Ako (ne)fungujú veľké peniaze?

Počet zobrazení: 6344

schmogner_2_80.jpg

Ing. Marek Schmögner, MSc., mal v utorok 16. júna 2015 na pôde Inštitútu ASA (analýzy, stratégie, alternatívy) prezentáciu s názvom Ako (ne)fungujú veľké peniaze. Moderoval  Martin Muránsky.

Videozáznam je na adrese:
https://www.youtube.com/watch?v=_Q-y-T3GoIk&feature=youtu.be

Zaznamenal: Michael Augustín

SÚVISIACE
Marek Schmögner: Má vláda aj iné možnosti ako zlepšiť sociálno-ekonomickú situáciu?

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Jozef Gazarek
#1
Jozef Gazarek
20. jún 2015, 22:19

Ja som raz pri raňakách pozdravil nášho najcharaktrenejšieho  ekonóma, ktorého hlas je v príspevku počuť.  Možno by bolo dobré,aby sa vyjadril.  Mládeži tu podľa mňa  nesedí  viac vzťahov.  Množstvo peňazí v obehu, teda tých obiehajúcich ( kúpny prostredok, počítacie peniaze) si reguľuje jeden subjekt, preto ich nemôže tlačiť ( virtuálne vyrábať) hocikto, hoci aj poskytuje exkluzívne úver ( štátu napríklad).  Virtuálne počítačom vyrobené peniaze sú, ale sú nadobudnuté  kúpou za peniaze uznané za obiehajúce, teda nekupil tovar a kúpil virtuálne peniaze, a s tými si robí čo potrebuje, aby ich opäť previedol na tovary alebo späť na iné obiehajúce peniaze.  Iné sú úverové peniaze, ktoré nemajú nič s obiehajúcimi peniazami, ak ale nepreniknú do obehu ako kúpny prostredok ( počítacie peniaze obehu tovarov, obeživo).  Úverové peniaze vznikajú pôžičaním skutočných počítacích peňazí,  tým momentom má  požičiavateľ  dlhopis a  dlžník má počítacie peniaze.  A požičivateľ realizuje svoje obchody týmto dlžným úpisom akoby mal skutočné peniaze.  A toto  isté, čo súkormník konajú za súkormníka banky, ibaže nepodnikajú ale držia  pod krkom podnikateľa. A štát si požičiava peniaze, ktoré sám tlačí, proste preto, aby mohli majitelia peňazí bez podnikania dosiahnuť nárst peňazí a  za to platia polikov, aby to zabezpečili míňaními viac, na  čo majú.  Ak banka vydá peniaze na hocičo, je to úbytok jej aktív a vznik pohľadávky, teda vznik pasív.  Pasíva môže banka premeniť opäť iba na pasíva, tým sa jej súvaha nezmení, teda dlžný úpis sú pasíva banky ( úverové peniaze) , ktoré banka môže používať a pritom sa jej súvaha nemaní. Takže platby v hotovosti občanmi nič nevyriešia, je to naivita alebo ochrana kapitálu mládežou.  Anglicko niekdy v nedávnej minulosti prijalo,že v blízkej budúcnosti odlúči bankovníctvo od investičného bankovnictva, tak si to pamätám. Ak to je zamedzenie miešaniu  tovarových  peňazí od úverových peňazí, teda obeživa od platidla, tak to je zase génius Anglicka v predchádzaní problémov kapitálu. Ak už teda charktená ekonómia, aká je iba u vás v SLOVE  potrebuje vždy iba peniaze, tento problém riešiť má perspektívu. A nie preto, že ide o Anglicko,ale preto, že ja na rozdelnych funkciách  peňazí staviam časť marxistického politického programu. A deliť ľudí na dlžníkov, nedlžníkov a veriteľov, hoci mladý použil iné slová, je 100% liberalizmus, pretože tým hovorí, že delí ľudí podľa spotreby a  nie podľa vlastníctva výrobných prostriedkov, napríklad.  Ako ja známe v konečnej spotreba sme si rovný, ale nerovnosť vzniká vlastníctvom.                        

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984