Aká je sekularizácia Slovenska?

Počet zobrazení: 1841

Aj štatistika cirkví, ktorú spracováva ministerstvo kultúry na základe údajov samotných cirkví, môže byť zaujímavým zdrojom skúmania procesu sekularizácie slovenskej spoločnosti a jej trendov. V tejto súvislosti je otázkou, či údaje z tejto štatistiky potvrdzujú postupný trend sekularizácie Slovenska rovnako ako výsledky sčítania obyvateľov 2021. Skúsme si to overiť na niektorých číslach z tejto štatistiky. Porovnajme údaje štatistiky cirkví podľa ich dostupnosti za obdobie dvadsať až tridsať rokov. Údaje čerpáme zo Štatistického úradu SR a štatistiky Ministerstva kultúry SR, ktorým údaje poskytli samotné cirkvi.
 

Rastie počet kostolov, ale záujem o štúdium teológie klesá

Začnime počtom bohoslužobných objektov, ktoré uvádza ministerstvo kultúry. Po roku 1989 neustále rástol celkový počet kostolov najmä vďaka výstavbe nových kostolov. Tento trend trval až do roku 2016, keď dosiahol najvyššiu hodnotu, a to 6 256 objektov. Od tohto roku celkový počet kostolov začína klesať napriek pokračovaniu výstavby nových kostolov. Najmä päť najväčších cirkví sa už zbavuje viacerých nepotrebných a nevyužívaných kostolov. Spolu vykazujú pokles užívaných kostolov o 174. Evanjelická cirkev a. v. ako prvá už od roku 2000 postupne znižuje počet svojich kostolov, k roku 2019 to bolo o 34 kostolov. Najväčší pokles však vykazuje Rímskokatolícka cirkev, ktorej štatisticky počet využívaných kostolov klesol od roku 2016 o 182. Túto vedúcu dvojicu dopĺňa Gréckokatolícka cirkev, ktorá oproti tomu istému roku uviedla v roku 2019 o 59 nižší počet svojich kostolov. Ďalšie dve cirkvi, Reformovaná kresťanská cirkev (kalvíni) a Pravoslávna cirkev, znížili počty svojich kostolov, obe zhodne o 5 objektov. To všetko pri započítaní dokončených objektov neustále pokračujúcej výstavby nových kostolov.

graf_kostoly_spolu_5_naj_cirkvi_89_19.png
Celkový počet kostolov piatich najväčších cirkví napriek pokračujúcemu trendu výstavby nových kostolov od roku 2016 klesá. V porovnaní s rokom 1989 ide o 155 % nárast ich počtu.

Zaujímavým príkladom sú počty študentov teológie a kňazských seminárov. Napriek tomu, že máme na úrovni vysokého školstva rovnaký počet pedagogických a teologických fakúlt (po sedem), klesol počet študentov teologických fakúlt od roku 2007 z čísla 1 948 na 714 v roku 2020. Predstavuje to pokles záujmu o dve tretiny a súčasne to potvrdzuje zistenia, že po veľkom záujme o duchovné povolania v 90-tych rokoch predchádzajúceho storočia, s príchodom nového storočia došlo a dochádza k postupnému, no pravidelnému, poklesu záujmu o tieto povolania.

graf_studenti_teologie_07_20.png
Záujem o štúdium teológie v roku 2020 bol oproti roku 2007 nižší o 63 %.

To sa rovnako týka aj poklesu počtu študentov na kňazských seminároch (bohoslovcov), ktorý klesol v roku 2020 na počet 497, čo predstavuje 30 % pokles z počtu 718 v roku 2010. Vonkajším prejavom tohto trendu bolo napríklad ukončenie činnosti kňazského seminára Františka Xaverského banskobystrickej diecézy v Badíne v roku 2019. Ako dôvod bol cirkvou uvedený nízky počet bohoslovcov a vysoké náklady. Budovu s kapacitou 120 osôb využívali približne len dva tucty študentov. Po zrušení seminára v Badíne prešli do seminára v Nitre. Kňazský seminár v Badíne s veľkou slávou vysvätili v roku 1993 a vtedy ho začalo využívať 80 bohoslovcov.

graf_duchovni_spolu_5_naj_cirkvi_89_19.png
Aj keď počet kňazov piatich najväčších cirkví začal od roku 2011 klesať, stále predstavuje 184-percentný nárast oproti roku 1989.
 

Neustály rast materiálnej a personálnej základne

Vatikánska agentúra Fides vydáva každoročne štatistiku katolíckej cirkvi. V najaktuálnejšom vydaní uvádza údaje za rok 2019. Podľa týchto údajov stúpa priemerný počet obyvateľov na jedného katolíckeho kňaza a v priemere vo svete pripadá na kňaza 14 853 obyvateľov. Situácia, zo všetkých svetadielov, je najlepšia v Európe, kde na jedného duchovného aj pri medziročnom náraste +172 pripadá len 4 280 osôb. Ešte lepšie je to na Slovensku. U nás v roku 2019 pripadlo na jedného aktívneho katolíckeho duchovného len 13 % svetového priemeru a 45 % európskeho priemeru – 1 941 osôb. A to napriek tomu, že na Slovensku už od roku 2011 zaznamenávame postupný pokles počtu duchovných.

graf_obyvatelia_na_katolickeho_knaza.png
Je toto porovnanie počtu obyvateľov na jedného kňaza odpoveďou na otázku:
Máme už dostatok kňazov na Slovensku?

Pred porovnaním počtov troch základných cirkevných obradov a ich vývoja si porovnajme údaje spojené s personálnym a materiálnym zabezpečením týchto obradov. Štatistický úrad má k dispozícii údaje piatich najväčších cirkví od roku 1989 až po rok 2019. Pozrime sa na ne bližšie.

Štatistika piatich najväčších cirkví vedená Štatistickým úradom SR uvádza nárast počtu kňazov oproti roku 1989 z 1 906 na 3 504 v roku 2019. To je nárast o 184 %. Súčasne uvádza, že počet kostolov týchto piatich cirkví od roku 1989 vzrástol o 155 %, z pôvodných 3 919 na 6 082 v roku 2019. Vzhľadom na tieto podmienky úplne logicky vzrástol aj počet ich bohoslužieb o 170 % z pôvodných 759 804 v roku 1989 na 1 291 145 rok 2019. Vďaka uvedenému nárastu materiálnej a personálnej základne najväčších cirkví, ako aj ich osobitnej podpore zo strany štátu máme kňazov v polícii, armáde, hasičoch, horskej službe, nemocniciach, väzniciach, sociálnych ústavoch a nemocniciach. Ale aj na školách všetkých stupňov, vo verejnoprávnych médiách s vlastnými redakciami a vysielacím časom. A to napriek tomu, že ešte stále sme podľa ústavy sekulárnym štátom, ktorý sa neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo.
 

Menšie výkony, ale väčšia finančná podpora

Toto všetko sa muselo prejaviť aj na počte veriacich a počtoch troch základných cirkevných obradov. V prvej polovici 90-tych rokoch minulého storočia sme skutočne zaznamenali „boom“ počtu cirkevných obradov. Výnimkou potvrdzujúcou toto pravidlo je Pravoslávna cirkev, ktorá tieto maximá dosiahla o trochu neskôr až okolo roku 2000. Od týchto rokov však zaznamenávame na rozdiel od rastúceho počtu kňazov, kostolov (oboje len do roku 2016) a bohoslužieb trvale klesajúce počty všetkých troch základných obradov. A to napriek faktu, že hneď na začiatku 90-tych rokov boli matriky cirkví a cirkevné obrady zrovnoprávnené so štátnymi. Týmto sa obrad uzatvorený cirkvou stal právne záväzným aj pre štát. Voľba formy a miesta obradu – cirkevný alebo štátny – je vecou každého občana. Preto porovnaním počtu cirkevných obradov a ich podielu z celkového počtu obradov môžeme zistiť aký je trend sekularizácie spoločnosti aj na Slovensku.

Podľa údajov Ministerstva kultúry SR najmenší pokles oproti roku 1989 majú cirkevné pohreby. Najmä pri pohrebe sa prejavuje životný hodnotový postoj zomierajúceho. Je však aj prejavom vnímania úlohy náboženstva v živote človeka, ale aj jeho miesta v obci, regióne či krajine. Počet cirkevných pohrebov oproti roku 1989 klesol o 9 %, zo 46 489 na počet 42 469 v roku 2019. Pre objektivitu v súvislosti s rozdielnym demografickým vývojom v hodnotenom období sme porovnali počet cirkevných pohrebov s celkovým počtom pohrebov. Tu však máme k dispozícii údaje len od roku 2001. Počet cirkevných pohrebov poklesol aj v tomto porovnaní. Za uplynulých dvadsať rokov ich podiel klesol rovnako o 9 %, na hodnotu 80 % zo všetkých pohrebov.

graf_pohreby_07_20.png
Podiel cirkevných pohrebov sa už dostáva k hranici 80 % z počtu všetkých pohrebov.

Na opačnom póle života je narodenie človeka a s ním spojený obrad cirkevného krstu. Tendencia poklesu počtu cirkevných krstov je rovnaká, ba môžeme povedať ešte výraznejšia. Počet cirkevne krstených detí v roku 2019 predstavoval počet 47 287, čo je menej o 17 034 detí v porovnaní s rokom 1989. Je to pokles o 26 %. Aj keď sú to údaje uvádzané štatistickým úradom a dodané priamo predstaviteľmi cirkví, pán arcibiskup Zvolenský ich rozporuje: „Z hľadiska záznamov, ktoré cirkev vedie v matrikách pokrstených, môžeme konštatovať, že sme za ostatných desať rokov zaznamenali stabilný, dokonca mierne rastúci trend – tak v rímskokatolíckom, ako aj v gréckokatolíckom obrade.“ Tento stabilný, mierne rastúci trend pri porovnaní počtu cirkevných krstov voči celkovému počtu narodených detí znamená pokles o 15 % na 69 % podiel zo všetkých živo narodených detí v roku 2020.

Trend sekularizácie slovenskej spoločnosti potvrdzujú najmä počty cirkevných sobášov. Ich počet 24 790 z roku 1989 klesol v roku 2019 na hodnotu 14 216, čo predstavuje pokles na 57 %. Ešte výraznejšie sa to prejavilo pri porovnaní s celkovým počtom sobášov. Podiel cirkevných sobášov v roku 2019 prvýkrát klesol pod hodnotu 50 % zo všetkých sobášov. Tento trend potvrdil aj rok 2020, keď podiel cirkevných sobášov predstavoval len 44,77 % zo všetkých sobášov.

graf_sobase_07_20.png
Podiel cirkevných sobášov zo všetkých sobášov už druhý rok za sebou klesol pod hranicu 50 %.

sčítania obyvateľov 2021 nakoniec vyzneli rozporne s tézou o jedinečnom a výlučnom kresťanskom charaktere Slovenska a Slovákov. Naopak jeho výsledky a údaje potvrdili veľkú pestrosť i farebnosť osobných presvedčení obyvateľov Slovenska a trend jeho sekularizácie. Uvedené čísla zďaleka nevyčerpávajú všetky jej prejavy. Uviedli sme len malú ukážku štatistických údajov, ktoré sú už roky známe a ktoré spracováva a má k dispozícii Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Určite to pre pracovníkov ministerstva, osobitne jeho cirkevného odboru, nie sú neznáme čísla. Napriek tomu práve toto ministerstvo a pracovníci tohto odboru niekoľko rokov dozadu kabinetne pripravovali, bez vedomia verejnosti, nový zákon o financovaní cirkví.

financovanie_cirkvi_mksr_00_22.png
Napriek dlhodobo klesajúcim počtom troch základných obradov finančná podpora Ministerstva kultúry SR za roky 2000 až 2020 (20 rokov) ústrediam cirkví a na platy duchovných vzrástla o 300 %.

Zákon bol schválený v novembri 2019 ako zákon transparentne, solidárne a spravodlivo rozdeľujúci štátnu finančnú podporu cirkvám. Jeho navrhovatelia však už vedeli, že po období neustáleho rastu počtu kňazov a kostolov, nastúpil trend ich postupného znižovania. Samozrejme museli poznať aj dlhodobý trend trvalého znižovania počtu cirkevných obradov. Museli poznať aj údaje sociologických výskumov o klesajúcej autorite cirkví v slovenskej spoločnosti. Museli teda poznať rastúci trend sekularizácie Slovenska. Napriek tomu (alebo práve preto?!) nastavili princíp financovania cirkví zo strany štátu ako položku neustále rastúcu s vopred zaručeným a vhodne nastaveným koeficientom. Pri prepočtoch nového systému si veľmi dobre uvedomovali, že pôjde o nárast finančných prostriedkov pre cirkvi zo strany štátu o 300 % oproti roku 2000. Preukázali to v prílohách k zákonu, kde prepočítavali výšku príspevku a spôsob jeho rozdelenia. A to sa ešte farizejsky odvolávali na výsledky sčítania obyvateľov. Predpokladali jeho výsledky?

Bolo by zaujímavé vedieť či konzultovali tento zákon s Útvarom hodnoty za peniaze ministerstva financií a či im poskytli tieto štatistické údaje cirkví?

Grafy boli spracované on line pomocou programu Chartgo.com
Titulka zdroj: pxhere.com/photos/6f/e0/analytics_business_chart_data_device_display_electronics_finance-921854.jpg

SÚVISIACE:
Roman Hradecký:
Konečne reálny obraz religiozity Slovenska

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984