parlament. Podporil ho pri svojom rozhodnutí rozpútať "vojnu" v Čečensku, podržal ho vo volebnom súboji s G. Zjuganovom.

Dvadsiateho tretieho marca 1998 sa ruský establišment dozvedel o odvolaní V. Černomyrdina z premiérskeho postu. Tento krok, spoluautorom ktorého bola predovšetkým prezidentova dcéra T. Djačenko a vtedajší vedúci prezidentskej administrácie V. Jumašev, je dnes z odstupom času možné vnímať ako hranicu medzi dvoma epochami. Po svojom odvolaní V. Černomyrdin nevyužil jedinečnú šancu zohrať úlohu záchrancu vtedajšieho politického systému. Ako premiér bol paradoxne odvolaný preto, lebo nemal výsledky, začal politicky vadiť a súbežne sa mal pripravovať na svoje nové poslanie - nástupníctvo po B. Jeľcinovi. Urýchlenie procesu má praktický rozmer. Súčasný prezident je dostačne zdravotne vetchý a je lepšie, ak je prípadný nástupca dobre pripravený už skôr než v roku 2000. Otázkou len bolo, ako a kedy vrátiť V. Černomyrdina do hry.

Náhodný návrat do politiky?

V apríli minulého roku (tesne po odvolaní), keď sa mu podarilo udržať si kreslo predsedu strany, V. Černomyrdin potvrdil, že bude kandidovať v prezidentských voľbách v roku 2000. Svoje rozhodnutie komentoval slovami: "...prezidentskú prácu nepovažujem za parádu, ale za ťažkú prácu. Na túto prácu som sa svedomito pripravoval a som na ňu pripravený..."

Napriek tomu, ako sa ho B. Jeľcin "elegantne" zbavil, Černomyrdin diplomaticky priebežne hájil postoje Moskvy na medzinárodnom poli a bol v mnohom pre Západ prijateľnejší, než mentálne a zdravotne nevyspytateľný B. Jeľcin. Černomyrdin zvolili taktiku melir est canis vivus leone mortuo - živý pes je lepší než mŕtvy lev. Moment návratu do veľkej politiky bol načasovaný, či lepšie povedené spojený s humanitárnou katastrofou v Juhoslávii. Podľa J. Gajdara útok NATO na Juhosláviu zapadol do predvolebnej kampane komunistov(!). Ťažko je možné súhlasiť s tým, že by štáb G. Zjuganova bol schopný takejto spravodajskej hry, skutočnosťou je, že pod vplyvom udalostí na Balkáne sa v Rusku obrovsky rozšírili antizápadné a protiamerické nálady. V tejto atmosfére prezident B. Jeľcin siahol po V. Černomyrdinovi a poveril ho nedvojzmyselne - Rusko sa ako aktér musí vrátiť do hry o Balkán a následne o svet.

Akcia 200 výsadkárov, ktorí samostatne vstúpili do Kosova a obsadili letisko v Prištine, o čom vraj nevedel ani minister I. Ivanov, ani šéf Federálnej služby bezpečnosti a tajomníka Rady bezpečnosti RF V. Putin a ani samotný V. Černomyrdin, túto snahu, aj keď bola určená najmä domácemu publiku v Rusku, len zarámovala. Nakoniec V. Žirinovskij ju označil za najhrdinskejšiu akciu ruskej armády za posledných 10 rokov.

Činnosť V. Černomyrdina ako špeciálneho splnomocnenca prezidenta B. Jeľcina pre otázky riešenia krízy v Kosove sa stala predmetom ostrej kritiky zo strany ľavicovej väčšiny v Štátnej dume. Podľa ich hodnotenia patrí medzi iniciátorov kapitulácie Ruska pred NATO. Západ jeho kyvadlovú diplomaciu hodnotí opatrne, ale predsa triezvejšie. Vníma ho ako spoluarchitekta mieru v Kosove.

Moc za veľa nestojí

V. Černomyrdin ako nediplomat, ako človek, ktorý sa špeciálne nikdy nevenoval diplomacii, resp. medzinárodným vzťahom, dokázal vybudovať základ verejného zvratu vo vzťahu k OSN. Po počiatočnej frustrácii už nie sú všetci presvedčení, že OSN je nástrojom minulosti a navyše veria v to, že ešte aj v budúcom storočí poslúži mieru.

Aj keď sa mu na začiatku svojej misie nepodarilo vyjednať prepustenie troch zajatých amerických vojakov, ktorých teatrálne pred televíznymi kamerami odovzdali pastorovi J. Jacksonovi, objektívne treba vnímať, že dokázal dve zásadné veci. Najskôr to, že Rusko je naďalej (aj keď s vnútornou slabosťou) jedným z centier sily a potom, že Organizácii spojených národov vrátil stratenú tvár! Nedávno sa V. Černomyrdin priznal, že nikdy sa necítil tak spokojne, ako dnes. A doplnil: "Ja viem, akú hodnotu má moc. Za veľa nestojí..." Napriek tomu je jedným z horúcich favoritov na post prezidenta Ruska. Otázne je, či mu to "Abramovičovci" - Boris Abramovič Berezovskij a nová hviezda - 33-ročný naftový magnát Roman Arkadieviž Abramovič - dovolia.

V politike je všetko možné, ak Černomyrdin "pustí" Gazprom, kam sa po rokoch vrátil ako predseda rady riaditeľov, v prospech naftového mága Berezovského, ten potom ako neobmedzený vládca plynu a ropy môže súhlasiť, aby bol prezidentom ktokoľvek, napríklad aj V. Černomyrdin. GAZPROM však vypiplal V. Černomyrdin a ťažko možno predpokladať, že ho len tak hodí cez palubu. Navyše, po Juhoslávii má mimo vnútornej aj svoju medzinárodnú cenu a dokázal, že je lepšie, keď funguje diplomacia, než keď sa chopí riešenia komplexu otázok armáda... Novú a možno nečakanú pozíciu V. Černomyrdina ale netreba preceňovať. Rusko je predsa len Rusko.

Čo sa týka neobmedzeného vládcu, ktorý sa podľa Ústavy Ruskej federácie volá prezident, jedným z možných faktorov, ktoré môžu priblížiť Rusko k tradičným modelom demokratickej spoločnosti (pri akceptovaní jej národných špecifík) je oslabenie vplyvu prezidenta a posilnenie vplyvu Štátnej dumy. V rámci tohto modelu si dokonca 62% respondentov (prieskum Biznis - barometer) myslí, že v Rusku existuje možnosť vybudovania civilizovaného trhu v horizonte 5-7 rokov. Voľby prezidenta budú v roku 2000. Predtým si zmerajú svoje politické sily vo voľbách do Štátnej dumy. Predvolebná kampaň sa rozbehla a v Rusku už naozaj nič nie je tak ako bolo predtým...

Autor je tajomník Zahraničného výboru NR SR

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Najčítanejšie

Matovičove referendá
Idioti v politike
Esencia cynizmu a pokrytectva
Kto sa smeje naposledy
Návrat posolstva Novočerkaska
OSN – dítě války
Trumpov „mierový kšeft“ na arabskom bazáre
Ad.: Idioti v politike
Matovičove referendá
Budíček spoza Dunaja
Vrtieť Justitiou
Kam až môže klesnúť verejná morálka?
Idioti v politike
Ako Slovensko prichádza o verejnosť
Pod rúškom tma
Covid - Rozdelená spoločnosť
Reklama
Reklama
Reklama
Reklama