Reklama

Nekonečný kruh závislosti

Tematika drog sa objavovala vo filmovej produkcii deväťdesiatych rokov dosť často. Stačí si len spomenúť - Pulp Fiction, Trainspotting alebo Human Traffic, ktoré sú už dnes kultovými kúskami. Zábava je hlavným posolstvom tínedžerskej acid-generácie a jej symbolom sa stala extáza, ktorá je súčasťou techno-kultúry.
Počet zobrazení: 1993

Tematika drog sa objavovala vo filmovej produkcii deväťdesiatych rokov dosť často. Stačí si len spomenúť - Pulp Fiction, Trainspotting alebo Human Traffic, ktoré sú už dnes kultovými kúskami. Zábava je hlavným posolstvom tínedžerskej acid-generácie a jej symbolom sa stala extáza, ktorá je súčasťou techno-kultúry.

No len máloktorý film si na mušku zobral problém drog v celej jeho šírke. O to sa pokúsil režisér Steven Soderbergh vo filme Traffic. Soderbergh nie je vo filmovej brandži žiadny nováčik. Už jeho prvý celovečerný film Sex, lži a video zaznamenal v roku 1989 na Sundance festivale obrovský úspech a v Cannes získal v tom istom roku Zlatú palmu. Mohli ho vidieť aj slovenskí diváci v klubovej distribúcii. Ak medzi nich nepatríte a meno tohto režiséra vám nič nehovorí, jeho film Erin Brockovich, v hlavnej úlohe s Juliou Robertsovou, už určite neunikol vašej pozornosti. Nekonvenčná dráma založená na skutočnom príbehu nielenže dodnes zarobila 250 miliónov dolárov, ale Julii Robertsovej priniesla vytúženého Oscara.

Traffic, ovenčený štyrmi Oscarmi, sa stal doteraz najúspešnejšou Soderberghovou snímkou. Okrem režiséra získal ocenenie aj Stephen Gaghan za scenár, Benicio del Toro za vedľajšiu mužskú rolu a napokon i strih. Film zdobí aj Strieborný medveď z medzinárodného filmového festivalu v Berlíne. Snímka mala slovenskú premiéru na 3. MFF Bratislava. Publiku je teda dostatočne známa. Nevedno prečo sa distribučná firma SPI rozhodla pridať k názvu Traffic dodatok - aféry (bez)mocných, ktorý vôbec nevystihuje názov. Ak už ho chcela poslovenčiť, stačilo sa držať striktného prekladu slova traffic, čo znamená čierny obchod.

Vitajte v Tijuane!
Scenárista Stephen Gaghan ako podklad pre film použil britský miniseriál Traffik z roku 1989. Len makové polia v Pakistane nahradil atraktívnejším prostredím Severnej Ameriky. Na obrovskej 142-minútovej ploche sa odohráva paralelne niekoľko príbehov, ktoré sa v istých bodoch stretávajú a vytvárajú tak pestrú mozaiku sveta drog. Tá vykresľuje celý reťazec vytváraný mexickou narkomafiou, dílermi, americkými konzumentmi a políciou.

V úvode nás film zavedie do mexického štátu Tijuana, kde policajti Javier Rodriguez (Benicio Del Toro) a Manolo Sanchez (Jacob Vargas) zabavia lietadlo plné kokaínu. Prvá asociácia, ktorá vám možno prebleskne v hlave, sú slová jednej piesne od Manu Chao Welcome to Tijuana - cervesa, sex and marihuana! (Vitajte v Tijuane - pivo, sex a marihuana), ktoré najvýstižnejšie charakterizujú tento región.

V tom istom čase konzervatívneho sudcu Roberta Wakefielda (Michael Douglas) zo štátu Ohio vymenujú do prezidentského kabinetu za šéfa protinarkotického úradu. V texaskom San Diegu agenti DEA Montel Gordon (Don Cheadle) a Ray Castro (Luis Guzmán) zadržia spolupracovníka najväčšieho miestneho pašeráka drog Carlosa Ayalu, ktorý je ochotný proti nemu svedčiť na súde ako hlavný svedok. Ayalova žena Helena (Catherine Zeta-Jonesová) spočiatku neverí, že jej manžel, ctihodný občan a štedrý donor, by mohol byť drogovým dílerom. No nechce prísť o pohodlie, na ktoré si zvykla, a tak pod tlakom udalostí tehotná manželka zatknutého (Catherine Zeta-Jonesová bola v čase nakrúcania skutočne tehotná a kvôli nej sa musel zmeniť aj scenár) rozbieha neľútostný boj za oslobodenie manžela.

Predely medzi jednotlivými príbehmi sú zvýraznené aj vizuálne. Nablýskaný svet washingtonskej administratívy v odtieňoch oceľovomodrej ostro kontrastuje s rozmazanými siluetami postáv v Mexiku. Soderbergh prostredníctvom ručnej kamery a filtra vytvoril zdanie hrejivej slnkom zaliatej krajiny.

Sny tínedžerov
„Posledný príbeh“ sa odohráva v prostredí tínedžerov navštevujúcich elitné gymnázium. Oni tvoria koniec drogového reťazca - sú konzumentmi cracku, kokaínu a heroínu. Jednou z nich je aj dcéra sudcu Wakefielda Caroline (Erika Christensenová). Soderbergh tak poukazuje na pravdivý fakt - drogy sa netýkajú len farebných z predmestského geta, ale aj unudených detí z bohatých rodín. Nejde o hippícke experimentátorstvo s LSD či intelektuálske pofajčievanie marihuany. Crack a koks ako súčasť života, ako náhrada komunikácie, ako zbraň proti pretvárke dospelých, jednoducho ako prostriedok na zabudnutie…

Najvýstižnejšie to pomenuje Carolinin spolužiak, keď ju s jej otcom idú hľadať na predmestie - „buď si hore a makáš, ako vieš, aby si sa udržal, ale načo by si to robil, keď všetci tí bieli prídu sem za tebou a chcú od teba drogy a za pol dňa máš 500 dolárov vo vrecku“.

Americký sen má aj odvrátenú tvár a vie to aj režisér Soderbergh. Jeho novátorstvo spočíva v tom, že sa o drogách odvážil hovoriť priamo, aj keď predsa s kúskom americkej sentimentality a patetizmu (napr. scéna, kde Javier Rodriguez od agentov DEA žiada, aby prispeli na osvetlenie mexických baseballových ihrísk, lebo potom sa deti budú venovať športu a nie drogám). Filmu však nemožno uprieť úsilie o maximálnu autentickosť, a to sa režisérovi i scenáristovi znamenite podarilo.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama

Blogy a statusy

Reklama