Novinári lovcami vo svorke

Lovci vo svorke – tak označil spisovateľ a publicista Pavol Dinka vo svojej najnovšej knihe aj v jej názve žurnalistov, ktorí sa správajú ako rozdráždené psy naháňajúce korisť.
Počet zobrazení: 1009

Lovci vo svorke – tak označil spisovateľ a publicista Pavol Dinka vo svojej najnovšej knihe aj v jej názve žurnalistov, ktorí sa správajú ako rozdráždené psy naháňajúce korisť. Vychádzal pritom z citátu známej švédskej tlačovej ombudsmanky Irsy Steniusovej: „Ak patríte do skupiny lovcov, čiže novinárov, ktorí lovia spoločne, musíte sa utvrdiť v tom, že konáte správne. Zároveň strácate odstup od toho, čo a ako konáte. Strácate schopnosť kriticky hodnotiť fakty a ich význam. Stávate sa žalobcom i sudcom zároveň.“ Ide už o siedmu autorovu publikáciu z oblasti literatúry faktu, druhú na tému mediálnych manipulácií. Dinka sa už niekoľko rokov cieľavedome venuje odhaľovaniu novinárskych prehreškov, ale aj spoločenskej publicistike a prekladovej tvorbe. V novej publikácii polemizuje so zavádzajúcimi a lživými materiálmi v médiách, vysvetľuje štvavé a manipulatívne metódy, nezvratnými faktami uvádza veci na pravú mieru. Pri povrchnom pohľade možno nadobudnúť dojem, že Dinka straní ľavici, no jeho analytické smerovanie určujú vlastne médiá. Samy priznávajú svoje politické zafarbenie, orientáciu na pravicové liberálne a konzervatívne hodnoty. Otvorene dávajú najavo, koho nemajú rady; nejde im o to, padni, komu padni, lež nepadni tomu, komu ja nechcem. Autor sa venuje situáciám, keď si médiá, akoby po spoločnom dohovore, vytipujú určitú „obeť“ a začnú ju štvať, nepátrajúc po argumentoch a podstate veci. Postupujú svorne – denníky, týždenníky a aj elektronické, najmä komerčné médiá. Trvá to niekoľko dní, zavše aj týždňov. V publikácii nájdete štvanice na osobu V. Mináča, rodinu R. Fica i na samotného P. Dinku, keď vydal knihu Slovenské masmédiá: metódy manipulácie. Osobitne približuje mediálne manipulácie v súvislosti so slovensko – maďarskými vzťahmi, oslavami MDŽ, slovenskou politikou k Rusku, návštevou prezidenta J. Medvedeva v Bratislave atď. Presvedčivo ukazuje, k akým nezmyslom, klamstvám, absurditám a niekedy až k atavizmu sa médiá dokážu uchýliť. Za mnohé neférové útoky na fyzické a právnické osoby dostali vydavatelia a vysielatelia primerané „odmeny“ v podobe rozsudkov, sankcií, či ospravedlnení (kauzy M. Maxon, M. Jureňa, J. Hlinický, R. Fico, R. Sloboda in memoriam, J. Kirschnerová). Autor tiež predostiera čitateľovi svoju publicistickú činnosť zameranú na rozličné oblasti spoločenského života. Zamýšľa sa nad postojmi spisovateľskej obce, trápia ho intolerancia v spoločnosti a negatívne javy vo výchove detí, hovorí o elitárskych teóriách, strate ľudskej empatie a ekonomických víziách Slovenska. Dinka tu nezapiera svoje ľavičiarske cítenie, nepriamo sa priznáva k tomu, že v ňom vidí budúcnosť ľudstva. Kniha je napísaná populárne, dobre sa číta. Zaujímavo zachytáva uplynulé štyri roky. Možno s ňou súhlasiť, či nesúhlasiť, no prináša veľa podnetov na zamyslenie. A v neposlednom rade aj ukážku autorovej odvahy. Autor je publicista (Pavol Dinka: Žurnalisti – lovci vo svorke, Politologický odbor Matice slovenskej, 2010)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984