Reklama
Reklama

Ak minimálna mzda, tak minimálna práca?

Počet zobrazení: 1341

Priznám sa, že nie som veľký odborník na minimálnu mzdu, ale veľkú časť môjho profesionálneho života sa venujem skupine ľudí, ktorí sú viac zraniteľní, lebo sú sociálne slabší, nemajú vzdelanie, nevedia sa uplatniť, sú zdravotne postihnutí a pod. Pre nich je minimálna mzda garanciou akého takého minima na dôstojný život. Z toho dôvodu je táto téma v línii mojich záujmov.

Pri minimálnej mzde mi napadá, že ak je minimálna, či sa očakáva aj činnosť za ňu minimálna? Asi nie, a napriek tomu mnohí pracujúci nie sú dostatočne ohodnotení, nedostávajú financie adekvátne ich výkonu. Dokonca sa mi tu zdá akási nepriama úmera v kontraste s rôznymi „biznismenmi“. Čím menej námahy, tým väčšie zisky, naproti tomu niektorí ich zamestnanci majú viac práce a minimálnu mzdu. Je to (minimálne) normálne? U mňa sa v tejto oblasti bije humanizmus s pragmatizmom . Na otázku minimálnej mzdy sú rôzne názory . Ponúkam jeden od bývalého kolegu z univerzity . „Minimálnu mzdu poberajú momentálne cca 4 percentá Slovákov. Otázne je, či je to dostatočný počet na to, aby sme z toho robili politiku. Takže je skutočne otázne, koľko z tých ľudí je na minimálnu mzdu skutočne odkázaných a rovnako je otázne, či neexistujú iné mechanizmy, ako ľuďom v takejto situácii pomôcť.“

Otázka minimálnej mzdy je teda na prvý pohľad zložitý problém. Často je to nálepkované ako populistické riešenie zo strany ľavicových vlád, ale pozrime sa na rozsah poberateľov minimálnej mzdy u nás a v iných rozvinutých ekonomikách. U nás nie sú nastavené správne iné regulačné ekonomické nástroje, preto niektorí podnikatelia zneužívajú legislatívnu benevolenciu. Preto je nástroj minimálnej mzdy podľa môjho názoru potrebný. Niektorí podnikatelia sa nechcú spravodlivo podeliť o zisk a trh práce bude ešte dlho nedostatočným regulačným aktom. Mzdy, aké sú u nás aj v pomere k životným nákladom, sú veľmi vzdialené situácii v západnej časti EU. Oháňať sa nízkou alebo nižšou produktivitou práce nie je vždy víťazstvo, pretože produktivita vo veľkých spoločnostiach u nás  je celkom slušná. Štát – môže len takto zatlačiť na privátne firmy, aby trochu stenčili zisky alebo navýšili tržby a zachovali zisky, ale aby životná úroveň rástla. Určite schvaľujem snahu o zvyšovanie minimálnej mzdy štátom vždy – ak je rozumná. Minimálna mzda by mala zabezpečovať minimálne prežitie pracujúcim, aby z nich nebola pracujúca chudoba.

Prikláňam sa k názoru, že trhový mechanizmus nevyrieši všetko. Jasne sme to videli aj na finančnom trhu s nebankovými subjektmi. Niektorých pôžičkových „podvodníkov“ musela z trhu vyhnať regulácia, nie slobodné rozhodnutie spotrebiteľov. Jednoducho je skupina ľudí, ktorá sa okolnosťami aj schopnosťami nedokáže dostatočne presadiť a zaslúži si podporu aj ochranu štátu. A to isté platí aj pri minimálnej mzde. Politici by nemali  štát maximálne redukovať na najnutnejšie minimum, ale usilovať sa o čo najefektívnejšie fungovanie štátu, ktorý ma kopec nezastupiteľných funkcií. A úloha štátu nie je len v ochrane tých, ktorí by mohli podľahnúť a nechať sa oklamať, ale všetkých, ktorí sú slabší, a to nielen fyzicky, ale aj sociálne, vzdelanostne, mentálne . Podľa môjho názoru  minimálnu mzdu netreba vnímať iba ako sumu, ktorú dostávajú zamestnanci. Je dôl

ežitou „čiarou“, pod ktorú nesmú ísť zamestnávatelia, odvíjajú sa od nej aj ďalšie podpory, znamená istotu, o ktorú sa zamestnanci môžu oprieť a podobne . Možno aj preto do budúcna potrebujeme  STATOČNÝCH a MÚDRYCH politikov

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama