Obamov nový pohľad na svet
Prezident Barack Obama zverejnil koncom mája svoju novú bezpečnostnú stratégiu, ktorá znamená zásadný ústup od toho, čo si pod bezpečnosťou a postavením Spojených štátov amerických vo svete predstavoval jeho predchodca George Bush mladší. Zmeny vo vojenskej doktríne USA mi pripomenuli Čapkovu Knihu apokryfov, v ktorej opisuje fiktívny rozhovor medzi Archimedom a rímskym stotníkom Luciom. Vojak ponúkol učencovi možnosť, aby využil svoje schopnosti na zostrojenie rozličných mechanizmov pre rímsku armádu. Odôvodňoval to tým, že Rím musí byť najsilnejší na svete. „Čím sme silnejší, tým máme viac nepriateľov. Preto musíme byť najsilnejší.“ Archimedes mu na to odpovedal: „Ja som tak trocha fyzik, Lucius, a niečo ti poviem. Sila sa viaže.“ Nechápavému Luciovi potom vysvetlil: „To je taký zákon. Sila, ktorá pôsobí, sa tým viaže. Čím budete silnejší, tým viac svojich síl na to potrebujete. A raz príde chvíľa...“ Bushova doktrína sily Stotník Lucius sa svojimi názormi v mnohom zhoduje s tým, čo predviedol svetu predchádzajúci prezident USA. Po skončení studenej vojny a rozpade Sovietskeho zväzu videli niektorí americkí politici konečne príležitosť na svetovládu. Nepotrebovali spojencov, ignorovali názory iných, pohŕdali medzinárodným právom a stratégiu postavili na možnosti preventívneho útoku všade tam, kde videli ohrozenie svojich mocenských záujmov. A keďže ich záujmy sa rozpínali takmer všade, tak v podstate všade považovali za potrebné dať najavo svoju veľkosť. Nová bezpečnostná stratégia USA napovedá, že nastalo obdobie, pred ktorým varoval Archimedes. Washington precenil svoje sily a schopnosti. Súčasná americká administratíva dospela k presvedčeniu, že ani rekordný rozpočet na zbrojenie jej už nestačí na to, aby presadzovala svoju politiku bez ohľadu na iných. Túto zmenu najlepšie dokumentujú Obamove slová: „Keďže sme nadužívali našu vojenskú silu, neuspeli v investíciách, v nasadení doplnkových nástrojov, alebo sme konali bez partnerov, naša armáda je preťažená. Američania znášajú väčšie zaťaženie a vedenie našej krajiny je na celom svete príliš úzko identifikované s vojenskými silami.“ Preto už volá k spolupráci nielen svojich spojencov, ale aj niekdajších nepriateľov z čias studenej vojny. Nie je to dávno, čo slovenská opozícia podrobila tvrdej kritike vládnu „diplomaciu všetkých azimutov“. Teraz je takáto diplomacia na programe najvyšších miest USA. Štyri piliere aktivít Barack Obama v prejave pred poslucháčmi vojenskej akadémie vo West Point predložil svoj návrh medzinárodného poriadku, ktorý môže vyriešiť problémy súčasného sveta. Ten je postavený na štyroch pilieroch americkej aktivity. Prvým je obnovenie a rozšírenie aliancie, druhý predstavuje sila vo svete, ale tá je odvodená od sily doma, pozostávajúcej zo vzdelania, čistej energie a nových technológií. Tretím pilierom je podpora medzinárodného rozvoja a revitalizácia diplomatického zboru, štvrtým podpora demokracie a ľudských práv. Odklon od Bushovej kovbojskej doktríny preventívneho úderu založenej na zásade „najskôr strieľaj a až potom sa pýtaj“ a kladenie dôrazu na spoločnú medzinárodnú súčinnosť nie je jedinou výraznou zmenou v Obamovej stratégii. Ďalšou je veľký dôraz na ekológiu a čistú energiu, čo môže byť aj reakcia na aktuálny problém v podobe ropou znečisteného Mexického zálivu. Isto nebola náhoda, že pojem „čistá energia“ použil v 52-tránkovej stratégii až 24-krát. Úplne iný prístup predstavuje aj široká kooperácia v podstate so všetkými relevantnými krajinami sveta. Bývalí nepriatelia ako Rusko a Čína, sú už spojencami a navyše, v 21. storočí vznikajú v Ázii, Afrike a Južnej Amerike nové centrá moci, čo nemožno ignorovať. Vyvážený Blízky východ Zaujal aj Obamov postoj k problematike Blízkeho východu. Stručne sa zmienil o Izraeli a pripomenul dôležitosť zachovania silného partnerstva s touto krajinou. Ale v tom istom odseku považoval za dôležité pripomenúť, že USA budú pokračovať v rozvoji „kľúčových bezpečnostných vzťahov“ s arabskými štátmi, ako je Egypt, Jordánsko, Saudská Arábia a krajiny Perzského zálivu. Pokiaľ ide o Irak, Afganistan, Irán či Severnú Kóreu, politika k nim ostáva bez zmeny. Niektorí prezidentovi poradcovia potom posunuli výklad novej stratégie do takej podoby, že to nevyhnutne vyvolá početné otázniky. Poradca pre boj s terorizmom John Brennan napríklad povedal: „Ako Američania odmietame žiť v strachu, ale ani neoznačujeme našich nepriateľov ako džihádistov alebo islamistov, pretože džihád je svätý boj, legitímny princíp islamu znamenajúci očistenie seba alebo svojej komunity. Ale na vraždení nevinných mužov, žien a detí nie je nič sväté, legitímne alebo islamské.“ Nová administratíva prichádza aj s novou filozofiou terorizmu. Poradca Brennan dokonca tvrdí, že „naším nepriateľom nie je terorizmus, pretože terorizmus je len taktika. Náš nepriateľ nie je teror, pretože teror je stav mysle a ako Američania odmietame žiť v strachu.“ Z toho nová stratégia odvíja aj tvrdenie, že boj s terorizmom treba viesť najskôr doma a má to zabezpečiť spomínaný druhý pilier a jeho dôraz na vzdelanie, nové technológie a životné prostredie. Nová taktika al-Káidy Hovorí sa aj o novej fáze taktiky al-Káidy. Jej ústrednou myšlienkou je získavať ľudí, ktorí nezodpovedajú tradičnému obrazu teroristu, ale zároveň nie sú schopní sofistikovaného teroristického činu. Príkladom je nedávny neúspešný bombový útok v New Yorku, ktorého pôvodcom bol univerzitne vzdelaný Američan pakistanského pôvodu. Podľa tohto prípadu možno usúdiť, že al-Káida nechce ani tak zabíjať, ako skôr držať ľudí v strachu. Skrátka, Obama identifikoval ako hlavné hrozby súčasnosti šírenie jadrových zbraní, al-Káidu, ekonomický kolaps a klimatické zmeny. Zároveň urobil výrazný posun vo vojenskom myslení od tradičného konfliktu k úsiliu predchádzať mu, aj keď v tom cítiť priznanie, že na úlohu svetového policajta nemajú USA dosť sily. Možno konštatovať, že prezident Obama neprehovoril vo West Point ako Čapkov rímsky stotník Lucius, ale skôr ako Archimedes uvedomujúci si fakt, že sila sa viaže.
