Reklama
Reklama

Ladislav Hohoš: Súčasná kríza a emergentnosť politiky

Počet zobrazení: 2056

Zdroj: TVjetotak

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#1
(neuvedené)
27. október 2011, 16:42
Zaďakoval som docentovi Hohošovi za objasnenie tohto pojmu, pretože až teraz to mohlo zapadnúť do súvislostí so situáciou vo svete, v ktorom žijeme.

Ak si pozorne vypočujete prednes docenta Hohoša, budete počuť, že emergentnosť znamená nepredvídateľný skok do novej kvality, teda nie na základe dlhodobých trendov a narastania kvantity ukazovateľov,
ale náhle a nepredvídateľné rozhodnutie .

V tejto súvislosti pripomínam, že ešte v prvom vydaní v roku 1968 v knihe "The Age of Dsicontinuity"(Věk diskontinuity, vyd.Management press Praha 1993)upozornil Peter F.Drucker, americký mysliteľ v manažmente, že situácia vo svete sa mení od polovice 20.storočia diskontinuálne, teda skokovite a s prerušovaným vývojom, ktorý dosť ťažko predvídať v trendoch.

Nuž, kto by tomu vtedy veril, pri nepretržitých a kontinuálnych premenách technológií podľa vopred predvídaných trendov, pri vývoji svetovej ekonomiky vtedy so stálym rastom v kapitalistických trhových ekonomikách i v socialistických plánovitých ekonomikách.
Potom prišli krátko za sebou nepokojné roky "meruôsme", teda v tomto prípade presne rok 1968, potom ropný šok, rozvoj informačných technológií, politické zmeny v ZSSR, koniec Studenej vojny, rozpad krajín socialistickej ekonomickej sústavy, reštaurácia kapitalizmu, alebo ak chcete, návrat demokracie a trhovej ekonomiky, prvá kríza 1999, druhá kríza 2007-09 a svet sa odvtedy akosi "zbláznil".

A na to reaguje samozrejme i politika, kde zrazu strany s programovanou a stálou hodnotovou oprientáciou a politickými programami robia niečo úplne iné ak sa dostanú do vládnutia a musia veľmi pragmaticky riešiť hospodárske, sociálne i medzinárodné problémy ( sociálno-demokratické strany "povoľujú" vojnu a bombardovania, veď sú v NATO, socialistické strany robia reštriktívnu politiku (Gyurcsányi v Maďarsku, Papandreu v Grécku, Španieli, dokonca Blair ako labourista "hľadal teriu cestu"( a nenašiel ju).
A počas krízy zas naopak, vláda USA nacionalizuje banky, zachránila tým i AIG poisťovaciu korporáciu, dotuje letecké spoločnosti, vlády v EU dotujú zo štátnych rozpočtov banky a finančné korporácie, jednoducho "chaos".

Odpoveď som opäť našiel u P.F.Druckera, v jeho diele "Řízení v turbulentní době", kde píše, citujem "Tu sa hodia Druckerove myšlienky z knihy Cestou k zítřku, citujem:
?V podstate ide o to, že makroekonomická teória už nemôže byť základom ekonomickej politiky, pretože nikto nevie, čo sa stane. Politickí vodcovia nemajú žiadnu ekonomickú teóriu, ktorej by mohli dôverovať, čo je fakt, ktorý mnohým biznismenom uniká.( a ja dodávam: aj väčšine politikov)
Ekonómia zajtrajška bude musieť odpovedať aj na otázku, akú súvislosť vidíme medzi spôsobom, akým riadime podniky, a výsledkami." (A ja dodávam, medzi spôsobom, akým riadime spoločnosť a ekonomické podmienky a medzi výsledkami, pričom si musíme definovať, čo budeme považovať za želateľný výsledok.
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama