Reklama
Reklama

Závrat z návratu

Hra francúzskeho dramatika Bernard-Marie Koltésa priviedla do Prahy našich divadelníkov, aby opäť potvrdili kvality slovenského divadelníctva aj pred českým publikom. Režisér Roman Polák inscenoval v pražskom Činohernom klube Koltésovu hru Návrat do púšte, v hlavných úlohách s Emíliou Vášáryovou a Petrom Nárožným. Česko-slovenský súrodenecký dialóg dokazuje, že stále máme veľa spoločného...
Počet zobrazení: 1450

Hra francúzskeho dramatika Bernard-Marie Koltésa priviedla do Prahy našich divadelníkov, aby opäť potvrdili kvality slovenského divadelníctva aj pred českým publikom. Režisér Roman Polák inscenoval v pražskom Činohernom klube Koltésovu hru Návrat do púšte, v hlavných úlohách s Emíliou Vášáryovou a Petrom Nárožným. Česko-slovenský súrodenecký dialóg dokazuje, že stále máme veľa spoločného...

Afrika je pre mňa rozhodujúca pre VŠETKO... Nebyť Afriky, nepísal by som... (B. M. Koltés)

Poetický jazyk, odhaľovanie tajomstva, presvedčivý obraz malomesta, jeho figúr a figúrok, svieži humor, krehká oscilácia medzi komickým a tragickým, dramatický účinok, to všetko sú atribúty charakterizujúce Koltésovu predposlednú hru Návrat do púšte. Koltés sa v nej vracia hneď do dvoch púští naraz. Prvou je tá ozajstná, africká, stratená krajina, ktorá je preňho tým najdôležitejším objavom na zemi. Druhou je púšť francúzska - východofrancúzska provincia, jeho rodisko, najlepší dom v meste, kde sa však začínajú diať čudné veci. Mal dvanásť, keď v tomto meste začali vybuchovať arabské kaviarne a Arabov hádzali do rieky, keď sa začal meniť svet, no v provincii to vyzeralo tak, akoby Alžírsko neexistovalo. Od reality ho chránili hrubé múry okolo domu, ktoré mali zaprieť koloniálnu vojnu.

Prostredníctvom svojich postáv si Koltés vyrovnáva účty s mestom, s otcovskou výchovou, odhaľuje vlastnú obmedzenosť a neznalosť spôsobenú životom "za priečkou" a sníva o tom, že sa raz odtrhne od zeme a odletí ďaleko, za všetky múry a hranice. Na pozadí alžírsko-francúzskeho vojnového konfliktu, ktorý rámcuje život jedného malomesta, jednej rodiny, odhaľuje osud brata a sestry bojujúcich medzi sebou, ale i so sebou samými. Ukazuje, že vojna vplýva aj na tých v zázemí...

Nezávislosť... hlúposť, obludnosť... Francúzsko nesmie odísť. Má právo v Alžírsku zostať. Aj tam zostane. (Ch. de Gaulle)

Unavená, africkým slnkom a životom ošľahaná, vojnou rozrušená Matilda sa vracia do rodného Francúzska, do domu, ktorý jej patrí, ale teraz v ňom žije jej brat Adrian so svojím synom. Vojnový vietor jej privial spomienky na predošlú vojnu. Vtedy, pred mnohými rokmi, ju obvinili, že kolaborovala, ostrihali jej vlasy, potupili, zneuctili a vyhnali z vlasti. Sama, s dieťaťom pod srdcom, sa ocitla v púšti. Dnes sa však vracia. Prináša kufre a dve v Alžírsku narodené deti - Eduarda a Fatimu. Láska a porozumenie ostali za dverami.

Už od prvých chvíľ to medzi súrodencami vrie, slovné výmeny názorov striedajú telesné, pripomínajúce plačom končiace detské hry, keď sestra plače v posteli a brat zúri v kuchyni. Adrian sa sestrinho príchodu obával. Už roky žije sám, s pomätenou ženou, sestrou jeho prvej manželky a synom Matejom, ukrytý za hrubými múrmi domu, ktoré dal postaviť, aby chránili Mateja pred vonkajším svetom, pred alžírskou vojnou. Matilda a jej deti mu narúšajú tento "skleníkový" svet, a to do najmenších podrobností, premyslene a s láskou. Akoby spoločensko-politický konflikt priniesli do domu, kde doteraz vládli iné pravidlá, do domu zahaleného tajomstvom, v ktorom má Matilda ešte veľa nevyrovnaných účtov...

Koltés je nepochybne autor, ku ktorému musíte dozrieť. Potom vám ale nedá spať... (R. Polák)

S francúzskym dramatikom B. M. Koltésom sa diváci v susednom Česku už zoznámili. Uvedenie jeho dvoch hier - Boj černocha so psami a Roberto Zucco - v pražských divadlách však nenašlo priaznivý ohlas ani u publika, ani u teatrológov. Až Polákova inscenácia Návratu do púšte akoby "rehabilitovala" Koltésa ako dramatika a dokázala, že jeho hry si cestu k divákovi istotne nájdu. Nemalú zásluhu na pozitívnom ohlase uvádzanej hry majú predovšetkým inscenátori a predstavitelia hlavných postáv.

Dramaturg Roman Císař vybral pre Činoherný klub text geograficky a historicky pevne zakotvený, ale s možnými presahmi a aktualizáciami do dnešných čias a rôznych reálií. Bez bolestnej a rapídnej dramaturgickej úpravy odkrývajú inscenátori ozajstné ľudské city, akcentujú vzťahy medzi postavami a podriaďujú sa zákonitostiam Koltésovho textu.

Šťastným riešením bolo, že hru neaktualizovali, netransformovali do českého prostredia a zachovávajú základnú štruktúru textu, rozvíjajúc jednotlivé motívy v tej podobe, ako sa v hre objavujú. Atmosféra Francúzska 60-tych rokov na nás síce z javiska nedýcha, no režisér vykresľuje na pozadí alžírsko-francúzskej vojny vzťahy ľudí poznačených istou spoločnou skúsenosťou.

Režisér nechcel hrou tlmočiť nejaké posolstvo, či vyslovovať politické heslá, nehľadal v nej "veľké" idey. Koltésovým postavám nalial cit, uviedol ich do vzťahov - matka s dcérou si šepotajú v posteli, bratanci spolu preliezajú múr, syn a matka ostrihajú zradcu, brat a sestra si sadnú oproti sebe... Polák zrozumiteľne a logicky rozohráva motívy prítomné v texte tak, ako v ňom skutočne fungujú - rodina a jej tradície, generačný konflikt, malomeštiactvo, arabsko-francúzske vzťahy.

Neutekám pred žiadnou vojnou, naopak, prinášam ju sem, do tohto milého mestečka, kde mám ešte zopár nevyrovnaných účtov... (B. M. Koltés)

Afrika je na scéne neustále prítomná - má podobu piesku rozsypaného po javisku a veľkého Rousseauho plátna s názvom Sen umiestneného na zadnom horizonte javiska, na ktorom je zobrazený africký prales týčiaci sa za čiernymi múrmi francúzskeho domu. Maľovaná insitná "džungľa" za múrmi domu má zobrazovať džungľu reálnu - s vybuchujúcimi kaviarňami, nakazenými kurvami, špinavými Arabmi, no na druhej strane je aj snom, do ktorého chce utiecť Matej, Adrianov syn, aby sa už konečne oslobodil z otcovho zajatia. Ale tak, ako sa colník Rousseau nikdy nedostal ďalej, než za sklá botanickej záhrady, zostáva aj Matej (Matěj Dadák) v objatí rodičovského domu. Aj Matildin syn Eduard (Michal Zelenka/Marek Taclík), neustále s knihou v ruke, sníva o odchode z reality, o vymanení sa z vlastnej kože. Vo Francúzsku sa vo svojej "koži" necíti ani jeho sestra Fatima (Lada Jelínková), ktorej je neustále zima, pretože má v sebe arabskú krv a od prvého dňa túži po návrate domov. Vari jediným spokojným človekom v celom dome je Maame Queuleu (Barbora Hrzánová), trošku bizarná domáca, ktorá si na hádky brata, sestry a ich detí už zvykla a flegmaticky im, s cigaretou v ústach, načúva.

Koltés je pre hercov veľká výzva: aj napriek svojmu veku a predčasnej smrti písal vynikajúce dialógy a ponúka hercom bravúrne napísané charakterové roly. (E. Vášáryová)

Ostrosť, temperamentnosť, štipľavosť, ale i láskavosť stretnutia brata a sestry je na javisku dosiahnutá vďaka hereckým výkonom hlavných predstaviteľov Koltésovej hry, ktorí na seba od prvých chvíľ narážajú ako kosa na kameň. Adrian (Petr Nárožný) má stále pocit, že Matilda (E. Vášáryová) mu prišla ubližovať a nechce nič iné, len sa pomstiť za všetky svoje nešťastia.

Nárožného Adrian je starnúci osamelý muž snažiaci sa z posledných síl ukázať svoju autoritu, ale postupne si uvedomuje, že na mnohé veci už nestačí. Zo silného, márnomyseľného a prchkého muža sa mení na rozumného brata, s jedinou túžbou odísť. Pokušeniam sestry podľahol. Matilda víťazí. Nevie, či to nebude trpké víťazstvo, ale v tom momente ju to nezaujíma. Je to tvrdá, skúsená žena s istým životným nadhľadom a stále má dosť síl. Vášáryová hrá svoju rolu s plným nasadením. Jej Matilda je sebaspytujúca a sebapoznávajúca žena s obrovskou odvahou a chuťou zmeniť zabehané pravidlá. Už sa nechce pomstiť, chce len späť svojho brata a túži nájsť pokoj staroby. Ešte stále však oslňuje prirodzenou ženskou krásou a šarmom.

Autorka (1972) je študentka divadelnej vedy na VŠMU Bernard-Marie Koltés: Návrat do púšte Preklad: Katarína Lukešová a Daniel Uherek, Réžia: Roman Polák, Dramaturgia: Roman Císař, Scéna: Ján Zavarský, Kostýmy: Jana Zbořilová, Hudba: Petr Skoumal

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama