Reklama
Reklama

Ako Joe v tichosti kopíruje Si Ťin-pchinga...

Počet zobrazení: 1176

Ten titulok sa môže zdať na prvý pohľad čudný, veď predsa nie je možné, aby akýkoľvek americký prezident, aj toho najdivokejšieho razenia, začal zbierať rozumy od najvyššieho čínskeho komunistu. Lenže, ako sa ukazuje, nielen politika, ale aj ekonomika sa môže stať umením možného či nemožného, alebo znovu a zasa naopak, čo môžeme opakovať ako nikdy nekončiacu mantru. Ale dobre, ak už Joe začal v tichosti napodobňovať čínsky model riadenia krajiny, Amerika pod vedením Donalda Trumpa by sa k niečomu podobnému určite neznížila, terajší prezident, teda Biden, v posledných dňoch a týždňoch vysiela z Bieleho domu signály, ktoré až priveľmi pripomínajú metódy čínskej formy riadenia štátneho kapitalizmu. Aj keď sa môže zdať, že je to dosť pritiahnuté za vlasy.

Poďme po poriadku.

A môžeme si pomôcť jednou vetou Joea Bidena. /Inak tie jeho vyhlásenia, slová, spojené do viet, začínajú dosť pripomínať bonmoty -– a napokon sa môže veľmi ľahko stať, že skončia v poriadne hrubej knihe výrokov a uložia ich na večné časy do Kongresovej knižnice/. Nie, nebudem sa, aspoň nie nateraz, zaoberať jeho hlúpym výrokom na adresu Vladimira Putina /že je „killerom“, teda že sa snažil „zabiť“. /Dúfam, že myslel americké voľby, na čo šéf Kremľa odpovedal peknou ilustráciou z chlapčenských hier na skrývačku, že ten, kto to hovorí, ten je práve taký./ Ale sústredím sa na Bidenovu poznámku práve na adresu tej veľkej Číny, teda nebodaj povestnej Ríše stredu.

Vraj, a pozor, citujem amerického prezidenta, čo je teda dosť vážna vec.

„Počas môjho prezidentovania nedopustím, aby sa z Číny stala najväčšia super mocnosť sveta...!“

joe_biden_donkeyhotey.jpg
Joe Biden. Karikatúra: DonkeyHotey

Nuž, to je pekná „hláška“ a určite si zaslúžila prevetranie v amerických médiách či na sociálnych sieťach a je jasné, že ak ju zachytil aj ten posledný Indián niekde v Arizone, musel si ušúľať aj druhú cigaretu z miestneho tabaku, aby spolu s dymom vstrebal taký odvážny obsah. Veď to je predsa výzva do bitky alebo na poriadny súboj, dajme tomu, že aj ideologický. Veď ak takúto peknú vetu vysloví „biela tvár“ z Washingtonu, hneď je človeku, aj keď v rezervácii, na duši oveľa ľahšie.

A tak už sa mohlo zdať, že je s Amerikou koniec, že teda už nebude na svete prvou a najmocnejšou krajinou, alebo aspoň nie teda hneď, ale dajme tomu do roku 2030 či 2035, no treba  pripomenúť vhodnejší či presnejší dátum.

Rok 2049!!!

To je totiž tá parádna a presná číslica.

Čína bude v tom roku oslavovať sto rokov svojho nového jestvovania pod revolučným názvom Čínska ľudová republika a navyše určite pod vedením čínskej komunistickej strany. Toho slávneho roku či dňa sa väčšina z nás starších už nedožije a ani taký americko-maďarský autor, akým je George Friedman, ktorý hľadá vo svojich knihách recept na vzkriesenie novej sily Ameriky a vymýšľa si na počkanie akési historické cyklické formy amerického vývoja. Ale to je jeho vec a jeho čitateľov, ktorých nie je určite málo. /Brzezinski už nepíše, keďže odišiel na druhý breh.../ No toho Friedmana napokon trochu poznáme aj na Slovensku, veď do Bratislavy ho pred rokmi pozvali prednášať naši „strategickí frajeri“ na povestnú Globsec party...

Nuž a teda sa môže zdať, že Joe Biden v starých kostiach cíti, že tá ďaleká no čudná krajina, ktorú vedú komunisti, sa stala pre Ameriku baštou, cez ktorú sa nedarí preraziť. Ani tvrdými clami à la Donald, ani vyhrážaním sa napr. firme Huaway, že je hrozbou pre americkú národnú bezpečnosť /tiež z dielne Trumpa/. A ani známym výrokom Mikea Pompea, toho bývalého ministra zahraničia, ktorý hlásal, že pre Ameriku nie je nepriateľom čínsky ľud ako taký, ale vraj a iba komunistická strana. Teda jednoducho povedané, čínski komunisti, a tých /len aby sa táto poznámka nedostala do uší toho pyšného exministra/ je tiež dosť a zdá sa, že pochádzajú z čínskeho ľudu...

No čoraz aktuálnejšie sa zdá, že Joe má predsa len niečo do seba. Nekričí, že Čína je nepriateľ, alebo teda, že nie je nepriateľom číslo jeden /hovorí, že je hlavným americkým konkurentom/, ale hlavným nepriateľom ostáva, ako všetci vieme, predsa Rusko na čele s Vladimirom Putinom. /A ak by sa práve Putina podarilo jedného dňa zvrhnúť, čo je zbožným želaním všetkých tých stratégov, analytikov z think-tankov, zásobární myšlienok, a nielen amerických, to by bolo zábavy, že...´Dostať sa k takej koristi a vyrobiť tam model na spôsob Ameriky/. Ale to, čo robí v posledných týždňoch práve Biden, až nápadne pripomína čínsky model riadenia štátu, teda recept skoro nadmieru „autoritársky“.

Podobné spojenie by sa ťažko našlo v amerických médiách, ale pozrime sa na Bidenove ťahy. /Jeho príkaz na masovú akciu s očkovaním proti pandémii do toho nezaraďujem, to predsa nemohol nechať na súkromné firmy, chaos by bol neodvratný./ Začína však vo veľkom rozhadzovať štátne doláre /len na pripomenutie od finančnej krízy z roku 2008, ktorú majú na triku práve americkí finanční kúzelníci, fungujú v Amerike najlepšie a teda na plné obrátky najmä tlačiarne tých známych papierikov/. Takže dva bilióny /dvetisíc miliárd/posiela na rekonštrukciu ciest a mostov, teda do totálne zanedbanej infraštruktúry, ďalšie dva bilióny /dvetisíc miliárd/ na absolútne zanedbané sociálne programy, ako je tvorba nových pracovných miest, bývanie, zdravotníctvo, školstvo /výnimkou sú rôzne charity slúžiace na ohrievanie svedomia boháčov, no a, pravdaže, stará dobrá Armáda spásy či food stamps, potravinové lístky pre skoro 50-miliónovú tiež armádu, ale chudoby/. A dozvedám sa, že v posledných dňoch pridal ešte sto miliárd na zlepšenie prístupu tých lepšie situovaných Američanov k internetu /technologická zaostalosť Ameriky za Čínou je tiež zrejmá/ a ďalších sto miliárd dolárov na výrobu elektrických áut... Joe, pravdaže, dúfa, že všetky tieto tvrdé štátne zásahy prejdú aj v Kongrese, kde majú v Snemovni demokrati väčšinu a aj keď je v Senáte pomer hlasov s republikánmi vyrovnaný, demokratom môže v prípade potreby priskočiť na pomoc viceprezidentka Kamala Harrisová a svojím hlasom preklenúť stav na stranu demokratov.

No v tejto súvislosti sa mi páči najviac iný Bidenov výrok.

Vraj, a to sa podržte:

„Ameriku nevybudovali finančníci Wall Streetu, ale pracujúci a odborári...“

Nuž toto to sa skoro nedá ani vypovedať. /Slovom, naraz sa tvorí silný štát, ktovie, čo na to povedia tí najdravší kapitalisti vyznávajúci štát iba slabučký a len ako náplasť v prípade masívneho poplachu na ich prípadné rany./ A inak už vôbec použitie termínu working class /pracujúca trieda/ môže znieť v Amerike čisto socialisticky, no Biden sa termínu, zdá sa, nebojí. Spomínam si, že tesne pred prezidentskými voľbami sa mladučká kongresmanka Alexandria Ocasio Cortézová vyjadrila o tom pánovi, ktorého staré stranícke štruktúry Demokratickej strany napokon po nešťastnej Hillary pretlačili na prezidentskú kandidátku /konečne prišiel na neho rad, aj keď pravdaže vzhľadom na jeho vek dosť neskoro/ ako o najväčšom ese.

Chudák senátor Bernie Sanders aj s jeho revolúciou!

Ten mal pred rokmi smolu, lebo kandidoval na najvyšší úrad spolu s pani Hillary. Keď Clintonovej začalo tiecť do topánok, práve po jej „nešťastnom“ prejave pred vlkmi z Wall Streetu, ktorým nebojácnym hlasom vysvetľovala, že na verejnosti musí predsa počas kampane ich firmu kritizovať, ale inak „som pravdaže s vami“, tí páni neváhali a tej panej poslali zopár drobných na kampaň... No a  dielo skazy dokonali: peknými rečičkami Sandersa opili, ten sa stiahol a Hillary túžiaca po najvyššej moci ako prvá žena v dejinách Ameriky na najvyššom stolci napokon narazila na „tvrďasa“ s nehnuteľnosťami Donalda Trumpa.

Pred časom teda tá mladučká demokratická kongresmanka Alexandria sa nechala počuť, že „s Joem Bidenom nebudeme konzumovať ,brunch‘, len čo sa stane prezidentom, presadíme si vlastnú agendu...“

Zdá sa, že prichádza na jej slová: Bidena, a aj to tak vyzerá, riadia z pozadia práve Sanders, senátorka Warenová a menšia skupinka tzv. „radikálnej“ ľavice  Demokratickej strany. /A vraj Obama, a obaja Clintonovci, Bill a Hillary sa len čudujú, čo sa to v Amerike začína odohrávať./ Lebo Joe ako strýčko Sam či skôr Santa len rozdáva a rozdáva z veľkého, ale poriadne deravého balíka... Ale ktovie, čo sa stane, ak raz príde vrchný, kto a kam prchne... Možno, že sa s prázdnym vrecom obráti na Čínu a zasa dostane nejaké pôžičky, alebo to zaplatí tuti completi stará dobrá Európa, ktorá predsa veľkého transatlantického spojenca nenechá v štichu.

Ešte to tak.

/Aj keď tie „vojničky“ po celom svete Ameriku niečo stáli, že.../

Ale Joe je predsa demokratom, teda presnejšie členom Demokratickej strany, teda toho politického zoskupenia, ktoré by malo chrániť a možnože aj brániť záujmy tej working class. Ale v Amerike všetko už za tie dlhé desaťročia stačilo poriadne prehniť vrátane nielen oboch dvoch hlavných politických strán, ale celého systému. Kto vlastne tú krajinu kontroluje, kto kontroluje americký štát? Nie sú to čisto náhodou tie mohutné súkromné korporácie, firmy, povedzme aj také ako Amazon, Google, Facebook, či Twitter a množstvo iných, síce menších, ale s veľkým výkonom. Veď ako inak je možné, že súkromná firma pokojne odpojí od zdroja informovania bývalého prezidenta Trumpa. Štát a jeho najvyšší predstaviteľ sa stal v rukách zopár súkromných osôb rukojemníkom.

A tak teda tu máme Joe Bidena.

Ten sa rozhodol vstúpiť do hry a, ako som už poznamenal vyššie, začal Ameriku riadiť z Bieleho domu. A vyzerá to dosť na pevnú ruku a viacerí komentátori dávajú jeho kroky do jednej linky s dávnym F. D. Rooseveltom a s jeho New Deal v tridsiatych rokoch minulého storočia, keď newyorská burza zrazila Ameriku na kolená a musel ju zachrániť práve prezident doslova a do písmena socialistickými zásahmi. Vtedy Čína ešte len zápasila o vlastnú budúcnosť a tak sa o nej ako o budúcej veľmoci nik nezmieňoval, ale teraz v našom veku sa pomery zmenili. Joe Biden zrejme pochopil, že ak nesiahne po podobnej metóde riadenia krajiny, akú robia čínski komunisti, teda, že nezačne tvrdo až autoritatívne presadzovať tú, dajme tomu „radikálnu“ politiku, do ktorej ho tlačí to radikálne krídlo, Amerika svoju trpkú situáciu doterajšou metódou vypätého individualistického kapitalizmu nezvládne. /No ale veď ten hlavný rozdiel medzi čínskym štátnym kapitalizmom, ktorý sa vyvinul akousi mutáciou komunizmu, a medzi teda kapitalizmom americkým, je jasne v tom, ktorý model komu a ako slúži. Čínsky recept je pre všetkých, americký slúži len bohatým. A ešte aspoň jedna otázka: koľkože vojen vedie Čína? A aj tak obviňujú z porušovania ľudských práv.../.

Ale napriek všetkému treba predsa za každú cenu zachovať akési dekórum.

Čo Američanom, a to je jedno, z ktorého politického tábora, ešte stále ide, je omieľanie síce prázdnych, ale dobre znejúcich fráz o slobode, demokracii o ochrane tých tzv. spoločných hodnôt, dokonca až ľudských práv... A preto sa na svojej prvej tlačovej konferencii 25. marca – a treba dodať, že dosť kontrolovanej, takto vyjadril o čínskom prezidentovi:

„Poznám Si Ťin-pchinga dosť dlho. On nemá ani len malé -d- /teda začiatočné písmenko slova demokracia/ vo svojom tele.“

A dodal: „Je jedným z tých chlapíkov ako Putin/do toho si nezabudol kopnúť, veď najmä z ruského prezidenta prežíva nielen trvalú nočnú, ale aj dennú moru/, ktorí si myslia, že autokracia je hudbou budúcnosti, že demokracia nemôže fungovať v komplexnom svete.“ Nuž Joe zašiel ďalej, oveľa ďalej, ako keď o Vladimirovi Putinovi vyhlásil, že je preto „killerom“ /išlo o ten „tajomný“ Putinov zásah do US prezidentských volieb/, lebo vraj nemá dušu. Biden si zrejme spomenul na podobný, ale opačný výrok bývalého šéfa Bieleho domu Georga Busha juniora, ktorý hovoril, že keď sa pozrel do Putinových očí, tak práveže videl jeho dušu... Inak neviem, čo to majú práve US prezidenti s tými výrokmi o duši ruského prezidenta. To už vyzerá až na posadnutosť, keby aspoň rozumeli známemu spojeniu o širokej ruskej duši, ale takto to je nie je ani len vytrhnutie z kontextu, to je iba nejaká smiešna ideologická barlička.

/Možno sa v hrobe obracia aj sám Dostojevskij/.

Ale k tomu výroku Joea Bidena, teda, že Si Ťin-pching nemá, in his body, vo svojom tele ani len to začiatočné písmenko slova demokracia, teda, ani len malé d...Nuž ani mať nemôže. Tá tzv. zjednodušená čínština má na slovo demokracia slovo vlastné, čo je logické. Je to „minžú“, a teda začiatočné písmenko nie je D, ale M. Lenže aj iné Bidenovo slovo, tiež odcitované, teda autokracia, sa začína síce písmenkom A, ale  čínština používa výraz „žuanži“, a teda prvé písmenko je Ž...

No a mne sa zdá, že keďže Joe Biden dosť, ale naozaj že dosť, kopíruje riadenie amerického kapitalizmu podľa čínskeho „autoritatívneho“ receptu, či až modelu, určite sa neprizná, že vo svojom americkom body nemá ani len to Ž  teda začiatočné písmenko toho čínskeho nezbedného slovíčka „žuanži“.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama