Dávam modrým rok, maximálne dva
Na Slovensku sa čiastočne naplnil „český“ scenár v tom, že voľby síce vyhrala sociálna demokracia, no vládu bude s najväčšou pravdepodobnosťou zostavovať pravica. A nie hocaká. Bude to tvrdá, neoliberálna pravica, ktorá bude výrazne škrtať vo sfére sociálnych výdavkov a presadzovať reformy, ktoré budú – tak ako v minulosti – ťažko udupávať obyčajných ľudí. Predsa len tu však je dôležitý rozdiel v porovnaní s Českou republikou. Sociálni demokrati na Slovensku nestratili, ale naopak výrazne získali. Nárast volebného zisku Smer-SD o takmer šesť percent je naozaj úctyhodný. V Európe nie je veľa sociálnodemokratických strán, ktoré z vlády v čase krízy odchádzajú s podporou 35 percent elektorátu. Môže z toho byť veľmi silná ľavicová opozícia. Silnejšia než kdekoľvek inde. Ak bude zostavená nová pravicová štvorkoalícia, bude to mať svoje výhody aj nevýhody. Nevýhody predovšetkým pre radových občanov, pretože budú musieť čeliť asociálnym krokom novej vlády, privatizácii verejného života a vážnym reštrikciám. Na Slovensku sa budú hlava-nehlava presadzovať záujmy transnacionálneho kapitálu. Ivetu Radičovú v Medzinárodnom menovom fonde vyškolili dobre. Hnaná médiami a obklopená zaslepenými trhovými teológmi, pravicovými boľševikmi z OKS a SaS pôjde v asociálnej politike na doraz, o tom niet pochýb. Dotkne sa to oslabovania postavenia zamestnancov, rozbíjania solidarity a odbúravania sociálneho štátu. Čakajú nás ťažké časy... Paradoxne, pravicová štvorkoalícia prináša pre sociálnu demokraciu veľké politické výhody. Na niektoré analogicky upozornil už známy sociológ Jan Keller, keď analyzoval výsledky nedávnych českých volieb. Pravica si „vylíže“ dôsledky hospodárskej krízy. Občania si znižovanie svojej životnej úrovne na dlhé roky spoja s pravicovou politikou. Pre stranu Smer-SD sa v tom ukrýva silný potenciál do budúcnosti. Len ho treba využiť. Navyše v parlamentnej opozícii sa môže plne prihlásiť k ľavicovej politike a „pritvrdiť“ v tom dobrom mysle slova v programovej a hodnotovej oblasti. Otázka je, ako sa tejto príležitosti chopí. V novej vláde to nepochybne bude škrípať. Narazia na seba ťažkí liberáli (SaS) a tvrdí konzervatívci (KDH). Kompromisy sa budú rodiť ťažko a nebudú mať dlhú trvácnosť. Liberáli budú musieť sklapnúť a nebude sa im to páčiť, najmä nie voličom SaS. Zákonite na seba narazia aj slovenské a maďarské záujmy (Most-Híd). A možno aj záujmy transnacionálneho a domáceho kapitálu, hoci zástupcovia transnacionálneho, teda neoliberáli, majú značnú prevahu. Isté je, že pravica má veľmi chabú väčšinu a čeliť bude silnej, kompaktnej opozícii. Doménou pravicovej vlády určite nebude stabilita. Hoci válovy lákajú... Aby sme si pomohli modifikáciou známeho výroku z klasického ponovembrového českého filmu: dávam modrým boľševikom rok, maximálne dva! Je mi len ľúto, že tento rok či dva si budú musieť odtrpieť občania Slovenska. Autor je politológ
