Reklama
Reklama

Čo viedlo k 21. augustu 1968? - alebo Čo sa vygúgľovať nedá

Ponúkam môj pohľad z roku 1969, neprikrášľoval som ho, hoci je poznačený dobovou štylistikou a i konštrukciami, ktoré by sa mali už písať iba v úvodzovkách, lebo bez nich pôsobia už smiešne.
Počet zobrazení: 2956
slovo 2.jpg

Začiatkom roku 1969 sme dostali na katedre žurnalistiky od doc. Ľuboša Šefčáka za úlohu zostaviť kalendárium udalostí roku 1968 a napísať k nemu komentár. Ušiel sa mi máj. Z práce som dostal jednotku s tým, že potvrdiť jej závery môže len to, ak by vojská zostali v ČSSR aj po tzv. konsolidácii, normalizácii pomerov a potlačení údajnej kontrarevolúcie. A tak sa aj stalo.

Ponúkam môj pohľad z roku 1969, neprikrášľoval som ho, hoci je poznačený dobovou štylistikou a i konštrukciami, ktoré by sa mali už písať iba v úvodzovkách, lebo bez nich pôsobia už smiešne. Už vtedy však, ako vyplýva z tejto práce, už v máji, boli známe fakty o predpríprave na intervenciu do Ćeskoslovenska, ktoré sa dali nájsť v otvorených zdrojoch, vtedajšej domácej i zahraničnej tlači. Prekvapilo ma, keď o niektorých priami aktéri vtedajších udalostí, vrátane spolupracovníkov Alexandra Dubčeka tvrdili s odstupom desaťročí, že o nich vtedy nevedeli.

Polarizácia vnútorných síl, aktivita zahraničných maršalov

Máj 1968: Vlna vlastenectva a nadšenej podpory pojanuárovej politike, demokratizačnému procesu sa prevalila do ulíc 1. mája 1968. V zahraničnej tlači sa charakterizuje ako veľké ľudové referendum, ktoré vyjadrilo svoje „áno“ novému vedeniu strany a štátu. S rovnakou spontánnosťou prijalo Národné zhromaždenie po prvomájovej prestávke vlády program Černíkovej vlády.

Začiatok mája by sa dal charakterizovať ako jeden z vrcholov občianskej aktivity, spontánneho ľudového hnutia. Ale súčasne je máj charakterizovaný aj snahou pribrzdiť túto aktivitu, aby neprerástla do nelegálnych foriem a pozitívnymi činmi jej čeliť. Nové vedenie strany a štátu má už k tomu predpoklady. Na stole má silné argumenty: Akčný program ÚV KSČS a programové vyhlásenie vlády. Hoci akčný program sa považuje v kruhoch progresivistov za „minimálny program pre najbližšiu dobu“ (Stanislav Budín v časopise Reportér, 8. V. 1968) a vládne vyhlásenie prechádza ich skúškou kritiky (napríklad V. Blažek v Literárnych novinách, 2. V. 1968 a i. ), je to jediná platforma, na ktorej sa môže Dubčekovo centrum zjednotiť, aby odrážalo „antisocialistickú“ kritiku z jednej strany a dogmatické útoky zo strany druhej.

Namiesto zjednotenia sa na tejto platforme činov a urýchleného plnenia daných sľubov jednotliví členovia centra vybíjajú v hľadaní priamych politických protiútokov proti ultraprogresívnym i proti dogmatikom. Na činy nezostáva čas – a tak musí apelovať Dubček na májové plénum ÚV KSČS a mobilizovať ho do boja proti možnej protisocialistikej opozícii realizáciou Akčného programu – viac ako mesiac po jeho prijatí.

Politika Dubčekovho centra je výslednicou najmenej troch síl: dogmatického prúdu v strane, sovietskych – mierne povedané – pripomienok – a širokého ľudového hnutia. Ťažko povedať, ktorá z nich pôsobila najsilnejšie, zdá sa, že v máji to bola práve tá posledná. Prvé dve spomínané sily možno charakterizovať ako dezintegrujúce a pôsobiace proti pôvodným zámerom pojanuárovej politiky. Tretia – ľudové hnutie – je zmyslom demokratizačného procesu a „socializmu s ľudskou tvárou“, pretože takýto socializmus premenil význam tradičného riadenia spoločnosti a postavil si za cieľ tvoriť politiku „nie nad ľudom, ale s ľudom“, cieľ: predstihnúť buržoáznu demokraciu a vytvoriť „určitú kombináciu politickej demokracie a socialistickej samosprávy pracujúcich“ (Zdeněk Mlynář na májovom pléne ÚV KSČS). Výrazom už takto chápanej tvorby rozhodnutí v strane bola napríklad zmena pôvodných zámerov ústredného výboru a zvolanie mimoriadneho XIV. zjazdu strany na žiadosť straníkov.

Ešte jeden faktor možno spomenúť ako spoluvytvárajúci moment politiky – výskyt bližšie neurčených antikomunistických a antisocialistických síl, ktorý však samotné vedenie považuje za okrajovú záležitosť, v domácich skutočných pomeroch rolu nehrali a slúžili len ako dôležitý argument pri rokovaniach s inými krajinami. Ich význam je v skutočnosti nepodstatný, ak len nemáme prijať tézu, že sa skrývali za heslá o humanitnom a demokratickom socializme. Ľudí proti socializmu je menej ako za Novotného režimu, avšak toleranciou v tlači dostali silnejšie hlasy a možnosť a priestor sa vyjadriť.

Stranícke vedenie (najmä na Slovensku) však inštruovalo svoje podriadené orgány, aby hlásili každý prvok, ktorý by sa mohol považovať za antisocialistický, antikomunistický a antisovietsky. Prebieha vlastne akási kampaň, sociologický prieskum s odpoveďou na jedinú otázku, a nikto nechce zostať v hanbe a tak sa v hláseniach antisocialistické sily množia, nehľadiac na to, že v depešiach sa vyskytujú prípady skreslené až smiešne, že každá nadávka dedinskému funkcionárovi sa „tam hore“ odrazí a eviduje ako útok proti socialistickému zaradeniu. Pre ilustráciu nech slúži prípad v Budatínskej Lehote, kde z výkriku opitého negramotného človeka v krčme „Na stráž! Však je demokracia.“ sa v správe tlačovej agentúry ČSTK napísanej podľa prameňov Krajského výboru KSS stal prípad „bývalého ľudácko-fašistického predstaviteľa“, ktorý sa po „fašistickom pozdrave na MNV (Miestnom národnom výbore) osopil na jeho funkcionárov s požiadavkou, aby mu odovzdali úrad, lebo tam nemajú čo hľadať.“

Situácia v máji sa vyznačuje silnejúcou polarizáciou. Na jednej strane mohutnejú hlasy za urýchlené zvolanie mimoriadneho zjazdu (čo napokon vedenie rešpektuje), hlasy, ktoré žiadajú odstúpenie skompromitovaných  politikov a oddelenie sa strany od deformácií a deformátorov, začína sa kampaň za očistenie ústredného výboru „od ľudí, ktorí tam nikoho nereprezentujú“, na druhej strane sa v straníckych rezolúciách požadujú rázne vystúpenia proti „antikomunistickým, antisovietskym a antisocialistickým tendenciám“, objavujú sa silnejúce útoky na tlač, ktorá im „prenecháva  priestor“. A taktiež  z úst vedúcich politikov počuť výstrahy smerom k radikálom a bezbrehým kritikom (Smrkovský v Plzni, Dubček na aktívoch predsedov ZO KSČS a OV KSČS, Husák v Novom Meste nad Váhom). Zatiaľ čo sa ešte na 1. mája sympaticky z tribúny prijímajú pozdravenia od Klubu neangažovaných straníkov, najmä po ďalších rokovaniach so sovietskymi predstaviteľmi (4. mája) prechádza postoj vedenia voči možným konkurentom politickej moci do rezervovaného, až 24.mája Dr. G. Husák v Novom Meste nad Váhom ostro proti KANU a  K-231 vystupuje. Pri hľadaní riešenia vnútropolitickej situácie a boju „proti nebezpečenstvu dvojakého druhu“ sa uvažuje o politických prostriedkoch, za ktorý pokladá májové plénum politiku činov, plnenie Akčného programu, upevňovanie autority štátnych orgánov a polemické vystúpenia komunistov-novinárov proti nezdravým javom.

Ak som napísal, že centrum ešte po viac ako mesiaci od prijatia Akčného programu musí vyzývať k zjednoteniu sa na jeho plnení, na ofenzívnej politike činov, neznamená to, že by už v máji Akčný program zastrčilo do zásuvky. Naopak. Práve v máji vidieť širokú prípravu na plnenie Akčného programu, na politiku činov, aj keď niektorým vrstvám sa to zdá stále málo, pretože je to príprava viac-menej v štádiách diskusií. Z jednej i druhej strany sa diskutuje o prijatí nového tlačového zákona (Indra-Zväz novinárov), o rehabilitačnom zákone, pripravuje sa zákon o drobnom  súkromnom podnikaní, o cestovných dokladoch, ... rušia sa odpočúvacie zariadenia...

Ustanovuje sa odborná komisia pre štátoprávne usporiadanie pod vedením Dr. Husáka a  pre ekonomické otázky federácie (prof. O. Šik), rozpracovávajú sa presnejšie obrysy novej ekonomickej reformy, vznikajú prvé Rady pracujúcich. V oblasti politiky sa plní heslo tvorby „politiky s ľudom“, programovo sa tvorí „politika na pochode“. Do funkcie tajomníka strany vychádza z májového pléna muž s presnou koncepciou tvorby politického systému Dr. Zdeněk Mlynář...

Zaujímavá je čulá zahraničnopolitická aktivita ČSSR, snaha presadiť sa v medzinárodnom meradle a oťukávať možnosti kontaktov prospešných pre Československo. V máji sa to prejavuje početnými straníckymi i štátnymi návštevami. Jednak medzi ne patria tie, ktoré musíme považovať za nutné zlo, pretože treba nimi vyvracať neodôvodnené pochybnosti o československom vývoji a teda takéto kontakty nevyplývajú z našich želaní, ale z nutnosti...

Zahraničnopolitickú aktivitu možno ilustrovať návrhom 70 poslancov Národného zhromaždenia, ktorí boli nespokojní s prieťahmi amerického prezidenta Johnsona o miesto rokovaní s Vietnamom a navrhli Prahu, aktivitou na teheránskej konferencii o ľudských právach, snahou o rozvoj hospodárskych vzťahov v centrách techniky, ktoré neležia vždy v  „krajinách našich tradičných priateľov “ (Pravda,3. V. 1968). Rovnako sa čs. vláda neuzatvára ani pred kontaktmi s Vatikánom, oficiálne sa už počíta s návštevou Pompidoeua v ČSSR a s prípravou návštevy de Gaulla, pracovník ministerstva zahraničných  vecí uverejňuje v Pravde (29. V.) článok, ktorý je faktickou výzvou k „ nie len serióznym, ale aj priateľským vzťahom k Rakúsku“, atď.

Najčulejšie styky – stranícke a štátne – zaznamenávame (hneď po stykoch so ZSSR) s Juhosláviou, odkiaľ prichádza k nám na návštevu štátny tajomník zahraničných vecí Marko Nikezič, podpredseda výkonnej rady Kiro Gligorov, stranícky predstaviteľ Slavko Miloslavský, minister školstva a kultúry...

Po návšteve našich predstaviteľov v Moskve je ich významnou podporou príchod Luigiho Longa (predstaviteľa talianskych eurokomunistov). Černík navštívil v Karlových Varoch Wiliho Sopha, kde sa o niekoľko dní neskôr liečil aj A. Kosygin. Návšteva A. Kosygina bola – najmä po porade piatich tajomníkov komunistických strán (bez A. Dubčeka) v Moskve z 8. mája, ukľudňujúcou pilulkou na nervozitu, ktorá sa z častých kontaktov s našimi kritikmi prenášala do domácich pomerov.

Kosyginov príchod sa považoval viac-menej za akt dobrej vôle, aj keď si nikto nevytváral okolo neho zbytočné ilúzie. Predsa len ukľudnilo, keď dva dni pred príchodom Kosygina Smrkovský informoval Národné zhromaždenia, že v Moskve „sovietski priatelia uznali čs. argumenty a vyhlásili, že všetko považujú úplne za záležitosti ČSSR“ (Pravda, 16. V.) a počas jeho pobytu povedal novinárom, že sa už prechádza ku konkrétnejším problémom, pretože „ začína byť – alebo už je – skoro jasné, že za tým, pre čo sme sa rozhodli a od čoho neustúpime, nie je nič iné, než čo hovoríme“. (Pravda, 20. V.)

Napriek ukľudneniam však stále viac a viac prenikajú na verejnosť výhrady a útoky bratských krajín na náš obrodný proces. Minister zahraničných vecí Hájek oznamuje, že kritika sa už neobmedzuje iba na kritiku v tlači, ale podnikajú sa už aj diplomatické kroky.

Československé vedenie však stále dôsledne odmieta neodôvodnené útoky, na poľskú proti... nótu odpovedá nepriamo poukázaním na našu slobodu tlače, protestuje proti výmyslom šíriacim sa v NDR a zdôrazňuje, že okrajové javy sú skutočne okrajovými...

Táto politika a  takáto reagencia čs. vedenia i čs. spoločnosti však vychádza z jedného predpokladu, že príčina nie je zámienkou, ale skutočnou príčinou, že piatim socialistickým krajinám prekáža takáto forma socializmu...

Zdá sa mi, že toto východisko čs. spoločnosti môže história ukázať ako pochybené.

Pravdepodobne sa pozabudlo, že vo veľmocenskej politike hrá ideológia úlohu masky, ideologickými zámienkami sa často realizujú ekonomické, vojenské a iné dôvody.

Široká aktivita vojenských predstaviteľov Sovietskeho zväzu vo veciach čs. jari, ich nátlak na stranu a štátne vedenie Sovietskeho zväzu (o ktorom sa v dobre informovaných kruhoch hovorí), návšteva maršalov (práve v máji) v Československu a ich vyhlásenia o pripravenosti pomôcť verným komunistom, ich starosti o excesy nášho vývoja, dávajú za pravdu, že skutočné príčiny vyústenia Januára 1968 do 21. augusta boli príčiny vojenskej stratégie. Dôvodom mohlo byť zabezpečiť vojenské záujmy Sovietskeho zväzu.

Túto moju hypotetickú konštrukciu podporuje  niekoľko faktorov:

Leonid Brežnev svojím „eto vaše delo“ fakticky podporil Dubčekov nástup k moci, hoci bolo v jeho silách a v silách Sovietskeho zväzu mu zabrániť. V strane boli ľudia, ktorí nehlasovali proti Novotnému (viď televízny prejav predsedu vlády Lenárta) z obáv pred roztržkou so Sovietskym zväzom. Napriek tomuto „posväteniu“ Januára vyjadreným a j pri oslavách výročia Februára sa správajú socialistické krajiny k československým zmenám viac ako zdržanlivo. Je možné, že nové vedenie výrazne nepodporujú práve preto, že už vtedy kalkulovali s možnosťou obviniť ho z kontrarevolúcie, prípadne si ľahšie nájsť zámienku vojensky pomôcť čs. vývoju.

Ak by bolo išlo ZSSR iba o zastavenie pojanuárového vývoja (nepopieram, že mu nesporne išlo aj o to), mohol to dosiahnuť – pri súčasnom hospodárskom zopätí – kratšou hospodárskou blokádou.

Sovietskemu zväzu však s najväčšou pravdepodobnosťou  išlo o umiestnenie vojsk na strategicky dôležitom území, kde im ešte chýbali. Dosvedčuje to aj ničím neodôvodnené predlžovanie ich pobytu, aj história dočasného umiestnenia vojsk v Maďarsku i Poľsku, v krajinách tak konsolidovaných, že sa pokúšajú už konsolidovať aj svojich susedov.

Ďalšie fakty k tejto konštrukcii nájdeme práve v májových udalostiach: vo vyhlásení generála Jepiševa o pripravenosti Sovietskej armády splniť žiadosť skupiny komunistov (keby prišla), v rovnakom vyhlásení generála Ždanova v litoměřických kasárňach, v podobných správach, ktoré čerpá francúzsky Le Mond z Bulharska, v inštrukciách, ktoré dostáva stranícky aktív v NDR (nechýba v nich psychologická príprava na kolektívny vojenský zásah), v mlčaní sovietskej vlády, od ktorej sa požaduje dementi jej údajných úmyslov umiestniť vojská v ČSSR (napr. v súvislosti s talianskymi parlamentnými voľbami a v rovnakom mlčaní Varšavského paktu a sovietskej vlády, keď ju v máji žiada predstaviteľ vlády NSR o dementovanie správ o úmysloch umiestniť 10 – 12 tisíc vojakov na našom území... Naopak, TASS (Tlačová agentúra Sovietskeho zväzu) varuje  NSR (28. V.) pred schválením zákonov o výnimočnom stave a oznamuje, že „ZSSR je pripravený urobiť spoločne s ostatnými mierumilovnými vládami nevyhnutné opatrenia, aby tieto sily nikdy nemohli narušiť mier“, čo pri neustálom zdôrazňovaní o spojení čs. vývoja  s diverzantskými centrami nemusí byť ďaleko od hľadania ďalšieho dôvodu na umiestnenie vojsk v ČSSR.

Májová vojenská aktivita (manévre v Poľsku, ohlásenie manévrov v ČSSR) môže mať spojenie s okrajovými javmi čs. vývoja len ako so zámienkou. Čs. vedenie sa preto snaží tieto zámienky odstraňovať, čoho výsledkom je májové plénum. Napokon, prejavila s ním určité uspokojenie aj Moskva. Napriek tomu sa okrajové  javy nášho vývoja nepodarilo paralyzovať, májové plénum sa chápalo ako „pribrzdenie  demokratizácie“ a vyvolalo aktivizáciu síl, ktoré boli predtým okrajovými.

Avšak ani keby sa boli výsledky májového pléna absolútne realizovali, aj keby bolo čs. vedenie odstránilo všetky excesy a nezdravé javy, nemohlo to nič zmeniť na pôvodných plánoch a zámeroch sovietskeho vojenského, straníckeho a štátneho vedenia. Ešte sa ani neskončila porada v Čiernej nad Tisou, ešte sme nemali kedy porušiť k tomu prijaté dohody a už sa vojská piatich krajín sústreďovali na našich hraniciach. Deň pred skončením porád v Čiernej­­ ­– 31. júla – sa začali „manévre“. A do Bratislavy sa schádzali budúci interventi, ktorí už  jasnozrivo  (aj so svojimi generálmi) vedeli, že ani tieto sľuby Československo nedodrží a budú „musieť“ zasiahnuť.


Post skriptum:

Išlo o umiestnenie vojsk, demokratický proces bol zámienkou

Romantický mýtus, že príčinou sovietskej intervencie bol demokratizačný proces, kvôli ktorému vtrhla do Československa 750 tisícová armáda,  by sme už mali opustiť. Pozastavil sa nad touto absurdnosťou po rokoch napríklad Veněk Šilhan, ktorý na vysočanskom XIV. zjazde KSČS získal na čas nástupníctvo po internovanom Alexandrovi Dubčekovi. Hľadali sa iba zámienky a ideologické zdôvodnenia. Súdruhovia z NDR alebo Maďarska vyčítali československým ako kontrarevolučné také skutočnosti, ktoré u nich boli bežné, napríklad u nich boli dávno drobní živnostníci, v NDR fungovali i súkromní lekári, zatiaľ čo v Československu sa o tom iba opatrne uvažovalo v Akčnom programe.

V tom čase sme ako študenti chodievali na vojenskú prípravu. Progresívnejší dôstojníci nám vysvetľovali, že podľa vojenských strategických doktrín Varšavského paktu musia byť sovietske vojská umiestnené na predpolí, v priamom styku s možným nepriateľom, čo dovtedy v Československu neboli a chýbali. Sovieti chceli silou mocou dostať svoje vojská i nukleárne zbrane na hranice s NSR.  Keď sme sa ako študenti dostali (s prísľubom, že budeme ticho a nič o tom nebudeme hovoriť) na internú besedu v redakcie Pravdy s tajomníkom strany Vasiľom Biľakom, na otázku Martina Hrica, či na početných rokovaniach viac tlačí na Dubčeka Brežnev alebo Kosygin (s povesťou umiernenejšieho), Biľak odpovedal: „Maršali! Všetko tlačia najviac maršali!“

Je známe, že Dubčekov predchodca Antonín Novotný sa roky zdráhal vyhovieť sovietskemu tlaku na umiestnenie vojsk i jadrových hlavíc aj v Československu a dostal sa preto do nemilosti Brežneva i maršalov. (V nemilosti bol už po tom, ako poslal nenadšený telegram pri výmene Chruščova za Brežneva). Keď v roku 1968 nazval Gustáv Husák slovenského politika Jozefa Lenárta „politickou trasorítkou“, lebo pri dôležitom hlasovaní v predsedníctve strany (6 : 6) o výmene Novotného za Dubčeka sa nepostavil na stranu Dubčeka, Lenárt to zdôvodňoval tým, že bral do úvahy medzinárodné súvislosti a naše záväzky voči socialistickému táboru. Inak povedané, keby bol Brežnev vyslal jasný signál, na koho strane v tomto spore stojí, bol by pokoj. Brežnev ho nepotreboval. Vyskytli sa relevantné podozrenia, že mnohé „kontrarevolučné“ či  „nacionalistické“ prejavy (napríklad na južnom Slovensku) provokovala alebo organizovala priamo KGB, len aby sa vytvorili zámienky na to, že treba československým súdruhom pomôcťurobiť priadok, lebo sami to nezvládnu.

Ešte v roku 1990 som chcel zverejniť svoju prácu o tom, že príčinou vojenskej intervencie nebol demokratizačný proces. Vtedajší šéfredaktor, ktorý dvadsať rokov ako stranícky lektor chodil vysvetľovať do rôznych organizácii, že Sovieti sú u nás z vojenských dôvodov, že predsa do vnútropolitického života nezasahujú, sa z nej a jej záverov zrazu vysmial.

Načo tu tie vojská teda boli aj vtedy, keď Československo bolo už tak znormalizované, že dávalo rady ostatným krajinám, ako brániť socialistické hodnoty, kritizovalo aj vývoj v ZSSR po nástupe Gorbačova... Súdruhovia vtedy rozmýšľali dokonca, ako obmedziť vysielanie sovietskej televízie, alebo ako ju zatajiť pred našimi občanmi. A keď sme v roku 1988 išli na školenie do ZSSR, vysielali nás s varovaním, aby sme si nevšímali tú penu... Po návrate sme nemohli o tom, čo sa deje v ZSSR dokonca ani hovoriť na redakčnej porade. Keď v ZSSR nás upozorňovali, že v USA je komunistov – na rozdiel od toho, čo hovorí propaganda –  menej ako jednovaječných dvojčiat a že na rozdiele od dvoch Kóreí a dvoch Nemeciek je vidno, ktorý systém je životaschopnejší, sovietske vojská napriek tomu u nás „bránili socializmus“, alebo čo?

Autor je novinár dôchodca

Foto: Prvé číslo Nového slova po vstupe spojeneckých vojsk

Priemer: 4.3 (3 hlasy)
     

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#2
(neuvedené)
21. august 2012, 04:10
dakujem za tento pohlad, akurat som si vedoma, ze taku legendu, aka opriadza prazsku jar sa nepodari uz nikdy z kolektivneho vedomia dostat na uplne inu kolaj, ak chapete, co tym myslim...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
21. august 2012, 08:17
Máme radi romantické legendy, navyše, ak sme v nich ústrednou postavou celého všehomíra....
Obrázok používateľa Anonymný
#3
(neuvedené)
21. august 2012, 08:22
Nevidím miesto na autorom avizované úvodzovky, klobúk dole pre "zrelosťou" mladíka na žurnalistike. Rád by som doplnil ešte širší kontext: vstup vojsk Varšavskej zmluvy vyhovoval aj NATO. Pripomeniem: Francúzsko vystúpilo z vojenskej časti NATO, parížske vysoké školy okupovali "červení" študenti a volanie po revolte sa šírilo celým Francúzskom, v USA silné protivojnové hnutie generovalo tlak na zmenu režimu. Ruská imperiálna ambícia ( mať vojská po celej západnej Nemecka) bola pochopiteľná... V tejto situácií už "sovietska" revolúcia vyčpela a premárnila historickú šancu: radšej zovreli "vrabca" do hrste, ako sa pokúsiť lapiť holuba... Na západe bola zrelá doba na revolúciu a revolúcia mohla regenerovať z prínosu francúzskej a talianskej komunistickej ľavice. Domnievam sa, že došlo k dohode KGB/CIA o vzájomnom rešpektovaní násilných riešení vnútorných problémov. Pre mňa je nezvratným dôkazom evakuácia rodín západných diplomatov z Prahy ( do Viedne) v predvečer vstupu vojsk. Generáli doma "upratali" a upevnili svoj vplyv na politických lídrov v Moskve a Washingtone. To, že Západ "rešpektoval" vstup vojsk do Československa je pre mňa nezvratným potvrdením, že tento vstup "zachránil" Západ pred politickým kolapsom (a známkou intelektuálnej "nedostatočnosti" Brežnevovho vedenia, ktoré sa nechalo zavliecť aj do afgánskeho dobrodružstva). Keby dejiny poznali keby, boli by sme v nebi?
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
21. august 2012, 13:55
a nie sme v nebi.Keby protagonistom 68. islo o socializmus s ludskou tvarou tak by ho uz 18.11.89 zacali budovat.Keby nas v tom zapad podporoval tak ako to 44 rokov verbalne deklaruje, tak uz by sme v tom nebi davno boli.Zatial zijeme dnesnu realitu ,ktora sa viac podoba peklu. Pre drvivu vacsinu.A ta marginalna mensina zijuca na ukor vacsiny ju 44 rokov klame a klame...Po 68.sa to dalo zvalit na docasny pobyt.Po 89.uz to mozne nieje.Uz sa nestacime cudovat aka obludna je ludska tvat...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
21. august 2012, 14:20
Pán Chalkiv, aj medzi nimi je široký diapazon rôzne motivovaných, rôzne konajúcich, rôzne mysliacich... V 89-tom to už boli poväčšina vekom zvetralé torzá bývalých politikov, neschopných čeliť dravej ( a motivovanej) "havlovej" agentúre, dokonca toho nebola schopná ani študovaná a pripravovaná nomenklatúra, aj oni sa rozložili od hrošou kožou vybavených privatizérov, až po lacno prostitujúcich asistentov. V poznámke mi išlo o iné: demokratický socializmus mohol byť historickou alternatívou k deklasovanej pseudodemokracii Západu. A tam je mnoho keby: keby bol intelektuálne zvládnutý, keby sa efektívne narábalo s verejnou podporou, keby sa získavala aj zahraničná ( pokroková) podpora, keby...Keby boli by sme v nebi?
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
21. august 2012, 14:21
áno, CH.A., presne Vaša reakcia vystihuje, prečo extrémnej ľavici vadil rok 1968 a pomerne dobre prijali inváziu, ktorá stopla ďalší spoločenský vývoj:
Ako keby ste nám, Ch.A., odkázali:
"Načo nejaký "ľudský socializmus", najlepšie je prinútiť všetkých pod hlavňou "puľomjotu" prijať diktatúru - načo však proletariátu, ak Proletár, to som ja - jeho komisár a zástupca na Zemi"
(čítali ste vôbec Ivanov článok? Či len hneď bezhlavo reagujete na Juraja?...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
21. august 2012, 14:23
Pomáhate mi v rozhľade, mal som vtedy trinásť...
Obrázok používateľa Anonymný
#4
(neuvedené)
21. august 2012, 14:26
"demokratický socializmus mohol byť historickou alternatívou k deklasovanej pseudodemokracii Západu"
Tak pod to sa dnes podpíšem, Juraj. A Ivanovi ďakujem, rozšíril mi obzor. A určite nielen mne.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
21. august 2012, 15:09
pred tym ako pisete prispevky? Z toho co I.Š. pise a z preziteho po 68. sa da logicky vyvodit len to,ze cele dianie pred augustom bolo dobre hrane divadlo pre osadenie sovietskych vojsk v Ceskoslovensku. Protagonistov mozno delit na tych co to divadlo hrali a na tych co mu uverili.Ti co to hrali to vedeli od pociatku .Je malo prevdepodobne ,ze to nevedeli celni predstavitelia strany aj statu ,ked to vedel slobodnik absolvent I.Š.. Tych druhych co uverili(PZV,JJ) sa da pochopit.CHceli lepsi socializmu.Patril som k nim aj ja.Do 89-eho.Stale aj pred 68.aj po nom sme sa usiloval aby lepsi bol aby mal cim dalej tym vludnejsiu tvar blizkej idealu:SOCIALIZMU S LUDSKOU TVAROV.Aj sa darilo.Sedemdesiate aj osemdesiate roky boli najlepsimi rokami pre takmer vsetkych,ake sa kedy v tomto priestore zili.Az to prislo.November a odchod vojs.Uz nic nestalo v ceste "Socializmu s ludskou tvarov".Uz 23 rokov sa do tej tvare pozerame .Ja v nej nic ludske nevidim.U tych co stale tvrdia ,ze sa chcelo a dalo len sa nepodarilo lebo...uz neide o ziadne racio, ale o vieru.A viera patri k nabozenstvu.Tam je racio sekundarne.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
21. august 2012, 15:21
On je !!! Len nik z tych co by ho budovat mohli ho budovat nechce . Ani nikdy nechcel.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
21. august 2012, 18:05
Takže ja sa pod toto nepodpíšem: "demokratický socializmus mohol byť historickou alternatívou k deklasovanej pseudodemokracii Západu" J.J.

***********************

To nebolo možné, lebo nebola dostatočná politická uvedomelosť altruistického charakteru v spoločnosti! Inými slovami povedané, že ak by k tomu mohlo dôjsť, tak to by museli sa hegemonostickí komunisti vzdať byrokratickej moci nad proletariátom a muselo by dôjsť k riadeniu z dola.

Lenže komunistické (M-L) ponímanie nepozná decentralizované riadenie z dola, ale len centristický etatizmuz! Kde štát funguje ako jeden monopol v ktorom sú všetci nájomní zamestnanci. Tomuto kolosu vládne štátny byrokratický aparát ako vedúca sila v spoločnosti.

Z toho nikdy žiaden demokratický socializmus nemôže vzniknúť, lebo je v ostrom protiklade s hegemonistickým byrokratickým centristickým riadením spoločnosti.

Dokonca ani dnes radikálna ľavica nedokáže uvažovať na inom riadení sammotnej strany ako na centristickom a autoritatívnom. Ak sa zakladá strana vždy padne elementárna otázka: kto bude vodcom strany? Lenže toto je klasické nedemokratické, dokonca by som povedala, že autoritatívno-totalitárne myslenie, ktoré je "zatiahnutou brzdou" k prechodu, alebo aspoň priblíženiu sa k demokratickému socializmu!

Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
22. august 2012, 02:57
Priměřene, priměřene!!! (dí Werich) Ja som presvedčený (a dúfam, že to viem aj dokázať, že imanentnou súčasťou sociálneho humanizmu( komunizmu) je snaha o čo najširšiu ľudovú samosprávu. Dokonca si myslím, že porážku v 89 spôsobila najmä ( koncept konzumného západu by to sám nezvládol)postupná deštrukcia pôvodnej idee a jej nahradenie "jednoduchšou" koncepciou byrokratického centralizmu. Pozrite si koľkokrát Lenin varoval pred týmto rizikom, preštudujte Marxa a nájdite, kde horuje za byrokratický centralizmus... Ak chcete príklad iného prístupu ku generovaniu ľavice, hrdo sa hlásim: vždy som horoval za hnutie - spojenie širokej verejnosti a angažovaných osobností, organizačne diferencované -od občianskych združení, frakcií iných organizácií, jednotlivcov a možno nie jednej KS. Ide však o dve veci: zámer a možnosti konkrétnej reality. KS reál socializmu boli nútené v rozdelenom svete upevňovať organizačnú jednotu a bolo len otázkou času, kedy si to koumáci zjednodušia... Ak budete chcieť organizovať politickú organizáciu pre úspešnú revolučnú akciu tak prosím nerobte to ako voľný diskusný klub. Nechcem si predstaviť zmasakrovaných ľavičiarov vedených tlupou vzájomne sa ohovárajúcich intelektuálov. Vedie ma to k môjmu politickému postoju: porážka kapitalizmu ( nevyhnutná) ma nezaujíma. Zaujíma ma deň " po tom". Ak bude k dispozícií široké, dobre koncipované ( a diskusiou "odvetrávané" hnutie) môže svojím programom ovládnuť "reštitúciu existencie" (Badiou). Ale určite nečakajte, že na desiatich riadkoch sa dá načrtnúť program, organizačné zásady a ostatné "náležitosti"...
Obrázok používateľa Anonymný
#5
(neuvedené)
22. august 2012, 12:52
už dávam nadpisy k tomu, čo chcem komentovať, tie diskusie nickov tu skutočne skôr vyrušujú ako niečo konštruktívne diskutujú.

Takže ešte raz,
výborné slovo do diskusie o roku 1968 od Ivana, plne rešpektujem a hltám to, pre človeka, čo mal vtedy 13 rokov bol 21.august 1968 predovšetkým UDALOSŤOU a možno trochu i sklamaním, že tí rudoarmejci, ktorých sme obdivovali z mája 1945, dokážu prísť k nám do ulíc na tankoch a že mnohí ľudia pritom plakali... bolo to o emóciách, takých, ktoré sotva dnes prežijú mladí pri prehre národného reprezentačného hokejového tímu na Majstrovstvách...
Po druhé,
o tom vojensko-politickom pozadí - áno, som o tom presvedčený dnes, tak ako ivan píše - nakoniec, vojenská služba na hraniciach na Západnom vojenskom okruhu ešte aj v roku 1979 bola skúsenosťou, že pár kilometrov od nás sú nepriatelia, že v prípade ostrého bojového poplachu sa osobné veci z palandy zhrnuli do posteľnej plachty s čislom vojaka a že "možno je to teraz naozaj", prípadne sme vedeli, že životnosť tanku a jeho posádky v boji, to sú tri minúty, buď dám ostrý zásah ja, alebo protivník...
...a to všetko sa vlastne pripravilo v roku 1968, pretože dovtedy boli vojská NATO a Varšavskej Zmluvy predsa len trochu viac "od seba", repsktíve ako mi otec vravieval, boli sme to my, ľudová armáda Československa, ktorá tu bránila našu hranicu a neboli tu RUSI,ktorí bránili socializmus za tichého súhlasu našich, že budeme prvých 24 hodín "kanonfutterom" pre zachytenie a zastavenie útoku...

A klobúk dolu, má pravdu i Juraj, že to bola z hľadiska dnešnej demokracie silná "podpásovka" Američanov a ich jastrabov, ktorí potrebovali vyprovokovať ruskú stranu k tomu, aby sa Sovieti znemožnili pred svetom ... lebo ako vo Francúzsku, tak i doma v študentských nepokojoch už kapitalizmus "horel" v nepriazni...

Ale napriek tomu:
jednoducho človek žil v tejto atmosfére a v tomto prostredí, nech nás mladší nesúdia, že sme tu žili a boli šťastní a mali svoje lásky a spomíname na to obdobie roku 1968 inak ako "historici" a politológovia.
Veď dobre: poďme sa pozrieť, ako si žijeme "embedded", teda usadení ako Slováci v západnej civilizácii, ako sa nám bojuje v Afganistane, ako sa nám bojovalo v Iraku, ako policajne strážime Kosovo, ako sme sa pozerali na nočný prelet bombardérov hubiacich Srbov v Juhoslávii, nuž pozrime sa na dnešnú dobu - v čom je to lepšie?
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
23. august 2012, 10:34
Ak budete chcieť organizovať politickú organizáciu pre úspešnú revolučnú akciu tak prosím nerobte to ako voľný diskusný klub. Nechcem si predstaviť zmasakrovaných ľavičiarov vedených tlupou vzájomne sa ohovárajúcich intelektuálov. Vedie ma to k môjmu politickému postoju: porážka kapitalizmu ( nevyhnutná) ma nezaujíma. Zaujíma ma deň " po tom". Ale určite nečakajte, že na desiatich riadkoch sa dá načrtnúť program, organizačné zásady a ostatné "náležitosti"..." Juraj Janošovský

*****************************

Juraj ak si pozriete Ľave spektrum na FB, tak to ani inak nemôže byť!

Lebo v ľavici ide o to "kto bude tady velitelem". Keďže sa nevyprofilovala sa tak silná osobnosť ako napr. Fico, alebo Mečiar, ktorá by dokázala ich zjednotiť svojou autoritou.

Medzi ľavicovými prúdmi sú prevláda až tak veľký antagonizmus, že sa v spolupráci vylučujú navzájom.

Jední chcú ochraňovať psíky, mačičky, homosexuálov, lykožrutov, zatvárať jadrové bloky,..., ale pritom hladujúci bezdomovci a iní ekonomickí neaktívni (častokrát nie z vlastnej viny) spoluobčania ich absolútne nezaujímajú! Poviem to natvrdo: Ak im už nejde o sociálne a ekonomický znevýhodneného občana tak ide v porovnaní s jeho utrpením obrazne povedané o hovno!

Žiadna strana nemá v programe prioritu č.1 starostlivosť o tých najviac znevýhodnených! Dokonca aj komunisti s nimi hlboko pohŕdajú, lebo tzv. lumpenproletariát nedokážu využiť na uchopenie a udržanie si hegemónie v štáte!

Tak mi len povedzte Juraj na akom programe, zásadach, hodnotách sa má ľavica integrovať? Za čo vlastne má ľavica bojovať?

Mne je v podstate jedno, aký druh kapitalizmu tu bude? Nie je mi jedno, že tu nefungujú aspoň značne spravodlivo súdy, polícia, prokuratúra, štátni úradníci sú tak skorumpovaní, že bez "všimného" ukážu iné dvere, alebo nariadia zavrieť vlastné z vonku "stránke, či klientovi" ktorí ich obťažuje v nič nerobení, či vlastných kšeftoch.

Špekuluje sa ako zlegalizovať úplatky pre lekárov, úradníkov (cez zákon o lobizme) ..., prokurátorov.

Veď čo je iné pri tzv. dohode o vine a treste pre viníka s prokurátorom ako zlegalizovanie úplatku pre prokurátora za zmiernenie trestu pre viníka, obžalovaného, či odsúdeného?

Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
23. august 2012, 10:45
"Veď dobre: poďme sa pozrieť, ako si žijeme "embedded", teda usadení ako Slováci v západnej civilizácii, ako sa nám bojuje v Afganistane, ako sa nám bojovalo v Iraku, ako policajne strážime Kosovo, ako sme sa pozerali na nočný prelet bombardérov hubiacich Srbov v Juhoslávii, nuž pozrime sa na dnešnú dobu - v čom je to lepšie?" Peter Zajac-Vanka

************************

SDĽ ministri napriek negatívnemu postoju členskej základne a odporučaqniu predsedníctva hlasovali za prelety!

http://udalosti.badatel.sk/272/mena-clenov-vlady-ktori-hlasovali-za-prelety-nato/

Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
24. august 2012, 01:42
Nepovažujem Vás za naivného ( -ú), ale aj vy dúfate v spravodlivé súdy, políciu, verejné služby bez úplatkov, akoby to bolo v kapitalizme možné. Rozčuľuje to nielen Vás, rozčuľuje to možno státisíce. A o to viac, že to nie je možno zmeniť. Ak som hovoril o riešeniach mal som na mysli rozumnú ponuku pre tých, ktorí prežijú kolaps kapitalizmu, budú si pamätať svoje rozčúlenie z praxe vulgárneho liberálneho kapitalizmu. teda pre tých, ktorí nebudú chcieť mechanicky rekonštruovať tento systém, ale využiť príležitosť na inováciu. Ono masarykovské heslo z titulku obsahuje práve impulz k prekročeniu "rozčilení", k voľbe alternatív. Mne sa stále dôležitejšie ( okrem identifikácie politického subjektu ) zdá demokratické usporiadanie civilizácie. Domnievam sa, že ťažisko je na "miestnej demokracii", nie však takej akú poznáme dnes: zverených kompentencií zhora a zhora kontrolovanú. Naopak autentickú demokraciu, ktorá rozhodnutia o veciach ( a len o tých) vedome deleguje na vyššie rozhodovacie ( a dohodovacie) úrovne. Každé dobré rozhodnutie musí byť urobené kompetentne informovanými a zodpovednými ( táto zásada je permanentne zneužívaná tzv. systémom parlamentnej, zastupiteľskej demokracie k vytváraniu "politickej elity", korumpovateľnej finančnou oligarchiou). len som chcel naznačiť, čo mám na mysli v pôvodnej otázke ale súčasne rešpektujem, že to nie je súčasť diskusie k pozoruhodnému článku I.Š.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
24. august 2012, 01:51
Mal som na mysli kompetentné, kvalifikované a informované rozhodovanie na miestnej úrovni o všetkých veciach s možnosťou uznať - pri časti rozhodnutí- ich širší presah a hľadať dohodu s inými "miestnymi" demokraciami, ako i možnosť pre subjektívnu indispozíciu ( nedostatok znalostí, informácií, skúseností) delegovať vlastné rozhodovanie inej "miestnej" demokracii alebo na vyššiu rozhodovaciu úroveň. Je to i otázka sui generis. Spor medzi historicky generovanou centrálnou mocou a jej "právom" riadiť spoločnosť ( vrátane akejsi krivej demokratúry aktuálneho typu a demokraciou vznikajúcou z vôle ľudí (ústavnou cestou)...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
24. august 2012, 05:40
"Ak som hovoril o riešeniach mal som na mysli rozumnú ponuku pre tých, ktorí prežijú kolaps kapitalizmu, budú si pamätať svoje rozčúlenie z praxe vulgárneho liberálneho kapitalizmu. teda pre tých, ktorí nebudú chcieť mechanicky rekonštruovať tento systém, ale využiť príležitosť na inováciu..." Juraj Janosovský

************************

S tou demokraciou z dola je to podobné ako s "UFO raketoplánmi". Všetci o tom hovoria, ale nikto si to reálne nevie predstaviť ako to vyzerá, na akom princípe fungujú pohonné jednotky, ako sa riadia,...

Všetko sa vedie v rovine fantázií, iluzorných predstáv, vysnívaných útopií,...

Jediné, čo sa ako tak dalo považovať za nejakú premisu sú Ľubové Blahove predstavy o ekonomickej demokracií, o odmeňovaní na princípe čistého úsilia, eliminácií prírodnej lotérie,...

Žiaľ nikde sa nevedie diskusia, čo bude sa robiť deň potom

ako padme libertariánky nadnárodný kapitalizmus. Opäť sa zopakuje rok 1990, že si staré elity prezlečú kabáty a budú kšeftovať? Pritom budú tlačiť do predu neschopných umeleckých "revolucionárov" akými boli Havel, Vašáryová, Kňažko,...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
24. august 2012, 05:45

Viete niečo viac predstaviť ako má fungovať z dola riadena spoločnosť. Ako to bude vyzerať na lokálnej úrovní. Na akých princípoch a s akými zásadami bude podľa vašich predstav fungovať skutočná ľudová demokracia?

Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
24. august 2012, 07:40
""Keď zomrel Václav Havel, chceli sme odvysielať Havlov desaťminútový posledný prejav.""/Prečo si tam nedal aj 1.(prvý) prejav z 1989 ??? (december 1989) "Připravujeme koncept důkladné ekonomické reformy, která nepřinese sociálni otřesy, nezaměstnanost, inflaci a jiné problémy, jak se néktefí z vás obávají. Všichni chceme republiku, která bude starostlivě pěčovat o to, aby zmizely všechny ponižující přehrady mezi různými společenskými vrstvami, republiku, v níž se nebudeme dělit na otroky a pány. Toužím po takové republice víc než kdo jiný. Náš štát by už nikdy nemél být přívažkem či chudým příbuzným kohokoli jiného. Jsou lidé, kteří kalí vodu a panikaří, že se bude zdražovat. Dávejte si na ně pozor! Ptáte se s údivem, jestli bude inflace, jestli bude zdražovaní? Mnohokráte a jasné tato vláda řekla ve svém programovém prohlášení, včetně dalších dokumentů a ministři na svých tiskových konferencích, že jejich úsilím je, aby přechod od neekonomiky k ekonomice byl pokojný, bez sociálních aspektů, bez návaznosti nezaměstnanosti, bez jakýchkoli sociálních krizí a podobne. Žádné gigantické zdražovaní nebo dokonce nezaměstnanost, jak to panikáři systematicky šíří, nic takového nepřipravujeme. Již nikdy do žádného paktu nepůjdeme. Podlé mého mínění nesmí náš štát šetřit na investicích do školství a kultúry. Také náš mnohokrát deklarovaný úmysl provést reformu tak, aby nevedla k velkým otřesúm, velké inflaci, nebo dokonce ke ztrátám základních sociálních jistot, musí naši ekonómové přijmout prosté jako úkol, který jim byl zadán. Zde neplatí žádné: NEJDE TO."Dvacet let tvrdila oficiální propaganda, že jsem nepřítel socialismu, že chci obnovit kapitalismus, že jsem ve službách svetového imperialismu, od něhož prijímam tučné výslužky, že chci být majitelem různých podniků.(A bola to PRAVDA !! ??) Byly to všechno lži, protože brzy začnou vycházet knihy, z nichž bude zřejmé, kdo jsem a co si myslím. " TAKTO SA VYFARBILI ZÁPADNÍ "DEMOKRATI" !!!

Stránky

Reklama
Reklama
Reklama
Počúvanie je nové čítanie

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama