Alibi pre nesplnené sľuby
Pravicové strany dobiehajú ich predvolebné sľuby ešte skôr, ako začali vládnuť. Kabinet Roberta Fica im má slúžiť ako alibi, prečo zrazu musia zmeniť svoj „zásadný“ postoj. Neváhajú pritom ohroziť stabilitu meny, ozdravovanie európskej ekonomiky a silnú pozíciu Slovenska v rámci EÚ. Ide o súhlas s účasťou na európskom stabilizačnom finančnom mechanizme. Hoci médiá sú opäť plné „pôžičky Grécku“, v skutočnosti je v hre niečo úplne iné. Podpis pod rámcovou zmluvou má v tomto prípade preto celkom iný význam. Rozhodnúť musí parlament Tvrdenie, že premiér Fico predsa doteraz konal bez diskusie v Národnej rade SR, tak nech v tom pokračuje, je úbohou výhovorkou. Analytici už pred voľbami upozorňovali, že postoj SDKÚ – ktorým sa predbiehala v predvolebnej súťaži so SaS – je nezodpovedný a ohrozuje celú úniu vrátane Slovenska. Pritom tiež nik nepochyboval, že po voľbách ho budú musieť zmeniť. A nik o tom nepochybuje ani dnes. Dokonca si to očividne začali veľmi dobre uvedomovať aj predstavitelia pravicových strán. „Nebudeme sa k tomu vyjadrovať, kým nemáme mandát. V tomto momente nehovorím, že podpíšeme, a nehovorím, že nepodpíšeme,“ naznačil zmenu postoja šéf SaS Richard Sulík. Odkazy vláde a Ficovi, aby konali bez opozície, sú alibistickým podvodom na občanoch. V prípade Grécka totiž išlo o bilaterálne pôžičky – rámcová zmluva jasne upozorňovala, že v každom štáte musia nasledovať procesy v súlade s národnou legislatívou. U nás to znamená súhlas parlamentnej väčšiny. Lenže v prípade stabilizačného mechanizmu sa Slovensko už podpisom zmluvy zaväzuje k príspevku presahujúcemu štyri miliardy eur. Túto sumu musí tak isto schváliť parlament, vláda na to nemá kompetenciu. Ak by teda Ficova vláda dala ministrovi Jánovi Počiatkovi pokyn na podpis, Slovensko by sa zaviazalo k niečomu, čo následne musí uskutočniť Národná rada SR. Zmeniť zákon o štátnom rozpočte, o rozpočtových pravidlách a možno ešte nejaké ďalšie. Iba tak bude možné získať a uvoľniť peniaze do spoločného európskeho fondu. Robert Fico preto celkom logicky odmieta zaviazať republiku k niečomu, čo nevie garantovať. Trúbte na poplach, zrušte poplach Garantovať naplnenie tohto záväzku môže iba ten politický subjekt alebo taká koalícia, ktorá má väčšinu poslancov. Dnes sa za takúto koalíciu vyhlasuje skupina piatich strán a jedného občianskeho združenia. Ak pravicová šesťkoalícia vyzýva Fica, aby ju nezdržoval pri vytváraní vlády, tak je úplne logické, že sa na ňu premiér obracia s otázkou, či budú garantovať odsúhlasenie finančnej pomoci v Národnej rade SR. Predseda vlády dnes nemá k dispozícii väčšinu poslancov, preto chce so zástupcami tejto väčšiny rokovať. Takýto prísľub dal minulý týždeň v Bruseli a už na druhý deň urobil všetko pre to, aby ho splnil. To si však vyžaduje, aby si pravica uvedomila, že je po voľbách. A ak tvrdí, že má 79 poslancov, tak spolu s mocou bude musieť prebrať aj zodpovednosť za vládnutie. K tomu sa však očividne nemá – rokuje o rozdelení ministerstiev, ale zodpovednosť za štát stále hádže na Roberta Fica. Najmä vyjadrenia Ivety Radičovej sú bizarné a pripomínajú smiešneho kráľa z filmovej rozprávky o pyšnej princeznej. Ten v jednej scéne každú chvíľu menil rozkazy: Trúbte na poplach, zrušte poplach, trúbte na poplach... Radičová hneď po voľbách vyzvala doterajšiu vládu, aby už o ničom nerozhodovala, lebo na to nemá mandát. A o dva dni premiérovi odkázala, aby vláda zmluvu so záväzkom za vyše štyri miliardy eur podpísala, lebo má stále mandát. Menej svojprávnosti a zdravého rozumu sme v slovenskej politike už dávno nevideli. Fico ako výhovorka Postoj pravicovej šesťkoalície je nebezpečný (ohrozuje finančnú stabilitu Európy), škodlivý (pokles eura voči doláru pocítime aj na Slovensku na drahšej rope, plyne, rudách, elektronike atď.), alibistický a teda absolútne nezodpovedný. Ale nie nelogický. Jasne to vyplýva zo slov Jána Figeľa, ktorý v STV pripustil, že „nová vláda bude musieť na seba prevziať všetky medzinárodné záväzky“. A preberie aj tento, ak ho „nezodpovedná“ Ficova vláda podpíše. Pravica ochotne riskuje ekonomickú budúcnosť Európy, len aby mohla zodpovednosť za svoje nesplnené sľuby zvaliť na Ficov kabinet. Ona totiž dobre vie, že sľub „nedáme na Grécko ani euro“ splniť nemôže a vedela to už vtedy, keď ho dávala. Lenže teraz sa chce vyhovoriť, že iba plní to, k čomu sa už Ficova vláda zaviazala. Preto tak veľmi potrebuje, aby o podpise rámcovej zmluvy rozhodol už Fico. Podľa Radičovej odhaľuje boj za stabilné euro zodpovedných a nezodpovedných v Európe. Na Slovensku navyše ukazuje na klamárov. Autor pracuje na úrade vlády
