Aké sú príčiny neúspechu nášho boja s covidom?

Počet zobrazení: 3561

Svet i Slovensko sužuje pandémia bezmála rok a čísla infikovaných i mŕtvych, zdá sa, nedosiahli vrchol.
Napriek tomu, že nie sme stále na konci pandémie, možno si položiť otázku, prečo náš boj s covidom nie je úspešný a prečo sme schopní plytvať takými obrovskými finančnými zdrojmi?
Ak chceme byť objektívni, musíme si priznať, že všetky vlády – jedny lepšie, iné horšie – majú problém vysporiadať sa s pandémiou.
Väčšina vlád je pod tlakom nepriaznivých čísiel infikovaných, nedostatkom lôžok ako aj mŕtvych. K tomu treba ešte prirátať nespokojných občanov s obmedzovaním slobody pohybu a zhoršením ekonomických príjmov bežných rodín a covid-19 sa stáva primárne politickou otázkou...
Demonštrácie proti prijatým opatreniam prebehli vo väčšine krajín EÚ či sveta.
Slovensko tiež zažilo demonštrácie proti vládnym opatreniam napriek tomu, že prvú vlnu sme skončili s mimoriadne dobrými číslami.
Ak chceme pochopiť či zhodnotiť náš boj s covidom na Slovensku, nutne musíme brať do úvahy aj osobnostné charakteristiky, ako aj psychický stav nášho premiéra.
Premiér uveril v silu svojich anticovidových vízií a vlastných schopností a postavil sa na čelo zápasu s pandémiou.
Jeho nápady, slovník a neskromná sebadôvera však tomuto zápasu dodávali skôr folklórny ráz a často smiešnu, ba niekedy až smutnú podobu.
Primárnym cieľom boja proti pandémii v prvej vlne nebola ani tak jej likvidácia ako skôr spomalenie jej šírenia a vyhnutie sa kolapsu zdravotného systému.
Základnou požiadavkou každého proticovidového plánu musí byť premorenie minimálne 2/3 populácie. To je možné dosiahnuť dvoma cestami:
1. Riadeným premorením vyvolaným prirodzenou imunologickou reakciou u ľudí, ktorí prišli do kontaktu s nositeľom vírusu. Takýto prístup by umožňoval politiku otvárania miest a regiónov, a to do výšky covidových kapacít celého slovenského zdravotného systému.
2.Vakcinácia je fakticky umelé premorenie populácie, ktorá aktivuje imunitný systém jedinca. Tento prístup je limitovaný dostatočným množstvom vakcín a rýchlosťou ich aplikácie. Premorenie stovák miliónov obyvateľov si vyžaduje obrovské výrobné kapacity, ktoré však nestačia pokryť potreby väčšiny krajín.
Jedným z vážnych poznatkov prvej vlny je, že covid-19 má vysokú plasticitu, ktorej výsledkom je, že po niekoľkých mesiacoch máme už potvrdené tri mutácie s rozdielnou dynamikou šírenia ako aj stupňom nebezpečnosti. Tento fakt môže mať za následok oslabenie vakcinácie, ale aj nevyspytateľné predlžovanie pandemickej krízy s vážnymi sociálnymi a hospodárskymi dôsledkami. Boj s viacerými typmi vírusu v jednom čase môže mať za následok nielen vznik nových mutácií, ale môže zmeniť základné prístupy k pandémii.
Nízke počty infikovaných a prázdne lôžka v nemocniciach umožnili premiérovi pohrávať sa s myšlienkou, že je možné obísť premorenie väčšiny populácie organizačnými opatreniami a znížením mobility občanov.
Úlohou sa tak nestalo premorenie ako jedinej podmienky, ako sa vyrovnať s covidom, ale iba jeho spomalenie.
K dosiahnutiu cieľa premorenia však vedie viacero ciest.
Sympatickou sa zdala švédska cesta, ktorá vychádzala z dôvery v silu a šírku švédskeho zdravotného systému a jeho profesionálneho anticovidového manažmentu. Švédsko odmietlo vyvolávanie hystérie v spoločnosti a ponechalo otvorené školy, fabriky, reštaurácie...
SR sa vydala drsnejšou cestou a rozhodla o totálnom zatvorení škôl, služieb, reštaurácií...
Premiér ubezpečoval občanov, že v záujme ich záchrany nebude brať ohľad na finančné náklady. Občania za silnej podpory médií mu uverili, že smrť je blízko každého z nich. Šírenie hrôzy sa tak stalo súčasťou anticovidového boja. Hovoriť o efektivite vynaložených zdrojov sa považovalo za neslušné a morbídne. Keďže viac ako 2/3 postihnutých tvorili starší ľudia, podporovala sa ilúzia, akoby sa smrť dala odstrániť a ľudia by mohli žiť večne.
Tento prístup však znamenal zhoršenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre ostatnú časť populácie. Je možné, že práve navýšenie úmrtí v roku 2020 v porovnaní so štatistickým priemerom za posledných päť rokov tvoria práve títo ľudia.
Premiér z mimoriadne priaznivých čísiel uveril, že je to výsledok jeho osobného zápasu a že to on svojím každodenným vystupovaním v médiách presvedčil našich občanov, ako majú žiť a ako sa majú správať v dobách krízy.
Prepadol myšlienke, že celý svet nám závidí a všetci premiéri sa dívajú na úspešný príbeh Slovenska a vôbec sa nebránil vlastnému nápadu, že je pripravený viesť tento boj aj na globálnej úrovni. Pani Merkelová, pán Macron... sa zaujímali o jeho skúsenosti a SR mohla dať lekciu celému svetu. Z priaznivých čísiel vyvodil, že jeho boj s hnusobou bol mimoriadne úspešný a od konečného víťazstva nás delil už iba malý krôčik, ktorý si vyžaduje iba ešte trošku pritvrdiť a definitívne môžeme zatvoriť oči celej pandémii.
Nízke čísla z prvej vlny však možno interpretovať aj inak. Môžeme to urobiť aj tak, ako to robil pán premiér, že naše zbrane, t. j. rúška, odstup a dezinfekcia rúk boli tými príčinami, že v prvej vlne zomrelo iba 28 ľudí, z toho 22 žilo v domovoch sociálnej starostlivosti a nemocničné lôžka boli takmer prázdne (september 2020). Tieto čísla na pozadí talianskeho Bergama, masových hrobov v New Yorku povyšovali Slovensko do úplne inej ligy v boji proti covidu.
Nebyť čísiel z druhej vlny, asi by sme tomu mohli aj uveriť. Pri konfrontácii výsledkov prvej vlny a priebehu druhej vlny si možno klásť otázku, či zvolený prístup bol správny a či jeho ekonomické náklady boli adekvátne a efektívne.
Spomalenie šírenia covidu v situácii, kedy sme nemali vakcínu a objektívne čísla o stave premorenia, resp. o množstve vytvorených protilátok u každého občana, sa stal boj v prvej vlne iba odkladom problému do „lepších čias“, resp. odkladom do horšej druhej vlny.
A to sa i stalo!
Nástupom leta a príjemnej jesene sa optimizmus vlády i občanov iba ešte viac zvýšil. Pre mnohých to bol signál k zabudnutiu na „hrôzy“ covidu a vydali sa na dovolenky do celého sveta.
Nástupom zimy sa však situácia začala zásadne meniť a počty infikovaných, ako aj tých, ktorí vyžadovali lekársku starostlivosť, začali prudko narastať.
Reakciou premiéra na nepriaznivé čísla bolo otvorenie dvoch nových frontov, t. j. radikálne navýšenie testovania a zavedenie celoplošného lockdownu.
Jeho detinská viera, že testovaním sa môžeme zbaviť pandémie prepukla v hotové šialenstvo. Testovať, testovať... v závodoch, regiónoch a na celom území.
Lov na infikovaných dostal podobu celoplošného odchytu, výsledkom čoho sa tisícky bezpríznakových ľudí ocitli v karanténe. Mnohí iba preto, že sa stretli s nejakým pozitívne zisteným človekom...
Občania pokorne prijali celoplošné testovanie, keďže padlo na obdobie Vianoc a nového roka a po novom vytvorilo možnosť sa pozrieť na ich vlastné životy cez prizmu nezvyklého množstva času tráveného s rodinami.
Nepriaznivé výsledky šírenia covidu v januári viedli však už takmer ku kontinuálnemu testovaniu.
Zastavenie prvej vlny a presunutie infekcie do druhej vlny malo za následok, že ľudia konfrontovaní číslami prestali veriť vláde a začali si uvedomovať nezmyselnosť testovania a lockdownov.
SR sa nielen začala prepadať v tabuľke úspešných krajín, ale začala útočiť na pozície najhorších krajín.
Premiér si začal uvedomovať, že jeho „atómové zbrane“ nedokázali zastaviť šírenie pandémie a ohrozujú jeho líderstvo, ktoré sa začína považovať za neúspešné a usvedčuje ho z nekompetentnosti.
Pánovi premiérovi mohlo doteraz vyhovovať, že jeho hnutie OĽANO je vo vnútrostraníckej demokracii a možnosti otvorenej diskusie na úrovni Smeru či HZDS. Strana je vlastne pán Matovič. To, čo mu OĽANO ponúka v časoch úspechu, sa však mení vo vážny problém v zlých časoch. Strana si nevie vynútiť na jej predsedovi zmeny v jeho politike a korekcie v jeho vystupovaní.
V tejto situácii je však pre neho príliš nebezpečné obviňovať z neúspechu anticovidového boja vlastných občanov či médiá, prípadne vydajachtivé dievčatá z Oravy.
Zdá sa, že dnes už chápe, že pandémia je tenkým ľadom pre jeho obrovské ambície, a že bude lepšie ukončiť jej moderovanie a svoje osobné líderstvo.
Uvedomuje si, že si nemôže prisvojiť celú problematiku pandémie, pretože je možné, že by aj jeho koaliční partneri ho mohli brať na zodpovednosť.
Rovnako opozícia na základe chaosu v riadení pandémie otvára otázku zmeny politickej moci prostredníctvom referenda o skrátení volebného obdobia pre existujúci parlament.
Z jeho osobnostného založenia a zo žiarlivosti na svoj premiérsky post mu však vzniká dilema, „keď nie ja, potom kto?“
Riešenie tohto problému sa mu naskytlo, keď mu nakoniec vláda ešte v decembri 2020 schválila Covid automat.
Covid automat už nebude vyžadovať jeho každodenné osobné vysvetľovanie prijatých opatrení ani komentovanie zhoršovania situácie, resp. navrhovanie nových drastických opatrení.
Neúspech anticovidového boja môže byť zvedený na Covid automat a prípadne na ľudí, ktorí ho obsluhujú.
Od 10. 2. 2021 stačí iba sledovať Covid automat, ktorý na základe čísiel, resp. farby stanovuje i opatrenia, podľa ktorých sa musia občania i všetky inštitúcie riadiť.
Premiérove schovávanie sa za Covid automat je však príliš zjavné, a preto by bolo vhodné doplniť jeho repertoár o ďalšiu možnosť – „pán premiér, ďakujeme Vám“.
Keďže permanentné testovanie a lockdown stratili podporu nielen občanov, ale aj časti koalície, musí prísť k zmene anticovidového plánu.
Nový pandemický plán nemôže byť založený už na riadenom premorovaní, ba ani na okamžitej vakcinácii, nakoľko je avizované zníženie jej dodávok. Mal by pokračovať na rozširovaní počtov ľudí v kritickej infraštruktúre budovaním nových covidových kapacít mimo nemocníc, a to pre tých, ktorí sú stabilizovaní, ale nie je kam ich dať.
Keďže premorovanie nadobudlo takú dynamiku a hĺbku, mohli by sme už po 11 mesiacoch aj uvoľniť služby.
Zdá sa, že situácia sa vymkýňa z vládnej kontroly a že Slovensko vstupuje do novej etapy pandemickej krízy. Vláda ohlasuje nedostatok počtu zdravotného personálu, voľných covidových lôžok a dramatické zvyšovanie infikovaných a zomrelých.
Myslím si, že Slovensko nemá takú politickú reprezentáciu, ani politikov, ktorí by vedeli zvládnuť takú výbušnú zmes, akou by mohlo byť spojenie covidovej krízy s politickou krízou, čo nám niektorí politici ponúkajú. Asi najlepšie v tejto situácii by bolo vyjsť v ústrety vlastným občanom, ktorí sa dožadujú normálnych služieb (školy, reštaurácie...) a sú pripravení aj niesť následky takéhoto uvoľnenia.
Je zbytočné robiť dnes veľké ramená a sľubovať mladým i starým radostné zajtrajšky.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984