Sociálny štát nemôžu tvoriť jeho ignoranti
Hovorí sa o ňom, že je vplyvný človek v strane Smer – sociálna demokracia. Nie je len poslancom Národnej rady SR, ale aj šéfom poradcov predsedu vlády a predsedom správnej rady Inštitútu Analýzy – stratégie – alternatívy (ASA). Narodil sa 15. júla 1948 v Tekovských Lužanoch. Absolvoval Vysokú školu politickú a neskôr Právnickú fakultu UK v Bratislave. Tri volebné obdobia pôsobil v komunálnej politike. Po roku 1989 bol predsedom Okresného výboru SDĽ v Topoľčanoch a v roku 1998 sa stal poslancom NR SR. Ku koncu volebného obdobia prestúpil do Smeru. Bol autorom projektu ASA založeného v roku 2004, organizoval medzinárodné konferencie o modernom sociálnom štáte. Od roku 2006 zastupuje Smer-SD v slovenskom parlamente. S hosťom Slova poslancom NR SR Vladimírom Faičom sa zhováral Pavol Podhorský Smer-SD v predvolebnej kampani presadzoval kontinuitu ekonomického a sociálneho rozvoja s obdobím rokov 2006 až 2010. Prečo to pokladáte za také dôležité? Podstatou politiky, ktorú sa rozhodla uskutočňovať súčasná vláda bolo, že sa bude riadiť princípmi Ústavy SR. A tá garantuje hospodárske, sociálne a kultúrne práva občanov v rozsahu typickom pre sociálny štát. Rovnako definuje aj hospodárstvo, ktoré stojí na zásadách sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Pritom trh je len prostriedkom na uspokojovanie sociálnych cieľov a zabezpečuje podmienky na dôstojný a trvalo udržateľný život jednotlivcov a spoločnosti. Uskutočňovanie vládneho programu zároveň predstavovalo postupnú tvorbu sociálneho rozvojového modelu pre Slovensko. Takýto prístup sa ukázal jednoznačne správny, potvrdilo to aj prijatie Lisabonskej zmluvy, pretože sa v nej zakotvuje sociálny model rozvoja celej EÚ. Sociálna súdržnosť sa deklaruje ako jeden z jej politických cieľov. Ak hovoríme o potrebe zachovania kontinuity, tak sa to viaže najmä na súčasnú situáciu, keď stranu Smer-SD podporuje viac ako tretina obyvateľov. Veľmi sa usilujeme o to, aby sa naplnilo očakávanie verejnosti a aby sa dotiahli rozpracované zámery vlády. Ako najsilnejší nositeľ ľavicových myšlienok na Slovensku sme pre veľkú časť populácie nádejou na uskutočňovanie rozvojových programov v prospech väčšiny. Pred voľbami hovoria o sociálnom štáte a solidarite takmer všetci. Je to podľa vás normálne? Až do roku 2006 sa pravicové vlády orientovali na všemocnú ruku trhu, mechanizmus voľnej súťaže a minimalizáciu zásahov štátu do ekonomiky. Modernizáciu spoločnosti si pravica predstavovala aj ako výrazne redukovanie sociálneho štátu a celého sociálneho sektora. Predchádzajúca vláda neraz vyhlasovala, že sociálne práva znižujú priestor na rozvoj slobody. Nechcela priznať, že ak človek nijaké sociálne práva nemá, stáva sa otrokom trhu. Z hľadiska zamestnanosti pravica občanom negarantovala takmer nič a obmedzila aj zvyšok sociálnych práv, ktoré im patrili zo zákona. Hneď po voľbách v roku 2002 zrušila 22 sociálnych zákonov, ktoré sa prijali na základe iniciatívy SDĽ tesne pred nimi. Protiústavne odobrala alebo znížila 25-tisícom invalidov dôchodky, redukovala prídavky na deti pre mnohé mladé rodiny, skrátila obdobie nároku na dávku v nezamestnanosti na šesť mesiacov. Zmenou Zákonníka práce oslabila postavenie, právne istoty a sociálnu ochranu zamestnancov tak, že Slovensku od Európskej komisie hrozila žaloba. Druhá Dzurindova vláda zablokovala aj súhlas s podpisom Európskeho zákonníka sociálneho zabezpečenia. V dôchodkovom systéme presadila druhý, kapitalizačný pilier, ktorý mal riešiť nepriaznivý demografický vývoj. V skutočnosti sa tým začala akási „privatizácia“ staroby. Dnes odrazu tí istí politici, hoci v opozičných laviciach, prejavujú až dojemnú starostlivosť o občanov. Takéto politické salto mortale sa len tak ľahko nevidí! Sociálny štát predsa nemôžu budovať tí, ktorí ho doteraz dôsledne a zámerne ignorovali. Myslíte si teda, že vízia úspešnej krajiny a úspešných ľudí, o ktorej tak radi hovorili predchádzajúci vládni činitelia, zostala iba na papieri? Áno, pretože prakticky neexistoval model sociálnej politiky a ak aj nejaký bol, vykonával sa necitlivo. Prilepšil tým, ktorí na tom boli dobre aj bez neho, no veľká časť spoločnosti sa dostala do finančnej a sociálnej núdze. Dôsledky varovali: nižšia produktivita a kúpyschopnosť občanov, vyššia kriminalita, zníženie zdravotnej a vzdelanostnej úrovne... Pravica nedokázala odpovedať ani na jednu zo základných otázok: či je správne a spravodlivé, že Slovensko ostávalo napriek hospodárskemu rastu krajinou s najväčšou chudobou v EÚ. Nedokázala pochopiť, že občanov po osemročných skúsenostiach nezaujímali ani tak reformy, ako to, či im vláda dokáže vytvoriť podmienky na prácu a dôstojný život. Ako nepravdivé sa ukázalo aj tvrdenie, že „štedrý sociálny štát si nemôžeme dovoliť.“ Sociálny systém totiž nie je lacný, alebo drahý. Je buď efektívny, alebo neefektívny. Stredoľavá vláda, ktorá nastúpila v roku 2006, vychádzala z predpokladu, že najdôležitejšie je robiť politiku pre ľudí, ktorú charakterizuje posilňovanie sociálne súdržnej spoločnosti, zabezpečenej kombináciou zodpovednej rozpočtovej a ekonomickej politiky s rozvojovými investíciami do budúcnosti a adresnými sociálnym dávkami pre tých, ktorí ich potrebujú. Po vypuknutí globálnej hospodárskej krízy schválili poslanci NR SR rad vládnych návrhov, ktoré mali udržať zamestnanosť a poskytovať občanom naďalej sociálny status. Súčasne sa prijali kroky na zabezpečenie rastu aj v čase krízy. Ako s odstupom času hodnotíte dôsledky týchto opatrení? Vláda sa sústredila najmä na udržanie zamestnanosti. Napríklad len od októbra 2008 do decembra 2009 podporili úrady práce prostredníctvom aktívnych opatrení 355 306 pracovných miest. Podporili sme aj nezamestnaných, ktorí začali podnikať. Na rozbeh podnikateľskej činnosti buď dostávajú niekoľkotisíc eur, alebo za nich štát istý čas platí zdravotné a sociálne odvody. Dočasne sa znížila aj odvodová povinnosť pre samostatne zárobkovo činné osoby. Opatrenia na trhu práce si do júna 2010 vyžiadajú okolo 180 miliónov eur. Mali by prispieť k udržaniu a vytvoreniu vyše 236-tisíc pracovných miest. Ďalšie opatrenia vlády umožnili v značnej miere eliminovať negatívne dopady krízy najmä v sektore automobilového priemyslu. Smer-SD presadil aj to, že sa z energetiky stala jedna z „veľkých tém“, kľúčový faktor, ovplyvňujúci všetky odvetvia národného hospodárstva. Celkovo vláda navrhla vyše 60 opatrení zameraných na boj proti negatívnym dopadom krízy. Vláda začala uskutočňovať projekt Vízie a stratégie rozvoja slovenskej spoločnosti, v rámci ktorého sa profesionálne spracovala aj Stratégia rozvoja slovenskej spoločnosti. Je pravda, že niektoré jej závery sú vo volebnom programe Smeru? Áno. Inšpirovali sme sa pri tvorbe našich programových cieľov aj z tohto dokumentu, no nie sme jediní. To sme však už vopred avizovali a mohla to urobiť aj ktorákoľvek iná politická strana. Možno je to paradox, ale to najlepšie zo stratégie sa môže dostať do vládneho programu a slovenskej spoločnosti práve prostredníctvom straníckych programov. Asi by voči voličom nebolo seriózne hovoriť pred voľbami o jednom a po voľbách o inom. Inšpirovali sme sa predovšetkým základnou filozofiou stratégie, ktorou je nevyhnutnosť jednoty ekonomického a sociálneho rozvoja Slovenska. Na základe opakovaného hesla už občania vedia, že program Smeru-SD stojí na troch pilieroch: sociálno-trhovom hospodárstve a solidarite, silnom efektívnom štáte a ochrane národných a štátnych záujmov. Ako by sa to malo prejaviť v praxi? Ak sa po voľbách opäť dostaneme do vlády, chceme zachovať všetky sociálne výdobytky, ktoré presadila terajšia vláda, napríklad vianočné dôchodky a zmeniť ich na čiastočné trináste dôchodky. Vo volebnom programe sa zaväzujeme udržať súčasnú podobu Zákonníka práce, nedovolíme oslabovanie pracovno-právnej ochrany ľudí v mene krízy. Chceme uzákoniť minimálny dôchodok, dosiahnuť, aby si zdravotníctvo zachovalo charakter verejnej služby. Budeme garantovať bezplatnosť vysokoškolského štúdia. Nezvýšime daň z príjmu fyzických osôb, ale systémom odpočítateľných položiek chceme zvýrazniť solidaritu ľudí zarábajúcich nad tritisíc eur mesačne. Daň z príjmu právnických osôb zostane na úrovni 19 percent, keďže vhodné podnikateľské prostredie vnímame ako jednu zo základných podmienok hospodárskeho rastu. Chceme však zvýšiť efektivitu výberu daní, zaviesť centrálne verejné obstarávanie a v maximálnej miere eliminovať korupciu a klientelizmus. Chceme udržať v platnosti obmedzenia zisku zdravotných poisťovní, zabrániť drastickému zvyšovaniu cien elektriny, plynu a vody. Nebudeme zvyšovať ani ceny diaľničných známok pre fyzické osoby pri autách do 3,5 tony. Zameriame sa na úspory v spotrebe vlády a ministerstiev, presadíme výdavkové stropy rozpočtu. Ekonómovia, analytici a prognostici sa zhodnú v jednom: vyššiu dynamiku hospodárskeho rastu a tvorby nových pracovných miest môže zabezpečiť aj kvalitné podnikateľské prostredie. Čo treba ešte urobiť, aby mali podnikatelia dostatočne široký priestor na efektívne fungovanie? Bude treba pokračovať v zdokonaľovaní pravidiel a podmienok na urýchlenie a zjednodušenie vzniku podnikateľských aktivít. Musíme viac podporovať zakladanie a činnosť integrovaných obslužných podnikateľských centier, ktoré združia do jedného miesta styk všeobecnej a špecializovanej štátnej správy s podnikateľmi. Zvýšená pozornosť sa bude venovať urýchleniu a zjednodušeniu výkonu práva v obchodných vzťahoch, ďalšiemu zlepšovaniu činnosti súdnictva. Čo by ste chceli urobiť so stále vysokou nezamestnanosťou? Cieľom politiky zamestnanosti musí byť to, aby slovenské hospodárstvo účinne využívalo pracovné sily, a tak vytváralo podmienky na ich vysoké ohodnotenie, ako aj na trvalo udržateľný rast kvality života. Analýzy ukazujú, že najvhodnejším spôsobom dosiahnutia tohto cieľa je aplikácia trhovo konformných nástrojov, ktorá sa zameriava na vytváranie podmienok na investície do rastu ľudského a sociálneho kapitálu najmä v malých a stredných podnikoch, na znižovanie administratívneho zaťaženia podnikateľskej sféry, na výraznejšiu regionálne diferencovanú podporu malého a stredného podnikania a na podporu celoživotného vzdelávania. Konkurenčná schopnosť Slovenska závisí od ľudí, ktorí sú vzdelaní, tvoriví a adaptabilní. Kladie to však vysoké nároky nielen na rozvoj ucelenej vzdelávacej sústavy, ale aj na zvýšenú podporu vedy a výskumu. Čo urobila súčasná vláda v tejto oblasti? Predchádzajúci Dzurindov kabinet akoby zabudol, že ak chce Slovensko dobehnúť vyspelé európske štáty, musí investovať aj do budúcnosti a naplánovať zvyšovanie verejných výdavkov vo vede a výskume. Tie sa v rokoch 2001 až 2005 z hľadiska percentuálneho podielu na HDP znížili z vyše 0,6 na 0,5 percenta, kým priemer nových členských krajín EÚ bol 0,7 a celej únie 1,4 percenta. Aj účasť súkromnej sféry na rozvoji vedy a výskumu je nedostatočná – 0,1 percenta HDP. Súčasná vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala tento nepriaznivý stav zmeniť a vyhovieť EÚ, ktorá požaduje, aby na tento účel putovalo percento HDP z verejného a dve percentá zo súkromného sektora. V roku 2008 výdavky na výskum a vývoj v slovenskom rozpočte vláda podporila sumou vyše 290 miliónov eur. Vlani to bolo už vyše 415 miliónov, k čomu prispel aj nový zákon o stimuloch pre vedu a výskum, ktorý umožňuje, aby firmy získali dotácie i daňové úľavy pri investovaní najmä do aplikovaného výskumu. Celkovo do roku 2015 chceme zvýšiť tieto výdavky na 1,8 percenta HDP. Pomôcť naplniť tento ambiciózny cieľ by mali aj prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ na roky 2007 až 2013, kde sa predpokladá priemerný ročný príspevok 173 miliónov eur. Aký vplyv má zbor poradcov, ktorému šéfujete, na rozhodovaciu činnosť predsedu vlády? Obracia sa Robert Fico často na nich, rešpektuje ich názory, alebo ich berie iba na vedomie? Činnosť zboru poradcov je pravidelná, priamo nadväzuje na rokovania kabinetu. K najdôležitejším materiálom vypracúva odborné stanoviská a odporúčania pre premiéra, ktorý ich zväčša rešpektuje. Okrem toho sa uskutočňujú za účasti predsedu vlády aj konzultácie k vybranému okruhu problémov. Spolupráca s poradcami sa ukázala ako veľmi užitočná napríklad pri zavádzaní eura, pri vypracovaní Stratégie rozvoja slovenskej spoločnosti, tvorbe regulačných nástrojov v energetike, ale aj pri riešení ďalších problémov, ktoré bezprostredne súvisia so životom občanov. Poradcovia sa však nezúčastňujú priamo na legislatívnom procese. Sú to všetko ľudia, ktorých si v odborných kruhoch vážia a majú svoj kredit. S viacerými z nich som spolupracoval už v rámci Inštitútu ASA. Stabilita novej vlády, ktorá sa ustanoví po voľbách, nebude závisieť iba od toho, kto s kým vytvorí koalíciu. Podstatné bude, či strany nájdu spoločné programové prieniky a dostatok ochoty uskutočňovať svoje zámery v praxi. Ako si vy predstavujete povolebný vývoj? Smer-SD napriek ostrej kritike politických súperov nevylučuje z povolebných rokovaní ani jednu stranu, ktorá sa dostane do parlamentu. Nám nevyhovuje predstava pravicového zlepenca, z ktorého asi žiaden subjekt nevyhrá voľby. Pre nás je absolútne prioritné, aby nastávajúca vláda plnila vo svojom programe európske hodnoty sociálnej solidarity a spravodlivosti a dodržiavala Ústavu SR. Chceme, aby občania Slovenska dostali to, čo im právom patrí. Ponúkame stabilnú vládu, hlásiacu sa k politike sociálnej súdržnosti. Radi by sme zachovali aj zásadu z roku 2006, aby nový kabinet zostavoval víťaz parlamentných volieb. Máme ambíciu byť najúspešnejšími vo voľbách a súčasne zostaviť vládu so silným politickým mandátom. Iba to môže byť východiskom na úspešný boj proti dôsledkom hospodárskej krízy. Pravicu na Slovensku zatiaľ spája zaujatosť a nepriateľstvo voči Smeru-SD a aj akási potreba škodiť nám, preto urobia všetko pre to, aby sa dali dohromady. Nie sme naivní, vieme, o čo ide, takže budeme bojovať. Čo by ste odkázali našim občanom, ktorí už o niekoľko hodín pôjdu k volebným urnám? Súčasná vláda, v ktorej dominantnú úlohu zohráva Smer-SD, sa rozhodla pre kvalitatívnu zmenu spoločnosti, ktorú sme v programovom vyhlásení vyjadrili v podobe solidarity, silného moderného a sociálneho štátu, v posilnení jeho kontrolných a regulačných funkcií, v zastavení privatizácie, v ekonomických a sociálnych rozhodnutiach v prospech väčšiny a vyváženej zahraničnej politiky. Zabezpečili sme, že Slovensko je predvídateľným a spoľahlivým medzinárodným partnerom, ktorý si plne a prijateľným spôsobom chráni vlastné národné a štátne záujmy. Obstáli sme aj v boji proti hospodárskej kríze, vláda neohrozovala verejné financie a nezhoršovala sociálny štandard občanov. My nechceme liberálny model, neželáme si, aby spoločnosť riadila nejaká slepá ruka trhu. Veríme v jednotu hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozvoja Slovenska. Veríme v solidaritu, v aktívny, úspešný sociálny štát, ktorý rozumne a primerane intervenuje tam, kde treba. Štát, ako ho dnes vnímajú aj vyspelé krajiny západnej Európy, ktoré pochopili, že bez neho sa v hlbokej kríze nedá existovať. My sme túto politiku začali už v roku 2006 a som presvedčený, že to bolo jedno z našich najsprávnejších rozhodnutí.
