Schizofrénia jednej strany

Vládne koalície sa zväčša tvoria na základe dvoch motívov – mocenských a hodnotových. Ak pravicové strany SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd zložia na Slovensku koalíciu (a všetko napovedá tomu, že zložia), nebude v prípade jednej z týchto strán platiť ani jeden zo spomínaných motívov. Hovoríme o Kresťanskodemokratickom hnutí. Krátko po voľbách sa zdalo, že poslednou šancou pre Smer-SD ako zložiť koalíciu je KDH. Táto strana však ostentatívne hlása, že sa už rozhodla a so Smerom sa spájať nebude. Mocenský motív káže každej strane, aby v rámci koaličnej dohody získala čo najviac postov a politického vplyvu. Teda čo najviac ministrov, vysokých úradníkov, štátnych tajomníkov, prípadne funkcií vo vedení parlamentu. Aj preto je logické uprednostňovať vládu s čo najnižším počtom koaličných partnerov. V prípade kresťanských demokratov by to znamenalo, že by preferovali koalíciu so Smerom, ktorý by im vedel ponúknuť väčší počet mocenských pozícií. KDH by navyše malo pomerne silný „vydieračský“ potenciál, takže by mohlo veľmi efektívne vyjednávať. Lenže dalo prednosť štvorkoalícii s pravicovými stranami, v ktorej sa mu ako až tretej najsilnejšej strane neujde zďaleka toľko postov a toľko vplyvu, ako by to bolo v prípade dvojkoalície so Smerom. Z mocenského hľadiska teda ide o iracionálne rozhodnutie. Zákonite preto vyvstáva domnienka, že KDH teraz uprednostňuje hodnotové motívy. Tie kážu každej strane, aby si vyberala takých partnerov, ku ktorým má programovo najbližšie. Čo by z toho malo vyplynúť pre KDH? To závisí od toho, ako vníma samo seba. Je v prvom rade ekonomicky pravicovou, neoliberálnou stranou? Alebo kultúrne konzervatívnou, kresťanskou? Ak by bola predovšetkým konzervatívna, ťažko by dala prednosť koalícii s ultraliberálnou stranou SaS. V kultúrnych otázkach je citeľný väčší programový prienik so Smerom. Práve to mala na mysli členská základňa hnutia, keď bombardovala stranícke vedenie, aby zvážilo koalíciu so SaS. Ak totiž politické špičky preferujú SaS pred Smerom, znamená to, že dávajú prednosť ekonomike pred kultúrou. Dokazujú tým, že KDH je svojím základným programom vlastne stranou neoliberálnou a kultúrne otázky používa iba ako užitočné politické klišé. Pre kresťanskú demokraciu je v Európe typický relatívne silný sociálny rozmer a snaha o napĺňanie hodnôt solidarity. Na Slovensku to však neplatí, čo mnohých voličov KDH znepokojuje. Aj preto hnutie dlhodobo stráca podporu, prípadne stagnuje. V konkurencii s SDKÚ-DS čoraz viac bledne a stráca svoju identitu. Zatiaľ to vyzerá tak, že KDH chce aj pod vplyvom liberálnych médií v tejto politike pokračovať. Zaraďuje sa tak definitívne medzi čisté neoliberálne strany, čo túto stranu môže politicky výrazne oslabiť. A ktovie, či o niekoľko rokov nebude Mečiarovo „neublížil som“ spievať Ján Figeľ. O budúcnosti KDH sa rozhoduje práve dnes. Nadchádzajúce volebné obdobie s veľkou pravdepodobnosťou rozhodne, či prípadná pravicová koalícia položí liberálnu SaS alebo formálno-konzervatívne KDH. Obe prežiť nemôžu. Autor je politológ