Reklama
Reklama

Skepsa nad možnosťami novej vlády

Len nedávno si hlavný palestínsky vyjednávač abú Mázin povzdychol: "Situácia nemôže byť horšia ako v posledných troch rokoch za Netanjahua." V Izraeli sa dostali k slovu labouristi premiéra Baraka, pozliepaní takmer zo všetkých politických formácií s výnimkou premiérovho soka Netanjahua a jeho Likudu.
Počet zobrazení: 636

Len nedávno si hlavný palestínsky vyjednávač abú Mázin povzdychol: "Situácia nemôže byť horšia ako v posledných troch rokoch za Netanjahua." V Izraeli sa dostali k slovu labouristi premiéra Baraka, pozliepaní takmer zo všetkých politických formácií s výnimkou premiérovho soka Netanjahua a jeho Likudu.

Čo iné však zostalo vládnej strane po premárnených voľbách, ako aspoň so štipkou hrdosti zabuchnúť dvere pred Barakovým volebným sústom hladkajúcim aj palestínsky žalúdok? Situácia pravdepodobne nebude v izraelsko-palestínskom tanci s kopijami horšia ako pred predčasnými májovými voľbami, ale sú oprávnené pochybnosti, či a o koľko bude pre palestínske požiadavky prijateľnejšia. Netanjahu vraj podľa pred a povolebných analytikov stratil hlasy, ba najmä medzi mládežou tým, že odmietol myšlienku samostatnosti Palestíny po izraelských voľbách, odmietol rozkrojenie Jeruzalema, ubrzdenie bujnejúcich izraelských osád na okupovaných územiach (slávnym výrokom po Wye Plantation "nestaviame, len rozširujeme postavené" aj napriek miernemu karhaniu zo strany USA), odmietol komunikáciu so Sýriou a v podstate neefektívnym polovičatým sťahovaním z Libanonu aj so svojim južným susedom.

Sucho na činy

Je ďalší generál v politickej kazajke schopný ponúknuť aspoň to, čo sľúbil vo voľbách? Skeptici tvrdia, že netreba čakať zázraky od muža, ktorý má na rukách aj palestínsku krv. Nechajme však takéto tvrdenie o malom 57-ročnom Napoleonovi, ako ho prezývajú, bokom, lebo je už pár rokov značne oslabované mierotvornými názormi svojho tútora Šimona Peresa, dnes jeho ministra pre regionálnu spoluprácu. Faktom však je, že v každej oblasti dobre zavlažovaných sľubov zostalo sucho, aby sa činom darilo. Základom je stabilný, jednoliaty kabinet. Jeden Izrael ovešaný stranou Šás, ktorá kedysi ofukovala Netanjahuov Likud, nie je jediným podozrivým článkom. V Barakovej vláde je totiž až sedem ministrov z predchádzajúcej pravicovej vlády, pričom v koalícii má aj zástupcov osadníkov. Podľa politického analytika Hasana Chatíba, "veci takto nevyzerajú dobre, pretože pre Palestínčanov mier znamená ukončenie okupácie, ale osady znamenajú ich upevnenie". A tu sa práve Barak zaviazal rovnako k "nepoškodeniu" existujúcich osád (aký je to už len rozdiel od názoru svojho predchodcu?). Došlo síce k zrušeniu kontroverzného plánu výstavby v osade Ras al-Amúd vo východnom Jeruzaleme, avšak stavba na známom pahorku s honostnejším názvom Har Choma, takisto v arabskej časti Jeruzalema, ktorý stojí v ceste mierovým rokovaniam dodnes, zostáva bez ujmy.

Barak začína svoje pôsobenie v okázalo veľkom štýle. Súčasné rokovania s partnermi z Egypta, Sýrie, ba aj návšteva Washingtonu dávajú záruku "napraviť minulé omyly" (Barak) a na poste, ktorý kedysi zaujímal zakladateľ štátu Ben Gurion, "doviesť Izrael a Blízky východ k mieru". Barak je ochotný možno postupne rokovať s Libanonom a Sýriou, no izraelský minister pre otázky Jeruzalema Haim Ramon dal jasne najavo, že v prípade palestínsko-izraelských rokovaní "verím, že nájdu cestu ako uplatniť dohodu z Wye celú, alebo jej časť". Tá časť, ktorá zrejme implantovaná nebude, sa týka okrem spornej výstavby aj požiadavky Izraela na samotný Jeruzalem. Práve Barakovi manažéri vo voľbách kormidlovali šéfa Strany práce do pozície, ktorá dáva rozporuplnú odpoveď, či víťazný koaličný blok Jeden Izrael, ktorému Barak velil, znamená aj jeden Jeruzalem, a teda nie jeho delenie na východnú časť (ako základ pre palestínske hlavné mesto) a západnú židovskú časť. Barak s víziou "premiéra pre všetkých v Izraeli" zabúda totiž na to, že polmiliónová arabská menšina v krajine nie je vo vláde zastúpená žiadnou vlastnou stranou. Okrem toho, už v roku 1997 pri preberaní predsedníctva Strany práce priznal, že pôjde viac k pravému stredu a vtedy aj vyjasnil stanovisko jednotnosti Jeruzalema. Čo je však pre Palestínčanov oveľa kvárivejšie, Barak začína postupne ťahať rokovania o konečnom štatúte k dôrazu na splnenie bezpečnostných požiadaviek, a tým aj na zaobalenie Netanjahuovej formuly územie za bezpečnosť (teda nie za mier).

USA naďalej garantom

Je zrejmé, že nový kabinet len veľmi mierne okreše pozície bývalej pravicovej vlády. Najmä v dôsledku toho, že už samotná koalícia pozostáva nielen z domovskej Strany práce, ale najmä liberálneho Merecu, Izrael Ba-Alija, Šásu či Meimadu a Mordechajovej Strany stredu. Len veľmi ťažko sa v takejto zostave bude hľadať propalestínsky kompromis. Skôr len ten proizraelský, pretože nezmenené zostane priateľstvo k USA. Ako zdôraznil Barak, "Washington zohrá významnú úlohu na rokovaniach o konečnom štatúte okupovaných území". USA majú ešte stále silný vplyv najmä cez finančné sponzorstvo, väčšinou vojenské, na politiku židovského štátu. Je treba podotknúť, že v samotných Spojených štátoch žije viac Židov ako v Izraeli (5,6 mil. oproti 5 miliónom). No a USA mali vždy správne naplnené vrecko pre sponzorské aktivity Izraela, a to aj vtedy, keď sa vzťah EÚ k židovskému štátu kvôli podvodnej obchodnej politike na okupovaných územiach ochladil. Tri miliardy USD (40% amerického rozpočtu určeného na pomoc) predstavuje najväčší diel pomoci v porovnaní s ostatnými krajinami. Hoci tento rok to bude len 2,94 mld. USD (1,86 mld. USD z toho sú určené na vojenskú výzbroj), vždy je to nezanedbateľná časť.

Lenže okrem zahraničnej politiky bude musieť Barakova vláda snáď viac ako inokedy pozerať aj na domáce problémy. Zrejme rapídny stále trvajúci pokles už teraz vyše 100 tisícovej skupiny nezamestnaných, prevažne mladých Izraelčanov, sa nepodarí tak rýchlo ani pribrzdiť. Lenže ak sa Barak nebude orientovať aj na domáce problémy, veľmi rýchlo sa môžu splniť Netanjahuove predpovede o tom, že "je čas dať si pre seba pauzu", veď labouristická koalícia to už raz nezvládla...

Hocako, mierotvorca Ehud vyletel vo voľbách vysoko, no ak nedokáže so svojou formáciou zvládnuť umenie kompromisov, padne veľmi nízko. Palestínčania sa vyhlásenia vlastného štátu nevzdali, Sýrčania a Libanonci si dávajú podmienky a domáce obyvateľstvo začína zaujímať viac ekonomická situácia, ako snaha silou udržať jeden veľký Izrael.

Autorka je redaktorka Hospodárskeho denníka

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama