Aby rok 2019 nebol horší ako tento...

Počet zobrazení: 3972

Už len pár dní nám bude vládnuť rok 2018. Pre mňa osobne je vždy koniec roka spojený s akýmsi obzretím s späť. Ani nie tak z nejakej nostalgie, ale skôr preto, aby som zhodnotil, čo sa podarilo, čo bolo zlé, čo sa dalo urobiť lepšie. Tie posledné roky sú z môjho pohľadu veľmi podobné. Aj preto si vždy na konci roku želám, aby ten ďalší nebol horší ako ten odchádzajúci. Musím však priznať, že čím som starší, tým je to zložitejšie, lebo tie roky akosi rýchlejšie utekajú. No čo už, zákony prírody a života nie je možné meniť.

Aký bol rok 2018 pre Slovensko? Myslím si, že podobný ako tie posledné. Plný poloprávd, demagógie, hystérie, nenávisti a nevraživosti. Politika už dávno nie je súťažou myšlienok a ideí. Z politických súperov sa stali nepriatelia a zo súťaže boj, kde toho druhého treba za každú cenu, veľakrát bez akýchkoľvek pravidiel, jednoducho zničiť. Na rôznych web stránkach, žiaľ, často aj s prispením „nezávislých“ médií sa vyťahujú najťažšie kalibre.

Výnimkou neboli ani komunálne voľby 2018. Z pohľadu zúčastnených strán všetci, ako vždy, vyhrali. Vôbec sa nikto nezamyslel nad tým, že totálny prepad zažili práve stranícki kandidáti. Vôbec ich netrápi skutočnosť, že ľudia sa začínajú odkláňať od ich nominantov, lebo zistili, že u nás sa už nerobí politika, ale sa len politikárči. A tak sa každý tvári, že je víťazom. Pritom víťazom by mali byť hlavne občania. To však asi naše politické špičky málo zaujíma. Majú svoje tabuľky a grafy, ktoré jasne hovoria v ich prospech. Aké je jednoduché byť dnes politicky úspešný. Všakže.

kotrha-pf19a.jpg
Kresba: Ľubomír Kotrha

V roku 2019 nás čakajú predovšetkým voľby prezidenta. Samozrejme, netreba podceniť ani voľby do Európskeho parlamentu. Pre mňa sú predsa len prioritou prezidentské voľby. Takmer každý deň sledujem, či sa na zozname kandidátov neobjaví nejaká výrazná ľavicová osobnosť. Zatiaľ márne. Možno je to zapríčinené tým, že Slovensko nemá klasickú ľavicovú stranu, kde by našli uplatnenie ľavicové osobnosti. Určite, je tu Edo Chmelár, ktorý je z terajších kandidátov pre mňa hodnotovo najbližší. To je však pre konečný úspech strašne málo. Pritom som presvedčený, že Slovensko má stále množstvo ľavicových osobností, ktoré sa vyprofilovali po prevrate v roku 1989. Určite jednou z nich je aj Milan Ftáčnik. Muž, ktorý sa veľmi jasne, presvedčivo a výrazne zaradil na ľavú stranu politického spektra. A takých osobností je, samozrejme, na Slovensku oveľa viac. Stačí si len spomenúť, koľko ich bolo v bývalej SDĽ. Tí ľudia sú stále tu. Žijú medzi nami aj keď často nezaslúžene v ústraní. Na škodu nielen pre ľavicu, ale predovšetkým pre Slovensko. Keď čítam, kto všetko ide kandidovať – a ľudia, čo za ťažkých podmienok tvorili základy novej demokratickej ľavice, sú v úzadí – som z toho smutný. A budem ešte smutnejší, ak množstvo ľavicovo zmýšľajúcich a sociálne cítiacich ľudí zostane sedieť vo voľbách doma. Ľavicový volič je už raz taký. Je náročný, hodnotový a hlasuje len z vnútorného presvedčenia. Pokiaľ kandidát nemá za sebou  silný životný a politický príbeh, ktorý mu je blízky, ľavicový volič nedá hlas nikomu. Nie usmiate a nič nehovoriace tváre z bilbordov, ani masívne vymývanie mozgov, ale príbeh, to je to, čo potrebuje ľavicový volič ako ja. No uvidíme, ako to nakoniec všetko dopadne, ale to ľavicové svetlo na konci tunela čoraz menej a menej svieti.

Osobne nemám veľké očakávanie, že sa na Slovensku niečo v roku 2019 výrazne zmení. Ľavá strana politického spektra začína výrazne strácať a tým sa strácajú aj jej osobnosti. Naozaj neviem, čo sa ešte musí stať, aby sa zastavil úpadok slovenskej ľavice. A tak mi asi neostáva nič iné, ako Slovensku zaželať to, čo každý rok si prajem ja. Aby rok 2019 nebol horší ako tento.    

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984