Rok vlády samovrahov

Miloš Zeman nastúpil na predsednícke kreslo ČSSD pred šiestimi rokmi. Strana mala vtedy 13-percentnú podporu voličov. Vo voľbách roku 1996 získala skoro tretinu hlasov a sociálna demokracia sa stala relevantnou politickou silou na českej politickej scéne. Minulý rok v predčasných voľbách dosiahla historické víťazstvo 33 percent a do vládnej budovy Strakovej akadémie mohla vstúpiť hlavným vchodom. Vďaka lišiackemu ťahu - opozičnej zmluve s ODS - vytvorila jednofarebnú menšinovú vládu.
Počet zobrazení: 1219

Miloš Zeman nastúpil na predsednícke kreslo ČSSD pred šiestimi rokmi. Strana mala vtedy 13-percentnú podporu voličov. Vo voľbách roku 1996 získala skoro tretinu hlasov a sociálna demokracia sa stala relevantnou politickou silou na českej politickej scéne. Minulý rok v predčasných voľbách dosiahla historické víťazstvo 33 percent a do vládnej budovy Strakovej akadémie mohla vstúpiť hlavným vchodom. Vďaka lišiackemu ťahu - opozičnej zmluve s ODS - vytvorila jednofarebnú menšinovú vládu.

Zdá sa ale, že ČSSD nebola celkom dobre na vládnutie pripravená a precenila svoje sily. Snaha vládnuť za každú cenu s chrbtom krytým od ODS sa podpísala na strate popularity. Jej preferencie klesli až na 18 %. Ak sa pred rokom zdalo, že extrém sa podarilo vytlačiť na okraj ( KSČM získala 11% a republikáni sa do parlamentu ani nedostali), dnes sa ukazuje, že to také jednoznačné nie je. Taktika KSČM stáť obďaleč, pozorovať chyby vlády a šarvátky ostatných strán sa javí ako veľmi efektívna. Komunisti už dýchajú sociálnym demokratom na krk len s 2% stratou a môžu sa tešiť na zástupy ďalších sklamaných voličov.

Opozičný "kočkopes"

Kto by sa bol pred rokom čo i len nazdal, že takí veľkí rivali ako Miloš Zeman a Václav Klaus si tak ľahko nájdu cestu k sebe. Známe sú Zemanove výroky o tom, ako treba ísť "vláde po krku". Klausovi sa zase zastrašovaním voličov pred návratom komunizmu v Čechách podarilo v predčasných voľbách zmobilizovať k urnám vo svoj prospech značnú časť sympatizantov pravice. Nikomu z oboch táborov sa ani nesnívalo o tom, čo napokon 22. júla 1998 uzrelo svetlo svetla ako Opozičná zmluva. Pod týmto názvom sa vlastne skrýva maskovaná koalícia ČSSD a ODS. Klaus sa takýmto spôsobom mohol pomstiť svojim bývalým spojencom z KDÚ - ČSL a ÚS za zvrhnutie jeho vlády v jeseni 1997. Koalícia pravicových strán by mala pritom v parlamente väčšinu 102 poslancov. Klaus so Zemanom zhodne tvrdia, že opozičná zmluva nemala alternatívu. Skôr ide o to, že ČSSD za cenu nerušeného vládnutia počas celého funkčného obdobia prepustila ODS vysoké posty v štátnej správe pre ich ľudí. Miloš Zeman a Václav Klaus sa dokonca pravidelne stretávajú na pracovných obedoch, kde vzájomne konzultujú najbližšie kroky vlády. Obaja unisono zdôrazňujú existenciu tohto neprirodzeného zväzku potrebou dlhodobej politickej stability. Skutočným dôvodom opozičnej zmluvy sa ale javí čo najrýchlejšie presadenie ústavných zmien. Tá najdôležitejšia by sa mala týkať celkovej zmeny pravidiel hry.

Nový volebný systém

Obe veľké strany by rady vyčistili politické ihrisko od malých, no o to otravnejších trpaslíkov. Rozhodli sa preto pripraviť také pravidlá, podľa ktorých by si to medzi sebou rozdali len červení s modrými. ODS navrhla pomerný systém s 35 obvodmi a tzv. Imperialiho systémom. Ten by napríklad zaručoval po prepočte výsledkov minuloročných volieb až 107 mandátov pre ČSSD, a tým aj pohodlnú väčšinu. Tri malé strany by reprezentoval len hlúčik 9 poslancov. ČSSD však napokon s týmto návrhom nesúhlasila. Sociálni demokrati sa totiž obávali, či by tento systém pri ich klesajúcich preferenciách nebol výhodný len pre ODS. Nechávajú si preto pootvorené zadné vrátka pre prípadnú koalíciu s ÚS a KDÚ-ČSL. Sami prišli s mierne modifikovaným návrhom, ktorý tak nepreferuje silné strany. O podobe nového volebného zákona by mala rokovať šesťčlenná skupina zástupcov ČSSD a ODS. Kuriózne bude sledovať zápolenie o kreslo v Senáte po nebohom Václavovi Bendovi. Obe strany na presadenie nového volebného zákona potrebujú 2/3 ústavnú väčšinu v Senáte a práve k tomu im jeden hlas chýba. Do volieb "o jedného senátora" pôjdu vlastne spoločne...

Prepad ekonomiky

Zatiaľ, čo si dvaja giganti spoločne rozdelili celú moc v štáte, Česká republika sa ocitla v najhoršej situácii od začiatku reforiem. Zaznamenaný bol pokles HDP až o - 4,5 %, pričom nezamestnanosť v ČR neustále stúpa. Odborníci vyčítajú vláde jej prílišné zasahovanie do ekonomiky. Napríklad podiel štátneho rozpočtu na HDP je o 2,3 % vyšší ako vlani a schodok rozpočtu, ktorý sociálni demokrati presadili po prvýkrát v histórii ČR stúpne podľa posledných odhadov ministerstva financií z 30 na 47 miliárd. Kabinet však prišiel i s pozitívnymi krokmi - zlepšil podnikom možnosť odpisov, čím majú viac peňazí na investície. Do ČR prúdi aj viac kapitálu zo zahraničia.

Bezvýchodiskovosť českej politiky

Česká politika uviazla v pasci opozičnej zmluvy a chýba jej akákoľvek nová myšlienka. Snemovňa síce minulý týždeň vyjadrila názor, že vláda krajine neprospieva, premiér však môže zostať pokojný - budúcnosť jeho kabinetu to nijako neovplyvní. Hlasovanie o dôvere vlády chce vyvolať jedine ÚS, na to však nemá dostatočný počet poslancov. EÚ vyjadrila svoje znepokojenie nad postupom reforiem a jej jesenné hodnotenie sa očakáva s obavami. Vláda v nedávnej správe o svojej činnosti uvádza, že plán legislatívnych prác do mája nielenže splnila, ale aj prekročila. Opozícia i odborníci majú ale iný názor. Slovné bonmoty Miloša Zemana vystriedali vulgarizmy na adresu novinárov. Za podobné vyjadrenia by musel Zeman v krajinách na západ od Prahy zaplatiť odchodom zo svojho postu. Ak niekto očakával, že českí sociálni demokrati pôjdu v šľapajach maďarských socialistov, je iste sklamaný. Zeman nie je Horn a namiesto radikálnych reforiem sa ČR potáca v bludnom kruhu.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984