Reklama
Reklama

Ako sme (ne)robili perestrojku (5)

Z diára šéfredaktora 1987 – 1989
Počet zobrazení: 1482

 „Možno nebudeme všetci vinní. Ale všetci budeme zodpovední.“
Miroslav Válek
 

„Ak prijmeš svet taký, aký je, si spoluvinník, ak ho zmeníš, si kat.“
Jean-Paul Sartre

„Tak či onak, prestavba vojde do dejín ako jeden z najväčších podvodov tohto storočia.“
Ľudovít Pezlár (v súkromnom liste E. P., 1993)


Ako sme (ne)robili perestrojku (1)
Ako sme (ne)robili perestrojku (2)
Ako sme (ne)robili perestrojku (3)
Ako sme (ne)robili perestrojku (4)


Úvodné slovo je v prvých dvoch častiach, poznámky aj v ďalších dvoch. Keďže sa v mojich záznamoch dostávam do obdobia, kedy dochádza k dosť dôležitým zmenám a aj zaujímavým okolnostiam týchto zmien, chcem k tomu stručne poznamenať: Z dnešného pohľadu nebolo všetko zrejme tak, ako som to videl a zaznamenal. Mnohé moje poznámky vychádzali z toho, čo sa bežne hovorilo v našom novinárskom prostredí či medzi ľuďmi. Ak v týchto záznamoch niekomu krivdím, neprávom ho nejako značkujem, ospravedlňujem sa za to. Verím, že je to po tridsiatich rokoch premlčané; napokon aj tých niekoľko perzekvovaných po „nežnej revolúcii“(o ktorých možno ide) bolo zbavených obvinení.
 

prijatie_u_m._valka-orez.jpg
Prijatie u ministra kultúry Miroslava Válka. Druhý zľava Marián Kováčik, Rudolf Čižmárik,
Miroslav Válek a Ladislav Slabey. Foto: Archív E. P.

 

MÁJ 1988
 

Miloš Jakeš: První máj
První maj,
druzí nemaj!

Nedeľa 1. mája 1988
Prvý máj bol a bol sviatok, všetko v kvete stálo... Ráno peši do sprievodu, reči, kecy, atď... Čo iné v sprievode? Potom sme šli na kus reči do redakcie a odtiaľ do Krymu...

Pondelok 2. mája 1988
S Vilom sme šli k Šlapkovi. Vilo dostal nejaký liek, ja slivovicu. Helmut nebol, lebo sa lúčil s Rudom Belanom [Rudolf Belan, riaditeľ vydavateľstva Smena]. Šlapka bol rozšafný, vedel, že nás furt glbali, niekedy aj neoprávnene a tak. Aj to, že Lajoš [Pezlár] to niekedy preháňal. Vilo sľúbil, že my budeme podporovať politiku strany. Koncepcia aj redakčná rada sa predloží na schválenie.
Potom sme išli ešte ku Škoricovi. Aj on vedel, že Pezlár to niekedy preháňal, ale veď sme sa museli postaviť aj proti nemu. Napríklad, keď prišiel, aby sme odvolali Hradiskú... Ale to už je za nami.

Utorok 3. mája 1988
Aktív delegátov krajskej konferencie obvodu František Paller [tajomník pre ideologickú prácu MV KSS Bratislava] nám povedal, že by bolo dobre, keby z prvého obvodu diskutovalo 10 – 12 súdruhov, hoci všetci by mali byť pripravení vystúpiť. No nemali by to byť nejaké subjektivistické názory, ale zovšeobecnené stanovisko základnej organizácie, ktorú reprezentujú, alebo obvodu. Atď. Vyznamenal sa ešte niektorými podobnými výrokmi.
Pred aktívom som sa pozrel, či na výveske pri ministerstvách [podchod so stánkom PNS; dnes Špitálska ulica] je recenzia Bratislavy/Nahlas. Naozaj je. Má asi 1,5 strojom písanej strany, vysoko publikáciu vyzdvihuje. Jej význam je nielen bratislavský, ale celoslovenský. Atď. Už to tam zo dva mesiace visí.

Na 1 osobné auto u nás je 4,1 obyvateľa, ale v osobnom vlastníctve – na 7,1 obyvateľa...

Piatok 6. mája 1988
Ideologická komisia ÚV KSS prerokovala analýzu dokumentu o školstve z roku 1976. Väčšina zdôraznila, že konečne je dobre, že školstvo pripustilo túto kritiku, lebo stav je neúnosný. Ale čo je horšie: kedy podľa tohto dokumentu a navrhovaných opatrení dobehneme Latinskú Ameriku, keď ani k roku 1995 neplánujeme dosiahnuť také percento vysokoškolákov z populácie, ako majú v súhrne rozvojové krajiny LA? Takých prístupov, indexových opatrení je v materiáli plno.

Sobota 7. mája 1988
Večera v Maďarskej reštaurácii s Jerzym Majkom, šéfredaktorom poľskej Tribuny ludu [orgán PZRS], a Paľom Minárikom [spravodajca Rudého práva a Pravdy vo Varšave]. Majka píše po každom politbyre komentáre k tomu, o čom sa rokovalo. Svoj osobný postoj. Jaruzelský mu tak dôveruje.

Pondelok 9. mája 1988
Recepcia na Pražskom hrade. Inak je to len veľká tlačenica tento rok.

Streda 11. mája 1988
Z informácií u Šlapku vyplynulo, že všetko sa len pomaly posúva. Za zaznamenanie napríklad stojí, že Šlapka hovoril o Planderovi, nestraníkovi, ako dobre vedie ústav. [Ivan Plander, riaditeľ Ústavu technickej kybernetiky SAV.] A na to Hanisko úplne sipel: veď hej, keď tam dvanásť rokov choval Mikloška. U Podhradskej bol Podhradský. Tomu tak ani nejde o to, aby sme sa zbavili Stalina, ale stalinizmu sa musíme zbaviť. Ten narobil toľko zla. Tak je to. A ešte, len nevie, či sme na to dosť pripravení... Súdruhovia požiadali, aby som vystúpil na aktíve k PMIP. Hej a ako rád. Len či aj vy budete radi...
[Jozef Mikloško: Akademik Ivan Plander...: Napriek tomu, že bol nestraník, prácou sa udržal vo vedení. Na ústav prijal viacero disidentov – matematikov: Vladimíra Palka, Františka Mikloška, Mariána Vajteršica, Rudolfa Fibiho (tajného kňaza), Petra Václavíka, Máriu Lúcku, aj inžinierov Jána Langoša a Mariána Gulu. Komunisti mu to zazlievali, neraz nás musel obhajovať. Ústav často navštevovalo ŠTB, IP im chválil naše výsledky. V spolupráci s AV ZSSR pripravil Medzinárodné bázové laboratórium pre umelú inteligenciu, v ktorom počas päť rokov pracovalo vyše 200 vedcov z 12 socialistických krajín.“]

Štvrtok 12. mája 1989
Navštívil ma dnes s. Bachár – chce uverejniť článok svojej manželky u nás. Nuž čo, hádam to prijmeme. Len som sa ho opýtal, či jemu niekto nevytýka, že veľa publikuje. Ako Kresťankovi. Vysvetlil mi to. Naozaj vraj Kresťanko zarábal na všetky strany a ešte aj predával správy o činnosti zväzu za 25 korún, posielal to isté do krajských a okresných novín. Navyše – to už mám od M. Libjaka – Bachár ho chcel vziať do Pravdy, ale mu to nedovolili. A ešte: Čmolíkova prehra bola v tom, že Bachár sa dostal do Pravdy, lebo ten ho nikdy nechcel pustiť do takej pozície. Atď. M. Libjak veľmi opatrne, ale predsa len priznal zlé prístupy a chyby Pezlárove.

Sobota 14. mája 1988
Krajská konferencia v Bratislave. Som tu ako delegát s hlasom poradným, teda delegát podradný. Voliť ma nebudú – ale nie pre pasivitu, povedali, že tí, čo nekandidujú znovu, nie je to pre pasivitu, ale aby bolo optimálne zloženie, atď. Kto to teda bude tá žena, ktorú za mňa navrhli – asi Izabela Pažítková [redaktorka STV, venovala sa kultúrnej publicistike] lebo okrem Ruda Machalu, šéfa Večerníka, je tam ešte Lanko, čomu sa divím, myslel som si, že ho pošlú do penzie, a ona. Takže stačia traja z tohto frontu. Čo sa týka správy, nechali tam všetky tie formulácie a voloviny. Napríklad, ako je zle, že všetok prírastok pracovnej sily išiel do iných oblastí, a nie do priemyslu. (Veď práve v tom je to – že do priemyslu má ísť niečo úplne iné.) Alebo to, že je veľa emigrantov – preto základné organizácie majú prísnejšie posudzovať vycestovacie doklady. Takže cestovať budú lotri a iní a čestní ľudia budú doma.

Nedeľa 15. mája 1988
Čo ešte dodať ku konferencii? Paller si neodpustil pozdrav pionierov a zväzákov – prišli počas diskusného vystúpenia Vlada Jakubáča [predseda MV SZM Bratislava]. Boli tam ticho, bez rečí. A keď skončil, dali kvety prvému radu predsedníctva a odišli. Aká bola diskusia? Možno o poznanie iná ako predtým. Už nebolo toľko pozdravov úspechu rokovaniu, ešte bolo dosť hlásení o úspechoch, ale už boli aj návrhy a postrehy.
Napríklad Ferenčík [Karol Ferenčík, predseda CZV KSS Stavoindustria, Bratislava], dobrý bol Leopold Haverl zo SND. A súdruh Lenárt? Vystúpil veľmi dobre – jeho prejav by mal byť vlastne správou na tejto konferencii, to je analýza, námet na opatrenia, atď. A čo uznesenie? Ešte o triedu horšie ako správa. O ničom a pre nikoho. Bez možnosti kontrolovať, časovo i osobne. Text pre text.

Niektorí ľudia sú nešťastní pre to, čo neurobili. Mnohí by mali byť pre to, čo urobili. (Ja)

Streda 25. mája 1988
Najprv som prišiel neskoro k Šlapkovi na poradu, lebo som si poznačil 8:15. Pozrel som Trvalu – povedal som mu, že nebude v redakčnej rade, prijal to normálne, vcelku veselo. Potom za Ševcom – viesť ďalej diskusiu o školstve až po plénum, ktoré bude v januári. Taktiež chce, aby sme diskutovali o vede – teda o spoločenských vedách. Treba do toho ísť. Potom som stretol Hrnčiara [Peter Hrnčiar, pracovník Oddelenia školstva a vedy ÚV KSS] – vraj si už robia analýzy toho, čo píšu noviny a využívajú to.

Štvrtok 26. mája 1988
Aktív, ktorý organizovalo naše oddelenie – k verejnej informovanosti. S. Škorica sa ukázal, koho je žiakom, lebo väčšina z jeho celodopoludňajšieho vystúpenia bola venovaná cirkvi. Zase sme to raz prehnali – lebo sme boli tvrdí – a zrazu sme ustúpili: prihlasovanie na náboženstvo na farách, viac literatúry, rehole, diakoni, na bohoslovecké fakulty budú aj z iných škôl prijímaní. Takže sa bránime, ustupujeme. Neveľmi sa mi chcelo vystúpiť, ale potom som predsa len povedal: 1. že je síce pravda, aké máme kolektívy, aj atestácie sa pripravujú, ale čo s tými, čo nestačia?; 2. stále pretrváva jednosmerné chápanie verejnej informovanosti zhora dole; 3. nemôže byť každý článok chápaný ako stanovisko strany, ocenil som skúsenosti z diskusií a spoluprácu s oddelením školstva a vedy. Napokon som sa spýtal, či naďalej bude v platnosti dokument o súčinnosti. Súdruh Jakubička mi povedal, že ma uisťuje, že bude.

Záhorák príde neskoro na futbal Záhoráci – Opice a pýta sa: A kerí sú naši?

Pondelok 30. mája 1988
Laco mi povedal, že Trvala na mňa nadával, že som ho vyhodil z redakčnej rady, že sa robí to, čo chcel Pezlár, hoci Pezlára už niet. Napokon išlo o viac: o to, že som klamár, lebo aj Šlapka a Rybár [Štefan Rybár, po Šlapkovi vedúci tajomník MV KSS Bratislava] Trvalovi povedali, že pre pasivitu ma vyhodili z MV KSS (Rybár v prejave na pléne povedal, že nikto neodchádza pre pasivitu.) A že Šlapka nemá nič proti tomu, nech sú aj traja vedúci oddelení v redakčnej rade! A Trvala – mohol aj z Prahy dochádzať. A ešte čosi, že sa zase o mne hovorí, že by som mal ísť preč – za pomocníka k Janákovi...

Je to čierne a klope to na dvere, čo je to? Naša budúcnosť.

Utorok 31. mája 1988
Ľ. Feldek: Umenie neodísť*, tentoraz sa nám podarilo predstavenie navštíviť. Hra o slovenskej stoličke, o slovenskej malosti skrývanej za našu veľkosť. Ešte sa naozaj vieme smiať sami zo seba. Smejeme sa a radšej si myslíme, že sa smejeme z niekoho iného – len aby sme si nemysleli, že sa smejeme zo seba. Nech sa to vezme, ako chce, Feldek je odvážny – vari to nie je len v tom, že je odvážny, ale že Pezlár nemohol všetko ustriehnuť. Ale veď si pamätáme, ako bol na túto hru aj s Helmutom nasratý.
Aktuálna častuška na vysokej úrovni, plná gagov, vtipných a satirických šľahov. Preto sa národ baví, preto tlieska, smeje sa, baví – lebo sa vidí. Teda nevidí, vidí, že sú aj iní – zlí a smiešni ľudia, z ktorých sa možno smiať.

Stolička rovnováhy duše je vyrobená z dreva stromu dobrovoľnosti. Ľubomír Feldek


JÚN 1988
 

Streda 1. júna 1988
Od rána sa bránim. Najprv u Valtera [Jozef Valter, pomocník ideologického tajomníka ÚV KSS G. Š.] – či Šlapka povedal, že som nič neurobil. To nie, ale asi povedal, že sa čakalo odo mňa viac. Teda on to chápe – veď som robil to a toľko, čo sa odo mňa chcelo. A tak Trvala – o nič mu vraj nejde. Ale načo potom týždeň rečnil? Hlavné nadávanie sa zvrhlo na V. Plevzu. Inak situáciu vidí veľmi bledo, vlastne triezvo. Treba urobiť analýzu, od podlahy to zobrať, povedať, čo je zle a čo dobre – začať hľadať kontinuitu v rokoch 63 až 67. Aj tých, čo sme poglbali po 68, treba prehodnotiť. A tak. Keď bude na čele komisie – ako výkonný – tak sa pokúsi dať dohromady ľudí, ktorí by to vedeli urobiť. Dať akúsi platformu.

Ak spory vrú, pravda sa môže vypariť. Ruské príslovie

Štvrtok 2. júna 1988
Rudolf Jurík vraj má ísť do Prahy namiesto Bejdu [Vasil Bejda, vedúci oddelenia propagandy a agitácie ÚV KSČ, od 16. 5. 1988 riaditeľ Československého rozhlasu na Slovensku].

Utorok 7. júna 1988
Slabey mi povedal, že podľa Trvalu som naďalej ešte v hre, pokiaľ ide o toho Janákovho pomocníka. P. Sitányi sa už z toho vyzul: schválili ho za zástupcu – keď Lupták [Jozef Lupták, zástupca šéfredaktora Pravdy] pôjde do dôchodku. Nech mi dajú pokoj.

Sobota 11. júna 1988
„Štúdium spoločenských a ľudských súvislostí zmien vo výrobných silách nás privádza zo všetkých strán k záveru, že v modernej civilizačnej základni existuje určitá vnútorná uzlová čiara rastu, za ktorou sa prevracajú jeho základné väzby a proporcie – predovšetkým pokiaľ ide o postavenie človeka. Čo sa pod touto čiarou javilo ako nemožnosť, vystupuje nad ňou ako zákonitá možnosť a naopak: staré, osvedčené cesty sa za týmto medzníkom často prevracajú na zaostávanie a oneskorenosť.“ R. Richta a kolektív: Civilizácia na rázcestí. Spoločenské a ľudské súvislosti vedecko-technickej revolúcie, 1966. Pred vyše 22 rokmi napísali túto abecedu – a my sa jej musíme zložito, komplikovane a obozretne dnes učiť – od Gorbačova. Všetko sme už vlastne vtedy vedeli. Ako to, že sa aj múdri ľudia na toľké roky prispôsobili? Kde hľadať odpoveď?

Nedeľa 12. júna 1988
V meste sme sa stretli [spolu s manželkou] s Marcelou Weissovou a preberali jej a moje zdravotnícke trable*/**. Nič nového pod slnkom, jedna profesionálna záležitosť. Zaviezli sme ju domov, vyrušili Petra z roboty a čo to prediskutovali. Zhodli sme sa na tom, že nám V. Bejdu nebolo treba. A tiež na tom, že takto to stou prestavbou ďaleko nedovedú...

[*Marcela Weissová: Akú má hodnotu zdravie? O nových prístupoch v starostlivosti o pracujúcich. (1) Nové slovo 17/28. 4. 1988, str. 8 – 9.
Citát: „Problémy sú aj v samotnom zdravotníctve, ktorého systém organizácie a riadenia je zastaraný – prakticky v nezmenenej podobe je platný od roku 1952. Charakterizuje ho prílišná centralizácia riadenia prostredníctvom trojstupňového riadenia (republika, kraj, okres), nevhodná materiálno-technická základňa – ako sú napr. staré a nevhodné objekty, zastarané hospodársko-technické prevádzky, ako sú práčovne, kotolne, kuchyne, v ktorých pracuje viac ako 1/4 všetkých pracovníkov v zdravotníctve. Celková poddimenzovanosť zdravotníckych pracovníkov sa prejavuje najmä u stredných zdravotných pracovníkov – v SSR pripadá na 1 lekára 2,82 (napríklad vo Švédsku je tento pomer 1:4) a u pomocných zdravotníckych pracovníkov – na jedného lekára pripadá len 0,17.“
** Marcela Weissová: Akú má hodnotu zdravie? O nových prístupoch v starostlivosti o pracujúcich. (2) Nové slovo 18/5. 5. 1988, str. 8.]

Pondelok 13. júna 1988
Členská schôdza ZO KSS, na ktorej bol s. Prusák [doc. Jozef Prusák, Právnická fakulta UK], aby povedal čo to o cirkevnej politike. Nuž pre toto sa naši činitelia hnevajú na Ševardnadzeho – že vo Viedni budeme ustupovať v humanitárnych otázkach:
1. ustanoviť právo občanov aktívne sa zaoberať otázkami ľudských práv, vytvárať k tomu organizácie alebo sa stať ich členmi; získavať príslušné informácie a slobodne šíriť názory o týchto otázkach;
2. právo voľby a menovanie náboženských funkcionárov;
3. poskytnutie práva využívať náboženské – v teológii, ale aj v súkromnom živote;
4. povoliť cirkvi vydávať, dodávať a rozširovať cirkevné materiály;
5. účasť cirkevných združení v spoločenskom dialógu, prístup k PMIP;
6. nadväzovať a udržiavať kontakty medzi ľuďmi v druhých krajinách;
... dochádza k zmenám cirkevnej politiky – musíme, chtiac-nechtiac brať to do úvahy...

Streda 15. júna 1988
Zasadnutie ÚV SZN, kde sme volili s. Haniska za predsedu [Pozri zápis zo 14. marca 1988]. Na straníckej skupine vstal Kresťanko, zopakoval, ako to Bachár dobre robil a že keď už, mali sme sa na tejto skupine poradiť o kandidátovi, lebo on vidí popri Haniskovi aj ďalších aspoň piatich vhodných kandidátov, napr. s. Poláka, Veselého [Vojtech Veselý, zástupca šéfredaktora Pravdy], Kočutu [Štefan Kočuta, šéfredaktor Východoslovenských novín] a ďalších. Ako vidno, Hanisko len čakal, a dlho – na túto chvíľu. Byť prvý, konečne. Ako to ráno chytil do rúk, odvtedy to držal v rukách. Viedol skupinu, nechal sa viesť aj zasadanie, potom si udelil slovo, povedal prejav, zase si dal slovo, viedol diskusiu, urobil záver. Plne sa potvrdilo, že bez neho by Slovenský zväz novinárov neexistoval.

Prežili sme okupáciu, prežijeme aj demokraciu. Neznámy autor

Utorok 21. júna 1988
Prvý raz som bol na rokovaní Predsedníctva ÚV KSS: „Predsedníctvo ÚV KSS ďalej posúdilo koncepciu Nového slova – týždenníka ÚV KSS pre politiku, hospodárstvo a kultúru po odčlenení prílohy Nedeľa, v súvislosti s vytvorením nových, kultúrno-politických periodík umeleckých zväzov v SSR.
Ocenilo obsahové zameranie týždenníka Nové slovo, ktoré je významným nástrojom politiky strany, jej ideového a organizačného pôsobenia. Zdôraznilo, že Nové slovo v podmienkach verejnej informovanosti plní pri formovaní socialistického človeka – hospodára a tvorcu – významnú úlohu. Zdôraznilo, že požiadavka viesť otvorený dialóg s ľuďmi vyžaduje posilniť publicistický charakter týždenníka, rozširovať žánrovú pestrosť a ďalej zvyšovať ideovú úroveň novinárskeho spracovania publikovaných materiálov.“

Janák sa pýtal na perspektívy vedecko-technického rozvoja redakcie, či Sirácky [Andrej Sirácky, jeden zo zakladateľov DAV-u, prvý predseda redakčnej rady NS po jeho obnovení v roku 1968, teraz už len člen] chodí na zasadanie redakčnej rady, kedy je termín novej koncepcie. Knotek [Ivan Knotek, vedúci tajomník OV KSS Galanta, od 12. 10. 1988 do 22. 6. 1989 predseda vlády SSR] aké sú náklady Tvorby, Tribuny a Hospodárskych novín, rozloženie nákladu Nového slova. Thurzo [Eugen Thurzo, predseda Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie ÚV KSS] – úvodník a najlepší článok – úvodník má byť predsa najlepší článok. S. Bachár – ako budeme vychovávať kádre, najmä CSc., atď.
Na informácii u Šlapku: Dubček zase písal, tak ho prijmú na ÚV KSS – Ujváry [Eugen Ujváry, vedúci oddelenia ÚV KSS] a Švéda [Ján Švéda, zástupca vedúceho oddelenia ÚV KSS] a  majú mu to vytmaviť.

Aký je rozdiel medzi šachom a prestavbou? V šachu sa najprv rozmýšľa, až potom ťahá.

Streda 22. júna 1988
Vyšla beseda Sovietskej Rossije a Pravdy. Bachár, ale aj Bak sa tam pekne vyfarbili – napr. Bak sa spýtal, prečo sa toľko hovorí o demokratizácii, a nie o prehlbovaní demokracie... Akoby išlo o slovíčka. Ale ide o to – kto sme a čo sme na Slovensku...
Ešte z informácie: Naši súdruhovia z ÚV KSČ sa boli dohovárať na ÚV KSSZ o jednotnom postupe k výročiu augusta 1968. Sovietski súdruhovia – že front akadémie inak hodnotí vstup vojsk, prosili, aby sme chápali, že v glasnosti ťažko tomu zabrániť, ale že pozícia KSSZ je taká ako KSČ... Môže byť ešte nejaký väčší kopanec? Ale oni to nechápu. Postavme k tomu Jakešovo vyjadrenie k roku 68 v interview pre l´Humanité, kde o. i. povedal: „Dnes sú problémy v inej rovine a ukazujú sa pod iným uhlom ako v roku 1968, ale podobnosť existuje vo vôli vyriešiť nahromadené problémy, v orientácii reforiem na demokratizáciu spoločnosti i vnútrostraníckeho života, samosprávu, tajné hlasovanie a pod. Ciele januárového zasadania 1968 a tie, ktoré si určujeme dnes, sú podobné. Odlišujú sa prostriedky, ktoré sa používali vtedy a ktoré sa uplatňujú teraz. Podstatné poučenie z udalostí 1968 spočíva v tom: aby bol socializmus posilnený, nesmie strana stratiť kontrolu nad vývojom situácie.“

Ak ide o tie isté ciele, nepresrali sme teda tých dvadsať rokov náhodou? (Ja)

Štvrtok 23. júna 1988
Redakčná rada NS v novom zložení*. Pravdupovediac, aj som tŕpol, ako to dopadne. Napokon, človek nevie, ako budú títo ľudia pohromade pôsobiť. Veď sme spojili niekoľko odlišných generácií. Ale zdá sa, že to bude dobré. Poldo začal diskutovať a nasadil tón. Najmä som rád – napriek tomu, že zrejme nie celkom súhlasí –, že ocenil túto reformu redakčnej rady. Na čom sa však všetci zhodne zhodli – že NS, ak má plniť svoju úlohu, musí čeriť stojaté vody, byť vždy aspoň o pol kroka vpred, udávať tón slovenskej žurnalistike. A že redakčná rada má nielen povinnosť burcovať reakciu do zápasu, ale ju aj podržať, keď treba. Preto chcú, aby sme ich o všetkých problémoch informovali, aby redakčná rada zaujímala k nim stanovisko. Vilo mi šeptal, že sme to dobre zložili, že to bude príma. Pevne verím.

[* Nové slovo 26/30. 6. 1988, str. 2.
Nová redakčná rada bude v nasledujúcom období pracovať v zložení: akademik Viliam Plevza (predseda), riaditeľ ÚML ÚV KSS, doc. JUDr. Vasil Bejda. DrSc., riaditeľ Čs. rozhlasu na Slovensku, akademik Vladimír Cirbes, podpredseda SAV, člen korešpondent Peter Kneppo, riaditeľ Ústavu merania a meracej techniky SAV, zaslúžilý umelec Pavel Koyš, námestník ministra kultúry SSR, RSDr. Martin Libjak, vedúci odboru tlače, rozhlasu a televízie ÚV KSS, prof. Dr. Fedor Macášek, DrSc., námestník ministra školstva SSR, člen korešpondent SAV, Ivan Okáli, riaditeľ Ekonomického ústavu SAV, doc. RSDr. Štefan Paluda, CSc., Katedra kultúrnej politiky Fakulty VŠP ÚV KSČ, Ing. Leopold Podstupka, Úrad vlády SSR, PhDr. Emil Polák, šéfredaktor Nového slova, JUDr. Miloš Řehůřek. DrSc., Ústav štátu a práva SAV, akademik Andrej Sirácky, prof. Ing. arch. Rudolf Šteis, DrSc., Fakulta architektúry SVŠT, Ing. Jozef Tomek, CSc., ÚV KSS, PhDr. Peter Weiss, CSc., vedecký tajomník ÚML ÚV KSS.]

Pondelok 27. júna 1988
Stretnutie novinárov s generálnym tajomníkom ÚV KSČ Milošom Jakešom. Vlastne tu niet o čom písať – konsolidátori sa zmenili na prestavbárov. Aspoň navonok. Títo páni – zelenkovci, riškovci či cádrovci – by chceli dosiahnuť čo najskôr radikálne zmeny, ale prostredníctvom malých, overených krokov, pri ktorých by nič neriskovali. Tento rozpor je do očí bijúci. Oni sa však tvária, že je všetko v poriadku. Naďalej je síce potrebná kritika, ale my tu máme program prestavby hospodárskeho mechanizmu a demokratizácie, jeho ideológiu, a teraz musíme ľudí pre tento program získať. A musíme ich presvedčiť o nevyhnutnosti prestavby. A musíme prinášať pozitívne príklady, kde sa prestavbe darí. A najmä – my sa nemusíme ničoho zbavovať zo svojej minulosti, my sa potrebujeme zbaviť len tých bŕzd – a všetko bude v poriadku...

Prečo vraj pápež chcel navštíviť Československo? Lebo ešte nevidel božie dopustenie...

Streda 29. júna 1988
Nástup na liečenie do Dudiniec. Nudiť sa nebudeme. Veď už máme kopu procedúr, je tu fajný bazén. A stále nejaký program – napríklad dnes nám Jožko Benedik a jeho kolegyňa predviedli ukážky z dvoch muzikálov. Zajtra je film...


JÚL 1988
 

Piatok 1. júla 1988
Takto zďaleka to človek vlastne nemôže posúdiť: sú to len kusé informácie o tom, čo sa deje na konferencii sovietskych komunistov.

Sobota 2. júla 1988
Včera večer som pozeral záverečné slovo M. Gorbačova. Vari polovicu venoval Jeľcinovi. O čom vlastne Jeľcin hovoril, nie je známe. Požiadal o „politickú rehabilitáciu“. Gorbačov zopakoval celú historku o Jeľcinovi, znovu mu dal „co proto“. Ako sa možno dočítať v novinách, Jeľcin menoval aj niektorých súdruhov – Solomenceva, Gromyka, Čebrikova*spojených so stagnáciou. Je príznačné, že na to reagoval Ligačov, že títo súdruhovia zohrali pozitívnu úlohu na aprílovom pléne 1985. Aha, Jeľcin povedal, že vtedy vystúpil priskoro, to bola jeho jediná chyba...
[*Michail Solomencev, predseda Výboru straníckej kontroly pri ÚV KSSZ, Andrej Gromyko, od roku 1985 predseda Prezídia Najvyššieho sovietu, predtým minister zahraničných vecí, Viktor Čebrikov, predseda KGB]

Utorok 5. júla 1988
Marián Leško vyznačil hlavné témy* – ekonomika a či sa darí či nedarí jej prestavba; byrokratizmus, ktorý prestavbu brzdí a čo s ním; vzťah ekonomickej a politickej reformy – vymedzenie úlohy strany, teda otázky reformy politického systému vôbec, ale aj vôbec nie podružné kritizovanie tlače, na čo reagoval Afanasiev [Viktor Afanasiev, šéfredaktor Pravdy]: „Prečo je v tejto sále také zjavné nepriateľstvo k tlači, pracovníkom tlače? Nedávno sa tu hovorilo o tom, že novinári nemôžu posudzovať prácu straníckych orgánov. A odkedy pracovníci straníckej tlače prestali byť straníckymi pracovníkmi? U nás nie je politická opozícia, ani zo známych príčin nemôže byť. No tlač je alebo bude tou socialistickou opozíciou.“ M. Gorbačov v záverečnom slove, dá sa povedať, podporil tieto slová – aj keď nepriamo.

[*Marián Leško: Keď hrdinkou je glasnosť. Po 19. všezväzovej konferencii KSSZ, Nové slovo 27/7. 7. 1988, str. 1, 12.
Citát: „Silná kritika rokov stagnácie sa v niekoľkých vystúpeniach spájala s Uzbekistanom a najmä s jeho bývalým prvým tajomníkom Rašidovom. I. Čazov, minister zdravotníctva ZSSR povedal, že Rašidov ako spisovateľ rád písal o šťastných deťoch kvitnúcej republiky, ale ako prvý tajomník neurobil nič pre to, aby zachránil 33 tisíc detí, ktoré každý rok umierali ešte pred dovŕšením jedného roku. Prvý tajomník ÚV KS Uzbekistanu R. Nišanov s veľkým pohnutím vypovedal, že celý národ teraz prekonáva hlbokú morálnu traumu, ktorá ho postihla v rokoch ,slávnostného pochodu späť‘ Rašidov za roky podvodov, podlizovania a vtierania sa do priazne bol vyznamenaný desiatimi Leninovými radmi a dvoma Zlatými hviezdami a stihol sa stať aj laureátom Leninovej ceny. ,Kto dal Rašidovi tieto rady? Je to jasné – Brežnev a jeho najbližšie okolie. Prečo mu ich dali? Áno, preto, lebo sami boli takými istými uzurpátormi vyznamenaní.‘“]

Streda 6. júla 1988
Vo Francúzsku sa predtým rozvešajú plagáty, o čom bude rokovať rada municipality, a tiež sa vydáva mesačný bulletin. Z besedy v Literaturnoj gazete o tom, že by každý mal možnosť zúčastniť sa rokovania sovietov. „Nedávno som bol v Československu, pýtal som sa na mnohých miestach, skutočne každý človek sa môže zúčastniť napríklad zasadania okresného výboru, mestského, ale odpoveď bola rovnaká: navštíviť môže, ale želajúcich si to je veľmi málo, niekoľko jedincov.“
Včera bola ideologická komisia ÚV KSČ. S. Fojtík: „Prestavba má internacionálnu platnosť. Jej úspech je do značnej miery podmienený hlbokými zmenami v spoločenskom vedomí a v postojoch ľudí. Preto je potrebné všeobecne platné zásady prestavby tvorivo aplikovať v súlade s našimi potrebami, tradíciami a historickými skúsenosťami.“

Piatok 8. júla 1988
„... rozhodlo Predsedníctvo ÚV KSČ posúdiť na svojom najbližšom zasadaní využitie podnetov a záverov 19. všezväzovej konferencie KSSZ v podmienkach práce našej strany“ – aby sme potom v realizácii postupovali, tak ako to bolo po januárovom zasadaní (1987) ÚV KSSZ...
Podľa novín i telefonátu z redakcie J. Čejka dostal cenu ministra kultúry SSR – sošku A. Račku za 35-tisíc. Vraj ide na tri mesiace na stáž na ÚV KSČ, ale to je podľa neho zle, lebo pozná jedného, čo tak odišiel a už je tam sedem rokov. A ja si myslím, že ho možno pripravujú na miesto vedúceho oddelenia kultúry Müllera. To by bolo dobre pre kultúru – a škodoradostne i pre nás, lebo by klesla Tvorba. Ale to iba tak. Aké je to české prostredie úplne iné, ako tu na Slovensku – tam sa predsa len postupne vymieňajú generácie – a tu, ak aj, tak nastupujú pomocníci pomocníkov...

Nedeľa 10. júla 1988
Sviatoslav N. Fiodorov: Navrhol slepým, aby sa dali uňho vyšetriť a podstúpili liečenie. Je presvedčený, že 20 alebo 15 percent z nich by mohlo vidieť. A predsa mnohí odmietli. Zvykli si žiť tak, majú aké-také výhody, nechcú vidieť reálny život. (S.N.F., gen. riaditeľ vedecko-technického komplexu Očná mikrochirurgia.)

Streda 13. júla 1988
„Dnes je nad slnko jasnejšie, že vedenie strany pristupuje k prestavbe zodpovedne, tak pokiaľ ide o jej obsah, komplexnosť, ako aj o otázku času. Strana pochopila nevyhnutnosť radikálnych zmien, pochopila, že nesmie zaostávať, že sa sama musí meniť, prekonávať slabé miesta vo svojej organizátorskej a ideologickej práci.“ Z úvodníka Pravdy 13. 7. 1988. Komu to je tak na slnko jasnejšie, kto potrebuje zase toto okiadzanie, keď sa fakticky nič nedeje?
Dnes po prvý raz uverejnila Pravda obsah nového čísla Nového slova. Súdruh Bachár súhlasil. Konečne sa to podarilo presadiť.

Piatok 15. júla 1988
Primár Kaiser [Tomáš Kaiser, lekár, manažér, ktorý stál pri zrode moderných kúpeľov v Dudinciach]: Nerád to hovorím, ale budeš mať s tým problémy. Ten „výkluz“ tam je. Päť vecí musíš dodržiavať: nesmieš: 1. dlho stáť, 2. dlho sedieť, 3. robiť v predklone, 4. dvíhať ťažké veci, 5. byť v mokrom, spotiť sa a nechať ofúknuť. A možno sa toho zbavíš. A možno to bude treba operovať. Teraz je to v poriadku. Dokedy – to nikto nevie. Takže na to boli tieto kúpele.

Sobota 16. júla 1988
Čosi sa uvoľnilo v tejto spoločnosti. Ľudia hovoria otvorenejšie o tom, čo si myslia. A nielen v úzkom kruhu, medzi sebou, ale aj na verejnosti. Iste, ešte nie celkom oficiálne, na schôdzach, ale na verejnosti. Zbavujú sa tej schizofrénie, na ktorú sme trpeli celé roky. Dnes mi jeden povedal: Nezdá sa mi, že by nám prestavba hrozila akútne. A má asi pravdu. Nemyslí si to ani väčšina ľudí. Ale veď aj božie mlyny, čo ako pomaly melú, by raz mali domlieť. Koľko ešte môže trvať tento stav „pretrvávania“? Asi pol roka – všetko sa to zomelie v prvom štvrťroku budúceho roku. Myslím si.

Utorok 19. júla 1988
Ideme domov z Dudiniec. Na obed sme sa stretli s Váchovcami, prišli až dnes, hoci som mal avízo, že prídu v pondelok. Ako som tak pozrel Nové slovo, zistím, že toho Bucharina*, čo Marián dal, je celá strana. A Helmut: Len sa nepoondejte z toho Bucharina. Teraz o ňom píšu najmä tí, čo o ňom nič neprečítali – a od neho. Alebo: len čo bude na jeseň. Na akú jeseň? No keď vo Viedni prijmeme tie záväzky, čo nás Sovieti k nim donútili... Pre koho to bude problém? Pre mňa, pre nás? Alebo pre tých, čo robili dodnes, čo robia? Nech sa odpoveď ukáže.

[*Marián Leško: „... k vám, budúcej generácii“. Ku straníckej rehabilitácii Nikolaja Bucharnina. Nové slovo 29/21. 7. 1988, str. 12.]

Piatok 22. júla 1988
Stretli sme sa s V. Plevzom. Vravel o Šalgovičovi [Viliam Šalgovič, predseda Slovenskej národnej rady] – ten, aby posilnil úlohu SNR, navrhol zrušiť Snemovňu národov Federálneho zhromaždenia.

Pondelok 25. júla 1988
Porada na ÚV KSS, viedol ju Škorica. Napríklad P-ÚV KSS stanovilo rozsah prerokúvaných materiálov na 15 strán (v Prahe 6 strán). Ak je väčší, majú byť stručné výťahy. Z toho vyplýva, čo naši súdruhovia vlastne vedia – len čo majú výťahy, stanoviská oddelenia, už čosi vedia. Ale čo vedia – len to, čo je vo výťahoch, v stanoviskách. Takže – nielen vyťahovaním pomocníkov do funkcií degeneruje aparát – ale aj čítaním výťahov a stanovísk...

Piatok 29. júla 1988
Súdruhovia na ÚV ma dojali – pozvali ma na poradu, kde som nemal čo robiť – náklady denníkov. Laco bol u Trvalu – jeho nasratosť na mňa a Plevzu pretrváva. Už vedel aj nejaké klebety. Najmä keď Janák hovoril, že predsedníctvo prijalo úlohy, aby sa rozpracovali podnety z 19. konferencie sovietskych komunistov, Ševc sa mal vysloviť: z toho veľkého cirkusu?

Sobota 30. júla 1988
„Mafia má tri znaky. 1. je zo zločinecká spoločnosť, ktorá má pevnú štruktúru a hierarchické zväzky. 2. je to organizácia vytvorená pre systematické zločinné podnikanie. 3. a hlavne, mafiou sa stáva v podmienkach korupcie, keď si kupuje štátnych činiteľov.“ Toľko z Literaturnoj gazety z 20. júla 1988, ktorá uverejnila rozsiahly článok o sovietskej mafii. Zaujímavé je to, že mafia vznikla až v sedemdesiatych rokoch – za Stalina to nebolo možné, ale za Brežneva, keď kradli všetci, vyšla aj mafia na svetlo sveta, napokon, mala koho korumpovať.
Ako tak ležím v posteli, vidím na poličke Brežnevovo Znovuzrodenie. Ako to je možné, že jeden človek tak zblbne a potom všetci? Čo sme sa napoklonkovali, vtedy. A ani dnes sa za to nehanbíme – veď chceme dôstojne žiť.


AUGUST 1988
 

Pondelok 1. augusta 1988
Zašiel som za V. Plevzom. Keďže urazený Trvala mi odkázal, aby som sa radil s ním, išiel som sa s ním radiť. Ako to s tým 21. augustom vybaviť. Napokon sme sa zhodli, že redakčný článok by nemal byť, to by nebolo vhodné. Napíše ho Vilo s Petrom na tému negatívne skúsenosti strany*. Takže v súlade s pokynom nebudeme 21. august oslavovať, ale ani biť do nepriateľov socializmu - – to tiež síce pokyn nebol, nečudoval by som sa však, ak by to bolo želanie. Iste to raz bude zhodnotené tak či onak, ale je to moje presvedčenie, že je to jediný možný správny prístup...

[* Viliam Plevza – Peter Weiss: Bez legiend a mýtov. K analýze príčin politickej drámy roku 1968, Nové slovo 33/18. 8. 1988, str. 3, 12.]

Utorok 2. augusta 1988
Hneď ráno sme išli k Solovičovi [Ján Solovič, dramatik, predseda Zväzu slovenských spisovateľov]. Divný Janko. Bol u neho Šabík [Vincent Šabík, literárny vedec, kritik, esejista, designovaný šéfredaktor Literárneho týždenníka] a ešte ktosi. Ale Solovič nás k nim neprizval, sadli sme si vedľa. Áno, Literárny týždenník idú vydávať. K 21. septembru, ku Dňu tlače, vyjde prvé číslo. Chcú ho odovzdať Janákovi v Budmericiach. Ešte tam nebol. Či by sme nemohli urobiť nejakú reklamu, lebo že nie sme ochotní (vravel vraj Šabík!). Ak dajú podklad, urobíme. Je to v ich rukách. Ale oficiálny – o vychádzaní – dajú až týždeň predtým, než pôjde do tlače.

Streda 3. augusta 1988

Brabcovi odsunuli vydanie jeho Indie o pár mesiacov, lebo sa rýchlo vydá knižka Pezlárovi: Od konsolidácie k prestavbe. To už od Švejka nemá ďaleko. Ale je to skôr smutné, lebo tu by už nemalo ísť o oslabovanie rozpadajúceho sa Rakúsko-Uhorska. Zrejme to však inak nejde: rozklad musí byť dokonalý.
Telefonát s R. Juríkom: či môže Karvaš* publikovať. Môže, povedal Jurík.

[* Peter Karvaš: Infarkt III., Nové slovo 42/20. 10. 1988, str.  18 – 19.]

Štvrtok 4. augusta 1988
Plánovačka. Laco Slabey vybuchol k čánku k 21. augustu: čo už len Plevza napíše, on stále bude brániť toho Husáka... To je z Trvalovej hlavy, ale ako sa to ujalo aj v Lacovej...

Sobota 6. augusta 1988
Dočítal som Mlynářa [Zdeněk Mlynář, počas Pražskej jari tajomník ÚV KSČ] Mráz přichází z Kremlu. Nie všade sa mu darí zbaviť sa zaujatosti . Ale na druhej strane je zaujímavé, ako sa mu darí vecne analyzovať ciele a zámery jednotlivých skupín, ako dokáže zvažovať, hodnotiť. Iste by inak písal túto knihu dnes – keď je Gorbačov. Ale dnes už to nemôže vedieť – zase je to iný človek.
S Voloďom sme len krátko prehodili o tom. Ale povedal dôležitý fakt: Červonenko [Stepan V. Červonenko, v roku 1968 veľvyslanec ZSSR v ČSSR], ktorý to vtedy riadil, je aj napriek všetkým zmenám naďalej vedúcim oddelenia ÚV KZZS pre socialistické krajiny. Teda, ako by bolo možné prehodnotiť rok 1968? Zatiaľ to nemožno aj pre túto „personálnu“ otázku.

Pondelok 8. augusta 1988
Praha, v Bakovej 613-ke, spolu s ním aj s Tomáškom [Ladislav Tomášek, šéfredaktor týždenníka Život]. Bak ma ráno privítal v aute otázkou: Čo nové prestavbové prináša Nové slovo? Odpovedal som: v tomto čísle nič, musíme nechať ľudí aj trochu vydýchnuť. Pokračoval, či som počúval Ligačova. Nie. Nuž tak, ten im to zase povedal: kto neuznáva svoju minulosť, ten nemá ani budúcnosť! (Má to byť konštatovanie či vyhrážanie, ktovie?) A po druhé: čo sa týka zahraničnej politiky, podľa Baka vôbec neplatí, že všeľudské je dôležitejšie či prvoradé pred triednym. Tak, teraz to už každému musí byť jasné! Aj Gorbačovovi. Čím sa vlastne argumentácia Baka líši od západných vysielačiek, ktoré hneď po tomto Ligačovovom vystúpení hľadali analógie – že vlani počas dovolenky Gorbačova vznikol prípad Jeľcin, že počas jeho návštevy v Juhoslávii vystúpila Nina Andrejevová...

Utorok 9. augusta 1988
Hm. Všeličo sa píše o 68, ale väčšinou sa len kydá hnoj. A keď sa kydá hnoj, obyčajne to smrdí. Ak na roľu, to treba. Ale treba nám toto? Z publikovaných článkov sa nedozvieš nič. Z Mlynářa možno odvodiť poučenie: to, čo sme už napísali a napíšeme v č. 33 – január a obrodný proces bol treba. V čom bolo naše nešťastie? Že tí, čo to mohli, či urobili, neboli dosť teoreticky a politicky pripravení. Dostali historickú šancu oprostiť sa od stalinizmu, ale boli jedni z prvých... A tak ich kroky vyplynuli skôr z tušenia cesty, z pocitov, túžob i emócií. Neboli dosť dobre podložené ani marxizmom, skôr prevzaté z druhej strany – aspoň pojmovo. A druhá vec vyplývajúca z prvej – nebrali do úvahy, lebo nevedeli, nemohli, tzv. medzinárodný faktor. Ako mohli vtedy tušiť, že sa bude dnes hovoriť o Brežnevovej doktríne?

Keď sa prestavba nepodarí, nebudú na vine jej odporcovia, ale jej stúpenci. Alexander Geľman

Streda 17. augusta 1988
Dnes sme mali besedu o strane v prestavbe po 19. všezväzovej konferencii*. Keďže sme nezískali nikoho ďalšieho, boli tu Pavol Kanis, Jozef Tomek, Vladimír Jancura a Marián Leško, ktorý ju viedol. Z taktického hľadiska tam predsa len mal byť niekto zo „starších“. Každý obhajoval svoje: Paľo Kanis (zástupca riaditeľa ÚML ÚV KSS) svoje vízie, Jožko Tomek (politický pracovník ÚV KSS) verí v aparát – čestne, úprimne, lebo vychádza zo svojej skúsenosti Trvalovho oddelenia, jedine Voloďa Jancura (moskovský spravodajca Pravdy) s rozvahou hľadá to, čo potrebujeme, sťahuje to k realite. I keď sme tam natárali veľa, predsa len sa bude z toho dať urobiť slušná beseda.

[* Strana o sebe i k sebe samej. Beseda o tom najdôležitejšom na konferencii KSSZ. Nové slovo 40/1988, str. 1, 18 – 19]

Štvrtok 18. augusta 1988
Dával som si dohromady veci okolo Veroniky [Veronika Tökölyová, šéfredaktorka Výberu]. Hovorili s ňou veľmi tvrdo – Doboš, Libjak. Naposledy Herzogová, že ju poprosil s. predseda, aby ju požiadala, vysvetlila atď. Stále sa mala pýtať, o čo konkrétne ide, čo chce ten „kultivovaný“ človek...
No a prišlo to aj sem. Už včera zavolal Polakovič – že máme dať pozor na toho Šmatláka* (Televízia – Barabáš, Jakubisko). Dnes Jakubička – ak Hradiská nevie toto ustrážiť, pôjde od toho preč. Aj ten mladý nech si dáva pozor. Nemáme dávať Hlinickému takéto argumenty, on je členom ÚV, atď. Tón, vyhrážky ako v čase najväčšieho pezlárovania. Prechádzajú opäť do útoku.

[*Martin Šmatlák v rubrike Televízia, Nedeľa 33/VII. In.: Nové slovo 33/18. 8. 1988.
Citát: „Inak by tvorcovia cyklu sotva mohli obísť Barabášovu Pieseň o sivom holubovi, Jakubiskove Kristove roky či Zbehov, Solanov film Boxer a smrť, Uhrov Organ či Pannu zázračnicu, Havettovu Slávnosť v botanickej záhrade a Ľalie poľné, Hollého Signum laudis a ďalšie filmy, ktoré tvoria naozaj zlatý, a nielen nasilu pozlátený fond slovenskej kinematografie. Prehliadka postupne stráca svoj zmysel i poslanie aj kvôli nevýhodným vysielacím termínom a zmätkom v chronologickej postupnosti (nezmyselné ,presúvanie‘ filmu Smrť prichádza v daždi). Cyklus, ktorý dokonca stratil aj svoju pravidelnosť, sa tak už vo svojom polčase stal len ďalšou prakticky bezvýznamnou akciou ,do počtu‘.“]

Piatok 19. augusta 1988
Nina prišla od M. Libjaka, kde mala hovoriť, odkiaľ sú tie výhrady voči Šmatlákovi. Ako ona hovorí, „pokerový ksicht“ odtajil, že by o tom dačo vedel. A zopakoval, že musíme spolupracovať s inými oddeleniami, tuto s kultúrnym, aby sme mohli predísť takýmto výhradám.
Bol sa s ňou radiť Igor Cibula, sekretár Literárneho týždenníka. Redakcia má mať 22 ľudí (na 16 strán), jedného zástupcu, sekretára výrobného a sekretára výtvarného, fotografa a dvoch grafikov. Ten počet je aj na čosi dobrý: oveľa rýchlejšie budem (zrejme hneď po sťahovaní) žiadať o spresnenie, kedy možno zvyšovať systemizáciu, schválenú v perspektívnom rozvoji.

Sobota 20. augusta 1988
Celý deň vyhradený na štúdium Číny. A čo to je celý deň, keď Čína svojou rozlohou, ľuďmi či dejinami, predstavuje celý vesmír – už vôbec neviem, čo by som mal o tejto krajine napísať. Možno by som nemal konštatovať, ale klásť otázky a hľadať odpovede. Akí sú vlastne Číňania – takí, ako za „kultúrnej revolúcie“ alebo ako teraz? Ozaj, neboli tieto avantúry maoizmu zákonité v takej zaostalej krajine? Alebo: Číňania najmä v rozvinutých juhovýchodných prímorských oblastiach nikdy celkom kapitalistov nepotrebovali, teda dobrých. Dnes ich vo veľkom chcú využívať: napokon zvláštne ekonomické zóny idú ešte ďalej.

Nedeľa 21. augusta 1988
O čosi som spokojnejší, lebo som sa zmocnil Číny –už si trúfam čosi napísať. Vari by som si mal podstatu reportáže pripraviť už vopred. Podvečer sme sa vybrali na prechádzku do Sadu Janka Kráľa. Častejšie by to bolo treba. Ako Teng Siao-pching, ktorý odvtedy, čo mal zlomenú nohu – každý deň chodí na prechádzku.

Pondelok 22. augusta 1988
V čísle 34 uverejňujeme Rašlu – Ako sa vyrábajú legendy*. Vybavuje si veci s Pavlom Čarnogurským, ktorý ho ohovára, či zneužíva jeho tvrdenia. Článok zabral, je to to, čo potrebujeme. Ohlas výborný. Potvrdili to mnohí, aj napríklad Holotíková**. Je to žena v čudnom rozpoložení. Stiahla článok o súčasnej historickej vede. Je znechutená – dnes sa vraj nedá povedať ani toľko ako v päťdesiatych rokoch. Najmä zmienky o potrebe prehodnotiť boľševizáciu – teda úlohu Šmerala a potom od 29. roku (V. zjazd) – nemôžu prejsť. Škorica sa mal na ich seminári lektorov vyjadriť, že na boľševizáciu si siahnuť nedáme. Ale čo ma upokojilo, chce to ešte dopracovať a konzultovať s Plevzom. Takže vari z toho niečo bude.

[*Anton Rašla: Ako sa vyrábajú legendy, Nové slovo 34/25. 8. 1988, str. 3.
**Zdenka Holotíková: Poznámky k veľkej téme, Nové slovo 38/22. 9. 1988, str. 1, 12.

Citát: „Na výčitky verejnosti, ktorá nám kladie o. i. za vinu vyľudnenie dejín, nemôžu byť reakciou náhlivé škrty a na uvoľnené miesto náhlivé dosadenie nových mien či zabudnutých osobností. Prečiarknutie citátov z článkov a prejavov niektorých osobností a ich nahradenie inými.“]

Utorok 23. augusta 1988
Prišiel Vilo a všetko to okolo nazval politické grcance. Netreba sa obávať. Ohovorili sme Kulicha. Ide vraj taký vtip: Plevza s Husákom kráčajú okolo nejakých dvoch sôch. Husák sa pýta: Kto je autorom tejto sochy? To neviem, vraví Vilo, ale tej druhej je Kulich. Ako to vieš? To je jednoduché, veď autorom každej druhej sochy na Slovensku je Kulich.
Prečítali sme si svorne článok Evy Fojtíkovej [ruštinárka, manželka Jana Fojtíka] v Kmeni Moskva, jak sme ji neznali. Okrem toho, že je to útok a urážka Gorbačova, celého vedenia, že je to nekultúrne, je to aj cynické, ľudsky nízke. A najmä: zneistený malomeštiak bije na poplach.
Šlapka, porada. Tiež mal Fojtíkovú. A vraj musíme aj v tom Výbere dačo robiť, nemôžeme všetko dávať, senzácie a tak. Nuž dobre. Jakeš sa s Gorbačovom radil iba cez telefón, hoci boli od seba na dovolenke len dva kilometre. Nebola vraj snaha sa stretnúť. Gorbačov radil k opatrnosti a prezieravosti pri vytváraní byra českej strany. Je to citlivá otázka.

Streda 24. augusta 1988
Deň – popri robote – v znamení Fojtíkovej článku. Chceli ho od nás aj pre ministra Lazara [Štefan Lazar, minister vnútra a životného prostredia SSR], aj pre Bahyla.

Štvrtok, 25. augusta 1988
Prišiel Cirbes. Rozhorčil sa nad Fojtíkovej článkom. A tiež nad tým, ako sa aparátnici budú podieľať na tvorbe programu KSČ. To, čo by bolo treba, analýzu skutočnosti, títo ľudia nedajú. Oni len tézy, čo by bolo treba. A že tézy na ideologické plénum nebudú ani také, aké bolo plénum v roku 1980...
Prišiel z dovolenky a prví, s kým sa stretol, boli policajti – ľud tak komentuje účasť Jakeša na aktíve funkcionárov federálneho ministerstva vnútra, národných ministerstiev a ZNB.

Piatok 26. augusta 1988.
Prišiel M. Řehůřek, je to už druhý Čech (po Trvalovi), ktorý ubezpečuje, že to vytvorenie českého byra je pod tlakom nacionalizmu, atď. A to nie je dobre. Ale našich to – Slovákov – zatiaľ veľmi netrápi. Im stačia fleky.

Sobota 27. augusta 1988
Ktorýsi deň mi volal J. Halas [Juraj Halas, šéfredaktor Nedeľnej Pravdy]– že nám ďakuje, že sme uverejnili  Šmatláka o filme s vojnovou tematikou*. On si to v tejto konštelácii netrúfal uverejniť. Takže sme nastavili chrbát. Uvidíme, či ho máme dosť pevný. Voloďa: v Pravde je vraj nálada, že Gorbačov to nemôže vydržať, lebo nemá žiadne výsledky. Kam to Pravda speje? Veď nedáva ani poriadne informácie. Ako Rudé právo – napríklad včera oznámilo, že v ZSSR uverejnili, sprístupnili doteraz inkriminované knihy. Ešte päťsto prehodnocujú, ale väčšinu aj z nich uvoľnia.

[*Stanislav Šmatlák: Katalyzátor vývinu, Nedeľa 34/1988, str. I, III. In.: Nové slovo 34/25. 8. 1988.]

Nedeľa 28. augusta 1988
Prečítal som si už toľko o Číne a čosi aj o Kórei, že už naozaj nebudem vedieť o týchto krajinách nič. Alebo jedno je isté: všetky tie nebeské ríše, nekonečné či večné, sú tam v prachu dejín. Z nebeských cisárov zostal obyčajný pozemský prach – zostalo, ak čosi, čo vytvoril ľudský um a ľudské ruky. A to svedčí o čomsi. Ľudské chápanie a poznanie je veľmi nedokonalé: či si zoberieš dejiny diplomacie či dejiny umenia či čohokoľvek – v strede je západná civilizácia. Aj v minulosti, aj teraz. Lenže: keď ich budú písať Číňania, bude to inak. A ak by raz tieto dejiny písali potomkovia Aztékov či Inkov? Ako by to vyzeralo? To by vyzeralo!

Utorok 30. augusta 1988
Stretnutie u V. Plevzu – P. Kanis, P. Weiss. Hrdosť treba pestovať – nie sebabičovanie. To proti mojej predstave o výročí vzniku republiky. Moja predstava bola taká: načo nám je história, kto a ako tvoril tieto dejiny a tento štát. My sa sústreďme, kde sme dnes a v tejto republike. Teda my Slováci. A akí sme. Celé roky to hovorí Poldo: Akí sme. Ale akí sme, to môžeme robiť len v porovnávaní s niekým: s kým, nuž to teraz urobme s Čechmi. V kultúre, správaní, v ekonomike, službách, životnej úrovni. Ale napokon sme sa zhodli: ak akceptujem to, čo ponúkajú: hrdosť a podiel Slovákov na vzniku republiky – môže byť aj porovnávanie.
 

Výberová bibliografia


Máj 1988

Ing. Roman Hofbaeur, CSc.:
Šport vo vzťahoch a súvislostiach, Nové slovo 19/12. 5. 1988, str. 8.
Ján Mazák: Zbytočné trecie plochy, Nové slovo 21/26. 5. 1988, str. 8.

Jún 1988

(c) Krátke listy jednému mestu, Nedeľa 22/1988, str. III. In.: Nové slovo 22/2. 6. 1988.
Citát: „Obľúbená herečka Magda Vášáryová, členka SND a od 9. mája 1988 zaslúžilá umelkyňa, sa zapojila do boja o „záchranu pokladu“, svojho rodného mesta Banskej Štiavnice, písaným slovom. V týchto dňoch vyšla v martinskej Osvete jej knižka Krátke listy jednému mestu. Je to osobne ladené vyznanie, ktoré autorka venovala svojmu otcovi, profesorovi slovenčiny. Do zvláštnej atmosféry tohto dielka nás uvádza báseň Pavla Koyša Banská Štiavnica.“
Miloš Tomčík: Hodnoty Felixovho diela, Nedeľa 22/1988, str. VII. In.: Nové slovo 22/2. 6. 1988.
Ing. Pavel Hoffman, CSc.: Ako sa plánuje budúcnosť. Prognózovanie v ČSSR: východiská, problémy, perspektívy, Nové slovo 23/9. 6. 1988, str. 4.
JUDr. Ján Drgonec, CSc.: Vlastníctvo v prestavbovom rytme, Nové slovo 23/9. 6. 1988, str. 4.
Oliver Brunovský: V dobrom či zlom znamení? Perspektívy spotrebného tovaru, Nové slovo 24/16. 6. 1988, str. 5.
Michal Ač: Bez čakania na nové myslenie. Pred zjazdom ČSVTS na Sovensku, Nové slovo 24/16. 6. 1988, str. 7.
Lucia Piussi: Status qou, Nové slovo 24/16. 6. 1988, str. 14.
Citát: „Milá redakcia, rozhodla som sa Vám poslať svoju básničku, ktorá je na môj vek možno príliš pesimistická (mám šestnásť rokov a mala by som prekypovať životným nadšením), ale ako hovoria renomovaní básnici, takto to cítim. Busta, o ktorej je básnička, je ozajstná, nachádza sa v našom gymnáziu...“
Fero Horvat: Farebný svet Nikolaja ˇFeďkoviča, Nedeľa 24/1988, str. III. In.: Nové slovo 24/16. 6. 1988.
Doc. Ing. Oto Sobek, CSc., Ing. Jozef Kučerák, CSc., Výskumný ústav sociálneho rozvoja a práce: Ako žiť lepšie, Nové slovo 25/23. 6. 1988, str. 4 – 5.
Igor Otčenáš: Atmosféra jazyka. Pohľadnica z Picundy, Nedeľa 25/1988, str. II. In.: Nové slovo 25/23. 6. 1988, str. 6.
Ing. Tomáš Borec: Kedy a prečo na Mars? Vedci i politici odporúčajú sovietsko-americkú expedíciu, Nové slovo 26/30. 6. 1988, str. 12.
Jana Bodnárová: Ekologické svedomie, Nedeľa 26/1988, str. VII. In.: Nové slovo 26/30. 6. 1988.


Júl 1988

Prof. Ing. Herbert Ďurkovič, CSc.: Naliehavá úloha spoločenských vied, Nové slovo 27/7. 7. 1988, str. 6 – 7.
Alexander Bröstl: Príšera na Chuang Pu, Nové slovo 28/14. 7. 1988, str. 12.
Alexander Bröstl, Šanghaj: Píšete nám, Nové slovo 36/8. 9, 1988, str. 2.
„Vážená redakcia, s veľkou radosťou som si prečítal list – a medzičasom som v pošte natrafil i na vlastný článok – pohľadnicu v júlovom Novom slove. Prakticky celý mesiac som putoval. Najdlhšie som sa zdržal v Pekingu. Ako prídavok som potom absolvoval do provincie Che-nan. O chvíľu sa pustím do písania pre Nové slovo.“
Pavol Janík: Nebo túlavých psov a mačiek, Nedeľa 28/1988, str. I. In.: Nové slovo 28/14. 7. 1988.
Miroslav Cipár: Z rodu bohatierov (7. 12. 1899 – 11. 6. 1988), Nedeľa 28/1988, str. VII. In.: Nové slovo 28/14. 7. 1988.
Citát: Minulého roku sme boli u Vojtecha Ihriského na milej návšteve. Majster mal 88. Narodeniny. Odovzdali sme mu krásny album, ktorý vznikol zásluhou sochára Andreja Rudavského. Každý príspevok na poctu jubilanta bol limitovaný formátom 44x44. Obe čísla po zrátaní dávajú 88.
Oliver Solga: Ísť vlastnou cestou... O tvorbe akademického sochára Jozefa Jankoviča, Nedeľa 29/1988, str. V. Nové slovo 29/21. 7. 1988.
Ľuboš Machaj: Rozhlasový týždeň. Pohľadnica z Ochridu, Nedeľa 30/1988, str. II. In.: Nové slovo 30/28. 7. 1988.
Elena Chmelová: V krajine snov. Niekoľko myšlienok o živote a diele Mikuláša Galandu, Nedeľa 30/1988, str. III. In.: Nové slovo 30/28. 7. 1988.


August 1988

Milan Resutík: Čas pre kultúru, Pohľadnica z Maďarska, Nedeľa 31/1988, str. II. In.: Nové slovo 31/4. 8. 1988.
Emília Boldišová-Barbíriková: Pravdivosť kritériom, Nedeľa 32/1988, str. VII. In.: Nové slovo 32/11. 8. 1988.
JUDr. Ján Drgonec, CSc.: AIDS priťahuje paragrafy. Právne opatrenia proti šíreniu choroby, Nové slovo 33/18. 8. 1988, str. 23.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama