Reklama
Reklama

Ako ďalej v školstve?

Okrem miezd štrajk otvoril aj iné zanedbávané oblasti nášho školstva, o ktorých sa konečne začalo hovoriť: byrokracia v školstve, kvalita výučby, disciplína na školách, celková modernizácia a financovanie škôl.
Počet zobrazení: 3652

Nedávno sa skončil štrajk učiteľov, ktorý síce viedol k zvýšeniu miezd o 5, no nie o 10 percent, a tak celkovo skôr nenaplnil očakávania učiteľov. Celý proces sa skončil v patovej situácii a nevieme, či bude mať pokračovanie. Sami učitelia nevedia ako hodnotiť celú situáciu. Vedia, že štátny rozpočet je skutočne v zlom stave, deficit je vysoký, verejný dlh rýchlo stúpa a Slovensku hrozí strata renomé na finančných trhoch, čo by mohlo mať pre celú republiku katastrofálny dopad.
Na druhej strane, keď porovnáme platy učiteľov so „spravodlivými“ verejnými tendrami, s vysokými výsluhovými dôchodkami v silových rezortoch, s investičnými stimulmi alebo s platmi sudcov a prokurátorov, vidíme, že v rozpočte, keď sa chce, sa peniaze nachádzajú. Toto šikovne využíva slovenská pravica a predhadzuje to sociálno-demokratickej vláde na oči s poukazovaním, že keby vláda chcela, peniaze by našla, ale vláda nechce dávať na vzdelanie a pod., pričom každý trochu politicky zbehlý človek vie, že ak by vládla pravica, nedala by učiteľom ani 5 percent a ešte by im vynadala za nedostatok tolerancie a „pažravosť“.
Okrem miezd štrajk otvoril aj iné zanedbávané oblasti nášho školstva, o ktorých sa konečne začalo hovoriť:  byrokracia v školstve, kvalita výučby, disciplína na školách, celková modernizácia a financovanie škôl.

Výška miezd

Pri stanovovaní miezd sa vychádza z priemernej mzdy v národnom hospodárstve, ale tá môže byť zavádzajúca - rozdiel v regiónoch (rozdielne náklady na život), zarátavanie najnižších a najvyšších príjmov a pod. Navrhoval by som brať do úvahy aj iné kritéria. Učitelia sú svojim spôsobom centrom spoločnosti a majú vplyv na každého človeka. Z toho by malo vychádzať aj ich finančné ohodnotenie. Učiteľ alebo dvaja učitelia v manželstve by si mali zo svojho platu môcť dovoliť (aby nestratili autoritu v spoločnosti) napríklad zaplatiť hypotéku alebo nájom, kúpiť si a obhospodarovať auto, dovoliť si navštevovať divadlo, kino, kúpiť viac ako jednu knihu mesačne, cez víkend zvládnuť návštevu reštaurácie, nasporiť si na dovolenku a v neposlednom rade bez problémov uživiť dve deti.  Koľko na to treba eur? 600 – 800 eur čistého mesačne v závislosti od regiónu a od veľkosti mesta, kde sa náklady na život líšia.

Blížia sa ich mzdy k tejto hranici? Napríklad platy sudcov a prokurátorov, ktorí plnia približne podobnú funkciu v spoločnosti ako učitelia, boli odvodené tak, aby nenabádali ku korupcii, ktorá im evidentne hrozí. Sú omnoho vyššie ako je priemer, ale na druhej strane fungovanie  rezortov nezefektívnili a korupcia v nich je verejné tabu. Učitelia sú však v inej pozícii v spoločnosti.

Byrokracia pod rúškom liberalizácie a kvality

V  jednej diskusii na TA3 v rámci štrajku moderátor prerušil riaditeľa Asociácie riaditeľov štátnych gymnázií  Pavla Sadloňa pri jeho odpovedi o byrokracii, pretože sa mu nezdalo, že to, čo popisuje, je príliš veľká byrokracia. P. Sadloň hovoril, že učitelia musia vypĺňať učebné osnovy podľa vzdelávacích štandardov. Tie boli donedávna predkladané centrálne, ale v rámci liberalizácie vyučovania dostali učitelia úlohu učebné osnovy zostaviť podľa seba pri dodržaní štandardov. Ako? Nikto nevedel. Čo tam musí byť? Toto, toto a toto... Následne všetko skontroluje inšpekcia. Čo predtým robili centrálne pedagogické inštitúcie, to nechali na učiteľov... Liberalizácia alebo šikana?

Pred niekoľkými rokmi som čítal v Učiteľských novinách, že koncepcia učiva predmetu má v Kanade jednu či dve strany. Na Slovensku, pokiaľ sa dobre pamätám, to boli desiatky strán...U nás to proste inak nejde. Koncepcie, smernice, štandardy...

Ako to u nás býva zvykom, byrokracia sa bude riešiť zavedením elektronických pomôcok  s odôvodnením uľahčenia neobľúbeného vypisovania papierov. Výsledok bude dodávka softvéru a hardvéru, ktoré školy budú musieť zaplatiť na úkor napr. miezd alebo opráv budovy, niekto na tendroch zarobí a učitelia namiesto do papierov, budú písať do PC.

Financovanie  a disciplína

Financovania na žiaka dalo žiakom vedomosť (verte, či neverte), že ich nemôžu zo školy vyhodiť, pretože škola stratí peniaze a učiteľom sa znížia platy. Prečo nerobiť zle, povedia si mnohí jedinci. Čo sa im môže stať? Učitelia sú vystavení vulgárnostiam, neposlušnosti a nadávkam. Stáva, že žiak používa mobilný telefón (márne ich riaditeľ a učiteľ na hodine zakáže, keď on má dva), svojvoľne sa ide napiť vody alebo neustále hovorí a vyrušuje len, aby naštval učiteľa a potom sa tým chváli. Tieto a podobné  javy sa týkajú žiakov a žiačok v pubertálnom veku od 12. do 18. roku a treba zdôrazniť, že väčšinou ide  o 3 – 4 v triede, ale tí dokážu skaziť celý vyučovací proces. Na základných školách sú žiaci a žiačky prakticky nepostihnuteľní zákonom. A keď niečo, zakročí rodič...  Na stredných školách si žiakov kvôli financovaniu na žiaka snažia  ponechať „problémových“ jedincov, pokiaľ to ide.

Treba si tiež uvedomiť, že školy môžu iba ťažko zabrániť vplyvu spoločnosti – TV, internetu a sociálnych sietí, na žiakov. Treba zvážiť zavedenie detenčných miestností  a hlbšiu prácu so psychológmi a možno aj s kňazmi u veriacich (bohabojnosť môže zabrať).

Jedna absurdnosť z praxe: Bol som svedkom situácie, keď triedna učiteľka dohovárala matke jedného žiak na strednej škole, že si nenosí úbor na telesnú výchovu (čo je inak rozšíreným zvykom). Ona jej odpovedala, že jej syn má už i tak ťažkú tašku, čo ešte pomôcky na telesnú. Syn mal okolo sto kíl, chodil do posilňovne a robil tuším box...

Hovorí sa, že máme slabé ročníky, počet žiakov klesá a treba šetriť na učiteľoch, pretože žiakov v triedach je stále menej. Lenže, keď sa zníži počet žiakov o 10 – 20 percent,   nemôžeme zlučovať triedy a vyhadzovať v podobných číslach učiteľov alebo upratovačky (zmenšili sa priestory, WC, triedy?). Ak v triede zostane z 26 žiakov iba 22, nemôžeme ich zlúčiť len tak. Vyhodiť učiteľa na dlažbu a nech o neho postará trh, je postavené na hlavu. Čo bude robiť taký učiteľ okolo päťdesiatky?

Kvalita výučby

Po voľbách sa začalo hovoriť o prispôsobení učebných odborov a trhu práce. Súhlasím. Podobne ako množstvo lekárov sa dajú moderovať aj ostatné profesie – politológovia, kunsthistorici, výtvarní umelci, historici, právnici, IT technici, ekonómovia, stavbári, strojári, automechanici, elektrikári, klenotníci, stolári, maliari a iné. Hovorilo sa, že nepripravujeme dosť absolventov pre automobilový priemysel a podobne. Sám som učil na škole, ktorá ich pripravovala, ale vedzte, že veľa žiakov daný odbor nebavil, išli naň iba z nedostatku predstavivosti a celkovej nudy. Aj na odborných hodinách alebo praxi ich predmety a práca nezaujímali a po škole mnohí neodchádzajú robiť do automobilového priemyslu trpiaceho nedostatkom odbornej pracovnej sily, ale idú radšej zbierať jahody do Anglicka alebo rozvážať pizzu.

V porovnávaní kvality výučby a žiakov medzi jednotlivými krajinami nedosahujeme predné priečky. Najprv to bolo hlavne v porozumení v čítaní. Dôvod bol jasný: takto sme k čítaniu a literatúre nepristupovali. Zmenili sme metódy a smerovanie a výsledky sa zlepšili. Obmedzili sme však výučbu matematiky a naše výsledky sa zhoršili.

Sporné je už len testovanie podľa štandardov. Áno, vzniklo hlavne v USA po liberalizačnom roku 1968 z toho dôvodu, že učiteľ nemohol dokázať žiakovi, že proti nemu nepostupoval objektívne, že dostatočne neohodnotil jeho postup či kreatívne myslenie. Testy všetko mažú. Sú objektívne – kategorické, jednoducho sa opravujú. Majú ale mnoho nedostatkov: nedávajú priestor pre kreatívne myslenie v jednotlivých situáciách, neoceňujú celkový postup (žiak môže urobiť chybu len vo výsledku, inak postupoval správne), dávajú priestor na tipovanie, hlavne v matematike, a teda šťastie. Napríklad v jazykoch dobré pochopenie textu je niekedy postavené na hlavu a neznamená, že iné odpovede nie sú možné alebo iná odpoveď nie je z iného zorného uhla správna. Nehovoriac, že v tých náročnejších sa vyberá najsprávnejšia odpoveď zo správnych... Osobne sa mi zdá, že testovanie vedie k potieraniu slobody a ku kategorickému mysleniu, ktoré má blízko k totalitným ideológiám a diktatúram. Navyše tento systém vyučovania vyhovuje k procesu „spriemyslovania“ duševných činností  v mnohých profesiách a v bežnej pracovnej praxi, ktorej sme denne svedkami.

Veľmi výstižne o testovaní  a úpadku vzdelania v USA píše česká rodáčka Jana Bradley na portáloch www.blisty.cz a www.evropsky-rozhled.eu. Bývalý prezident Bush v roku 2002 v záujme zlepšenia skóre v medzinárodných porovnávaniach podpísal zákon „No Child Left Behind“. Školy sa začali zameriavať na testovanie (testuje sa anglický jazyk a matematika) hravou, veselou a bezbolestnou metódou, hlavne v matematike, pretože každá vec sa dá naučiť rôznymi metódami a k výsledku sa dá dôjsť rôznymi riešeniami. To znamená, že objektívnosť a spravodlivosť medzi metódami a riešeniami musí byť zachovaná. Stalo sa však to, že deti nevedia vypočítať elementárne príklady v počtoch, pretože nepoznajú násobilku. (Ako uvádza Jane Bradley, sami rodičia sa búria a snažia deti učiť podľa „starej“ školy“, pretože chcú, aby niečo vedeli.)  

Neúspech školy v testovaní sa v USA vníma ako zlá výučba a následne sú im znížené dotácie a školy musia obmedziť iné predmety, napr. dejepis a zemepis... Žiaci, ktorí neuspejú, sa nespoliehajú na školy a vyhľadávajú súkromné doučovacie centrá. A doučovacím centrám ako podnikateľským subjektom ide v prvom rade o zisk, nie o vzdelanie. V jednom zo svojich článkov Jany Bradley spomína, že  jedno doučovacie centrum prišlo s nápadom hodnotiť ich učiteľov podľa hlasov na Facebooku... Dôležité predsa nie sú vzdelanie a vedomosti, ale uspieť v porovnávacích testoch (ako na pracovnom trhu) a spokojnosť klientov, nie?

S dovolením Jany Bradley citujem evolúciu vo výučbe matematiky v USA podľa jej rovnomenného článku uverejneného na www.evropsky-rozhled.eu 17. 4. 2011.

60.léta
Farmář prodá pytel brambor za 10 dolarů. Jeho náklady jsou 4/5 prodejní ceny. Kolik je jeho zisk?

70. léta
Farmář prodá pytel brambor za 10 dolarů. Jeho náklady jsou 4/5 prodejní ceny, to jest 8 dolarů. Kolik je jeho zisk?

80. léta
Farmář prodá pytel brambor za 10 dolarů. Jeho náklady jsou 8 dolarů a zisk je 2 dolary. Podtrhněte slovo brambor a diskutujte je se spolužáky.

90. léta
Farmář/farmářka prodá pytel brambor za 10 dolarů. Jeho/její produkční náklady jsou rovny 0,8 z jeho/jejího hrubého zisku (/tržieb – pozn. autora). Použijte grafické funkce svého kalkulátoru k vytvoření grafu závislosti hrubého zisku na nákladech. Spusťte program BRAMBORA, jenž spočítá zisk. Diskutujte tento výsledek se studenty ze své studijní skupiny.

Kdo ví, jak by odborníci pokračovali ve vývoji příkladu. Já si dovolím vytvořit vlastní verzi pokračování... Možná by příklad pokračoval nějak takto:

10. léta 21. století

Farmář/farmářka prodá pytel brambor za 10 dolarů. Jeho/její produkční náklady jsou rovny 0,8 z jeho/jejího zisku. Na počítači spusťte program BRAMBORA, jenž spočítá zisk. Analyzujte své pocity z řešení úkolu. Na škále 1-10 (přičemž 1 rovná se velmi lehký příklad a 10 rovná se velmi složitý příklad) zhodnoťte složitost. Případně alternativa – hodnocení složitosti úkolu pomocí třístupňové škály E, OK, H (easy, OK, hard – jednoduché, OK, složité).

• Jak jste se cítil/a při řešení úkolu?
• Byl přístup učitele dostatečně povzbuzující?
• Projevil učitel porozumění pro vaši aktuální náladu?
• Analyzoval s vámi vaše emoce?
• Zvedl vám vaše sebevědomí?
• Zdůraznil vám, že není důležité správně vyřešit problém, ale cítit se dobře?
• Přesvědčil vás, že vaše případná chyba je jen důsledkem vašeho kreativního myšlení a pochválil vás?
• Vyjádřete na papír své emoce, které ve vás proces řešení daného problému vyvolal (frustrace, zlost, strach, zraněné city).

Pokud neumíte vytvořit gramaticky správnou větu, protože ve škole vás nenaučili psát, nakreslete ikonu nebo emotikon vyjadřující vaše pocity.

Vo svojom článku na www.blisty.cz  z 11. 5.  2012 uvádza Bradley dva príklady z jazyka, ktoré s jej dovolením citujem.

Melánie má konflikt

Text cvičného testu pro žáky 3. třídy popisuje příběh holčičky Melánie, která nemá ráda školní pěvecký sbor, přímo ho nesnáší. Neumí dobře zpívat a zpěv ji nebaví, nerada zpívá před ostatními. Raději by hrála fotbal, který hraje tak dobře, že by určitě byla nejlepší. Zatímco Melánie ve svém pokoji sní o fotbalu a nechce se jí jít na zkoušku pěveckého sboru, maminka na ni volá, že je čas jet, aby na zkoušku nepřijela pozdě. Melánie vzdychá, nechce se jí, ale ví, že maminka v dětství zpívala a nikdy Melánii nedovolí, aby se zpěvem ve sboru skončila.

Otázka k textu: V tomto odstavci vznikl konflikt. Který detail NESTUPŇUJE konflikt?

  • a. Melánie nesnáší sbor
  • b. Melánii nejde zpívání před ostatními dětmi
  • c. Melánie musí jít na zkoušku pěveckého sboru
  • d. Maminka Melánie chce, aby Melánie zůstala členkou sboru

Další otázka k textu patří mezi mé oblíbené druhy otázek. Jde o otázku zkoumající predikci, tedy vytvoření odhadu pokračování textu.

CO SI MYSLÍŠ, ŽE BUDE NÁSLEDOVAT?

  • A. Melánie se rozpláče a řekne mamince, že chce se sborem skončit.
  • B. Melánie spolkne slzy a řekne si, že to ještě zkusí.
  • C. Maminka začne na Melánii křičet za to, že nechce zpívat.
  • D. Melánie na cestě do sboru vyskočí z auta a uteče domů.

Otázky typu CO SI MYSLÍŠ, nebo JAKÝ JE TVŮJ NÁZOR, které prezentují omezenou nabídku tří až čtyř odpovědí, přičemž jen jedna je správná, jsou z mého úhlu pohledu zavádějící. Studentům často vysvětluji, ať se nenechají napálit, že nikdo nechce slyšet, co si skutečně myslí nebo jaký mají názor, jak otázka indikuje, ale že se musí naučit odpovědět standardizovaně, tedy tak, jak to chce autor textu. Vlastní názor může být nesprávný a tedy penalizovaný. U emocionálních otázek autor textu samozřejmě vyžaduje odpověď, která konflikt či prezentovanou situaci vyřeší ideálně a bezbolestně, jinými slovy, jen happy end se cení bodovým ziskem v testu.

Barvené vlasy a fotbalový zápas

V prezentovaném článku jsou dva chlapci, jeden má černé vlasy, druhý je blonďák. Blonďák celý život nesnáší své blonďaté vlasy. S kamarádem se rozhodnou nabarvit si vlasy. Po půlhodině působení barvy však se zděšením zjistí, že zatímco černovlasý kluk má stále stejnou barvu vlasů a barva vůbec nechytla, blonďák se proměnil v kluka s červenými vlasy a je z toho nešťastný. Kamarád mu řekne, ať si z toho nic nedělá, že zítra hrají fotbalový zápas a protože hrají za červený tým, jeho červené vlasy budou indikovat jeho fotbalové nadšení a přináležitost k týmu.

Otázka k textu zní: JAK BUDE ASI POKRAČOVAT PŘÍBĚH.

Nabídka odpovědí:

  • A. Chlapec se nechá ostříhat dohola.
  • B. Chlapec si zabalí vlasy do ručníku, aby nebyla červená barva vlasů vidět.
  • C. Chlapec bude křičet.
  • D.Chlapec si bude představovat, že celý fotbalový tým si obarví vlasy na červeno.

Další otázka k textu: CO BY SE STALO, KDYBY SI CHLAPEC NABARVIL VLASY ČERNOU BARVOU MÍSTO BARVY ČERVENÉ?

  • A. Nikdy by se nepodíval do zrcadla.
  • B. Černá barva vlasů by se mu líbila více než jeho blond vlasy.
  • C. Fotbalový tým by si oblékl černé dresy a vyhrál by zápas.
  • D. Změnila by se také barva vlasů jeho kamaráda.

Otevřená otázka vyžadující psanou odpověď: CO SI MYSLÍŠ, ŽE UDĚLAJÍ OSTATNÍ FOTBALOVÍ HRÁČI, AŽ UVIDÍ ZÁŘIVĚ ČERVENÉ VLASY SPOLUHRÁČE? (klíč ke správným odpovědím nabízí dvě správné varianty, a. Budou se mu smát, b. Řeknou, že chtějí také červené vlasy).

Toto chceme aj my?

Vysoké školstvo

Pokiaľ ide o vysoké školy, treba konečne zvážiť uznávanie bakalárskych titulov. S tým musí byť však spojená reforma výučby jednotlivých predmetov. Na našich fakultách sa v prvých ročníkoch učia najťažšie abstraktné predmety, ako sú fyzika alebo matematika a kto sitom – nastavenom „latkou“ náročnosti, prejde, pokračuje ďalej v štúdiu. Po treťom ročníku sa vyučujú skôr pre mnohých už tzv. „šalátové“ predmety a škola sa stáva „tak trochu salámovou záležitosťou“ pre študentov. Proces by sa mal prevrátiť a prispôsobiť prirodzeným procesom v každej inej ľudskej činnosti: najprv zaviesť jednoduchšie praktické predmety a na  magisterskom stupni prejsť k abstraktným predmetom ako príprave pre profesionálne náročnejšiu prácu alebo vedeckú činnosť.

 Na technických a prírodovedných fakultách by sme mohli finančne podporiť zo štátneho rozpočtu určité odbory, v ktorých vynikáme. Prizvať a zaplatiť vedecké  kapacity zo sveta a technicky vybaviť pracoviská pre špičkový výskum. Týmto spôsobom sa odklonia od slovenských  pomerov, pôjdu príkladom a budú lákať absolventov nielen zo Slovenska, ale aj z iných krajín sveta. Priame injekcie ako pre zahraničných investorov.

Keď sa nadáva, že máme mnoho vysokých škôl s nie príliš vysokým štandardom, treba priznať, že štát sám je vinníkom tejto situácie. Dôvodom sú požiadavky štátneho a verejného sektora na kvalifikáciu v rôznych zamestnaniach a stupňoch. Verejný sektor požaduje, aby úradníčky mali vysokoškolské vzdelanie a oni si ho musia dorobiť, ako keby doteraz prácu vykonávali zle a odteraz budú pracovať 3-krát efektívnejšie a múdrejšie... Alebo majstri na učňovských školách musia mať vzdelanie v sociálnej práci, ako keby by sa z nich stali lepší majstri alebo by skutočne rozumeli tomu, čo sa učia na tzv. vysokých školách. A podobne. Načo to? To nie je podpora vzdelania, ale byrokracie a zbytočne vyhodené peniaze z verejných zdrojov.

Aspoň pri spoplatnení vysokoškolského štúdia nás čakajú  pri súčasnej vláde pokojnejšie časy. Študenti sa nemusia obávať spoplatnenia štúdia, nutnosti vziať si na štúdium od banky pôžičku, vytvorenia enormného dlhu počas piatich rokov a následného celoživotného splácania, ktoré nemajú ale ako splácať kvôli vysokej nezamestnanosti, ktorá postihuje (hlavne) aj ich. V USA je to nová finančná bublina a celospoločenský problém. 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     

Komentáre

Obrázok používateľa Jozef Špaček
#1
Jozef Špaček
22. december 2012, 20:11

Veľa slov, dobrých postrehov a nápadov. Ale situácia medzi nami učiteľmi je taká, že už nikomu a ničomu neveríme. Arogancia a neschopnosť kompetentných, s akou sa k problému školstva ako celku postavili, nedáva šance do blízkej ani vzdialenejšej budúcnosti, že sa niečo zásadne zmení k lepšiemu - a nemám vôbec teraz na mysli platy učiteľov ako prvoradú záležitosť - a ,bohužiaľ, už nemám chuť ani sily zdôvodňovať tisíckrát omletými argumentami, prečo mám práve tento postoj. To je postoj človeka, pôsobiaceho v školstve od r. 1975. Čiže v situácii, kedy už má všetko podstatné v rezorte školstva za sebou. Ale ide najmä o tých neskôr narodených a najmä  o deti, neskutočne rodinami rozmaznávané a spoločnosť, ktorá má učiteľov za trápnych chudákov a neschopákov.

Obrázok používateľa Jozef Špaček
#3
Jozef Špaček
31. december 2012, 17:04

Áno, pán Fedor,máte absolútnu pravdu. Bol som zhodou okolností v tom roku 1994 na celoštátnej konferencii učiteľov v Bratislave, kde sme s veľkou nádejou boli oboznámení s projektom "Konštantín". Ale netrvalo to dlho a bolo po nádejách. Ale ak sa nemýlim, za týmto projektom bol najmä p. Miron Zelina, človek neobyčajne v rámci pedagogiky a didaktiky - a nielen v nich - kreatívny. Ale ak sa náhodou mýlim, on bol však tiež aj za koncepciou reformy, ktorú spustil svojho času minister Mikolaj?! Tá reforma však nedopadla - a hlavne - nedopadne! dobre! Akoby už neozaj takmer nikomu nezáležalo na tom, že tou najväčšou devízou malého národa je predovšetkým kvalitná vzdelanosť. Mám nedobrý pocit, že sme toho stratili už príliš veľa a na varujúce hlasy pedagógov, že to ide zlým smerom, nikto nedal. A zrejme veľmi dlho ani nedá.

Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama