Reklama
Reklama

Ako sme (ne)robili perestrojku (7)

Z diára šéfredaktora 1987 – 1989
Počet zobrazení: 1365


„Možno nebudeme všetci vinní. Ale všetci budeme zodpovední.“
Miroslav Válek
 

„Ak prijmeš svet taký, aký je, si spoluvinník, ak ho zmeníš, si kat.“
Jean-Paul Sartre
 

„Tak či onak, prestavba vojde do dejín ako jeden z najväčších podvodov tohto storočia.“
Ľudovít Pezlár (v súkromnom liste E. P., 1993)


Ako sme (ne)robili perestrojku (1)
Ako sme (ne)robili perestrojku (2)
Ako sme (ne)robili perestrojku (3)
Ako sme (ne)robili perestrojku (4)
Ako sme (ne)robili perestrojku (5)
Ako sme (ne)robili perestrojku (6)
 

Siedmou časťou zápiskov sme sa dostali už do roku 1989, po nej budú nasledovať ešte dve časti, posledný zápis je z 31. decembra 1989. K doterajším častiam mi niektorí známi, ale aj mne neznámi čitatelia povedali či napísali cenné pripomienky. Ide najmä o pôsobenie či o funkcie spomínaných aktérov. Je samozrejmé, že som ich zaznamenával často len priezviskom – a kto, čo bol, som vtedy vedel. Dnes, po rokoch, dá veľa práce doplniť tieto údaje, aby aj neznalý čitateľ mal predstavu, kto čím bol. Druhý problém môže byť v tom, že niekedy som zaznamenal to, o čom sa hovorilo, aj nejaké fámy či klebety, ktoré sa napokon nepotvrdili. Myslím si, že z kontextu napokon vyplynie, čo a ako v skutočnosti bolo. V oboch prípadoch budem rád, ak mi čitatelia, ktorým to stojí za to, napíšu vecné pripomienky na e-mail: polak.emil.@gmail.com.


polak_knotek_wagnerova.jpg
Rozhovor s predsedom vlády Ivanom Knotekom, vpravo Ružena Wagnerová. Foto: Archív E. P.
 

JANUÁR 1989
 

Pondelok 2. januára 1989
Polovica ľudí prišla do roboty iba na chvíľu, iní sa ani nenamáhali zavolať, kde sú, čo robia. Tak som tej jednej polovici povedal svoj novoročný prípitok o otrasoch, lámaní starých istôt, rozbíjaní rodín i kamarátstiev. A aby toto náš kolektív nepostihlo. Brabec sa potom opýtal, či sa Fojtík rozvádza. Keď vraj prestavba rozbíja rodiny... Ešte že bol vtipný. Prítomná polovica redakcie začala piť alebo debatovať.

Zlý žiak, ktorý neprevyšuje svojho majstra. Leonardo da Vinci

Utorok 3. januára 1989
Laco, ktorý včera prišiel na obed, dnes neprišiel vôbec. A ostatní podobne. Lelovič cestoval na Silvestra do Čiernej nad Tisou – aby reportáž vyšla, ak boh dá, v čísle 3. Mladý Füle zase behá s pohárikmi, Riška zavadzia a Lúč – božemôj, načo – pracuje... Taký je život v našom kolektíve.

„Nič nie je také trvalé ako dočasné opatrenia.“ Z komentára TASS-u

Nedeľa 8. januára 1989
Takto asi vyzerá u nás prestavba. Sedíme v našom vlaku označenom ČSSR vo východiskovej stanici. Všade samý ruch a piskot, ako keď o niečo ide. Aj my si myslíme, že sme sa už vydali na cestu. Ako malé deti, čo prvý raz cestujú vlakom, nechceme uveriť, že to sa hýbu vedľajšie vlaky: ZSSR, PĽR, MĽR. Niektorým pasažierom je dokonca z tej rýchlosti aj zle. A my si hovieme, ako len ten náš vlak, pokojne, vyrovnane ide.
Alebo karikatúra s. Jana Fojtíka. Jánusovská hlava: jedna tvár sa s úľubou pozerá na celoživotnú zbierku naleštených dogiem, druhá pozerá ponad rečnícku tribúnu a usiluje sa túto starinu v prestavbovom obale nanútiť poslucháčom.

Mne osobne robí väčšiu radosť ľudí chápať, než ich súdiť. Stefan Zweig

Pondelok 9. januára 1989
Navštívili sme s Mariánom Leškom Vila Plevzu a jeho apoštolov (Peter Weiss a Pavol Kanis): prevláda tam historický optimizmus. Podľa nich ide už onedlho súdruh Fojtík preč. Ale nemáme sa tešiť, lebo tajomníkom vraj má byť Kunovjánek [Vladimír Kunovjánek, riaditeľ ÚML ÚV KSČ]. Vilo má ísť za predsedu Akadémie vied SSR. Dal si podmienku, že vtedy, ak Kanis bude riaditeľom ústavu. Janák vraj súhlasí. Len aby ten súhlas nebol ako s Nagyom [Ervín Nagy, šéfredaktor zábavy v Československej televízii Bratislava] za riaditeľa Vydavateľstva Pravda. V poslednej chvíli Jurík nesúhlasil, predsedníctvo dnes uvoľnilo Ištvančina, no zatiaľ neschválilo nového riaditeľa.

Streda 11. januára 1989
Vybrali sme sa s Brabcom do Prahy: vybavovať cesty do Číny a Etiópie. Okrem toho je oslava 20 rokov Tribúny. Na oslave Tribúny je to ako v jame levovej. Áno, tu sa zhromaždili všetci dogmatici a pravoverní. Horákov prejav nemá absolútne nič spoločné s prestavbou, to ani nepočulo, že je nejaká prestavba. Samozrejme, Fojtík „jak by dal“. A tak čo najskôr odtiaľto.

Štvrtok 12. januára 1989
Voloďa Jancura, ktorý bol na porade zahraničných spravodajcov, povedal niečo z Fojtíkovho prejavu. Napríklad: že aj preto treba zjazdy, lebo už teraz nemôžu meniť ďalších ľudí v ÚV – vyčerpali kooptáciu – a mnohí tam už teraz zastupujú len sami seba (iste myslel iných). Ale aj on hovoril o obrode socializmu i o individuálnej pracovnej činnosti (len tú árendu nemohol pochopiť). Hoření informoval o Biľakovi, Štrougalovi, Chňoupkovi, atď., a že teraz prijali zásadu, že na každom pléne odíde z predsedníctva jeden nad 60 rokov. To by mali všetci, ale prečo to má tak dlho trvať?
Čejka priznal, že mu ponúkali zástupcu vedúceho oddelenia – má mať na starosti kultúru.

Piatok 13. januára 1989
Bol u mňa Prusák* z právnickej fakulty. Povedal, čo je nové v pripravovanej ústave: že možno rozhodnutie štátnej správy dať na súd, ústavný súd – kontrola – to bolo aj doteraz a nefungovalo to. Širšie po prvý raz ľudské práva. Mne sa zdá, že nedostatočne tam je povedané to nové okolo volebného poriadku. A že zatiaľ čo ostatné krajiny si robia ústavy zodpovedajúce dnešnej dobe, my si urobíme ústavu brežnevovskú. Požiadal som ho, aby nám napísal, čo je tam nové, krátko, stručne. Aby aj laici tomu rozumeli. Sľúbil, že napíše aj nejaké výhrady.

[* Jozef Prusák: Ústavnosť chrániť ústavou. Po prvom zasadnutí komisie pre prípravu Ústavy ČSSR, Nové slovo 4/26. 1. 1989, str. 6.]

Pondelok 16. januára 1989
Mali sme stranícku schôdzu, na ktorej, chvalabohu, nešlo o nič.

Piatok 20. januára 1989
Boli sme s Jarom boli pozrieť Vila, ide v pondelok na operáciu žlčníka. Čo sa týka predsedu akadémie, hovorí, že sú takí, čo tvrdia, že by to mal byť nejaký technik alebo prírodovedec: vidíš, ako berú význam spoločenských vied. Večer ples, zväzácky. Zväzáci – páni tajomníci od Mohoritu išli večerať do salónika – a nechali po sebe nezaplatený účet. Veď keď ples stál stotisíc, prečo by tých pár korún za večeru platili...

Nedeľa, 22. januára 1989
Večer s Paľom Minárikom a Jerzym Majkom, šéfredaktorom Tribuny ludu, posedenie v Polome. Jaruzelski mu povedal, že tlač (teda Tribuna ludu) musí byť vždy o pol kroka pred stranou! Alebo si povedali, že otázka náboženstva je vecou každého člena strany. Pretože vieru neberú ako vec svetonázoru (napríklad mnohí vedci), ale duchovnej potreby. A ďalej, že my musíme spolupracovať, lebo ktovie či behom desať rokov nebude Nemecko zjednotené. Sovieti sa k nemu budú správať ako mocnosť, ale my tu budeme musieť tvoriť prirodzenú protiváhu...

Utorok 24. januára 1989
Porada na ÚV, vedie ju Škorica. Nový riaditeľ TK KSS zatiaľ nebol schvaľovaný. Asi je to oriešok. To bude pre nás asi šok. Šokom bolo aj to, ako predsedníctvo hodnotilo 12. zasadnutie ÚV KSČ. Povedalo, že je správne, že generálny tajomník takto vystupuje, aj to že je správne, že sa zvolal zjazd. Ale obmedzí sa počet prizývaných, je to ako aktív. Viacej by sa mali využívať práva člena, môžu mať aj otázky. Vybočenie z diskusie – Chňoupek. Akoby on prvý pochopil prestavbu, akoby vedenie strany bolo vo vleku, len on je pevný, predsedníctvo sa k tomu vyjadrí... Bože uchovaj nás od vyjadrenia!

Streda 25. januára 1989
Zavolal s. Ševc, pýtal sa, ako sa máme v novinách. Reku ťažko, ako v každej dobe. Potom sa spýtal na Daniela*, či by sa mohol s ním stretnúť. Stále nemohol pochopiť, že musí povedať, s ktorým Danielom sa chce stretnúť. Napokon sa vyjadril, že by potreboval práve formou Daniela štuchnúť do školských odborov na ONV a KNV, ktoré nie a nie sa zobudiť. Zhodli sme sa, že ho navštívi Šimonovičová.

[* V. A. Daniel: My, V. A. Daniel, Nové slovo 9/2. 3.1989]

Štvrtok 26. januára 1989
Z Poldových náznakov vysvitlo, že výhrady voči Voloďovmu Leninovi v čísle 3/NS mal v Prahe Pješčák. Hm! Čo všetko sa okolo nás netočí. Napríklad včera zapísaný Ševc. Herzogová volala, že mnohí ocenili náš nápad robiť rozhovor s predsedom vlády na otázky čitateľov. Miška zase mala správu od Prizemina, že na podnet nášho článku v NS č. 46/88 dal predseda vlády SSR príkaz MLVH riešiť situáciu v Rudňanoch. Podobne na základe článku si žiadalo stanovisko ÚV. Alebo ešte vtedy, keď si Lenárt po našom článku o Kožatexe vypýtal podklady – a začalo sa to s Kožatexom, priame vzťahy – riešiť.

Piatok 27. januára 1989
V Rudom práve v dnešnom úvodníku sa možno dočítať: „Udalosti na Václavskom námestí sú naopak ako voda na mlyn pre tých, ktorým skôr vyhovoval starý spôsob myslenia a staré byrokraticko-administratívne metódy.“
Človeku sa nechce veriť. Kto sú to u nás tí, čo im vyhovoval starý spôsob myslenia a staré byrokraticko-administratívne metódy? Je to Chňoupek, Štrougal, Biľak, či všetci, čo doteraz odišli od moci? Alebo sú ešte nejakí iní, ktorých sme už izolovali? Alebo proste zrazu sa všetci, čo sa im nepáči prestavba, tešia z toho, že Charta vyvádza? Tá istá Charta, ktorú sa od jej vzniku práve byrokraticko-administratívnymi metódami snažili izolovať? Ešte je jeden možný výklad: že by RP, Hoření, či niekto iný naozaj naznačoval, že tieto výtržnosti sú ako voda na mlyn fojtíkovcom... Ale tomu sa veriť nechce...

„Oko za oko – a celý svet bude slepý.“ Z indicko-anglického filmu Gandhí.

Pondelok 30. januára 1989
Pokiaľ ide o Nové slovo, oni hore by chceli, aby sme robili apologetiku ich doterajšej politiky. A my robíme – či chceme robiť – obhajobu a presadzovanie novej politiky. Vari to ešte nezbadali? Ale už to robia, a budú musieť robiť všetky noviny.


FEBRUÁR 1989
 

Streda, 1. februára 1989

Bol Jožko Kiss, trochu sme klebetili. O Fojtíkovi sa vraj hovorí, že by mal odísť. O Vilovi – že mu Ševc volal, aby vzal podpredsedu akadémie. Vilo ich dobehol, lebo
povedal, že vezme – ale zostane zároveň riaditeľom ÚML. Tej funkcie sa vzdá, až keď bude ustanovený za predsedu SAV. V tejto etape zažehnal nebezpečenstvo Škurlu [Ivan Škurlo, pracovník v sekretariáte tajomníka ÚV KSČ Vasila Biľaka] od ÚML.

Štvrtok, 2. februára 1989
Prišiel Banáš z TIS FMZV v Blave [Jozef Banáš, vedúci Tlačového a informačného strediska FMZV v SSR]. Mal iba chvíľu času. A je iba chvíľu doma. A trochu machruje. Ale napriek tomu má dosť presné pocity a odhadnutie situácie. Najmä na Slovensku niet kádrov a každý sa bojí stretnúť so zahraničnými novinármi. Tak či by sme my niekedy chceli.
Čosi sa deje okolo hosťa Zábranského*. Kopšo mi to tajuplne oznámil. Potom mi zavolal, že sa vyhýba odpovediam na otázky. Hm. Alebo je to okolo tých podpisov takmer 700 umelcov? Ale o tom ja nič neviem, nikto nič nezakázal ani pod. Takže čo ma po tom.
V Prahe bolo stretnutie s umelcami – Štěpán. Fojtík je zatiaľ v NDR, ani na ÚRO nerečnil, ako mal. Hm. A NDR.... 

[*Hosť Nového slova: Vzpieram sa obvyklým poriadkom. S režisérom Milošom Zábranským o hľadaní a o mantineloch. Pripravil Radovan Holub, Nové slovo 5/2. 2. 1989, str. 13.]

Piatok, 3. februára 1989
„Viktor Antal, podpredseda Výboru SNR pre národné výbory a národnosti spravodajcovi ČSTK povedal: ,V rokoch 1984 až 1987 nedošlo v Bratislave k citeľnému zlepšeniu životného prostredia. Príčinou je štruktúra výrob chemického priemyslu, narastanie automobilovej dopravy a pod.‘“ Takže: ako by si toto dal vlani súdruh Pezlár aj s Helmutom do súvisu s Bratislavou/Nahlas? Veď to bolo na pôde parlamentu povedané to isté, čo v tejto publikácii.
Nina mala informáciu, že Jakubička hľadal č. 5 Nového slova. Zábranský. Prečítali si ho, nič viac nevie. Asi to bolo tak, že Kopšo ich zavolal, že ten rozhovor nie je akosi dobrý. A asi si to potvrdili. Popoludní mi Martin povedal: Emil: dávaj si pozor, dosť si mal za Pezlára. Napr. také rozhovory ako Zábranský: „Keď som si ho prečítal prvý raz, nič som nevidel závadné. Ale keď som si ho prečítal druhý raz a tretí raz...“

Pondelok, 6. februára 1989
„Bol to otvorený dialóg, po ktorom sa už dlho volalo. Dialóg bez zámernej predpojatosti, ultimatívnych požiadaviek, okrikovania a mentorovania. Diskusia bola skutočne diskusiou a nemali v nej úspech tí, ktorí chceli viesť púhy monológ, alebo odvádzať pozornosť od skutočných problémov. Pokus o jej zachytenie na stránkach RP sa neveľmi vydaril. Púhe parafrázy a citáty vytrhnuté z kontextu skreslili zmysel niektorých diskusných príspevkov.“
To je podstata z anketového vystúpenia J. Čejku* k stretnutiu pražských umelcov s Miroslavom Štěpánom. Tvrdo si spočítal, že sa musí dištancovať od toho, čo mu vsunuli do úst v RP**.
Zaujímavé, pred pár dňami dostal Leško zo Svobody dvojzväzkové Prejavy a state A. Indru. Dnes dostal list riaditeľa Svobody, aby ich vrátil, lebo kniha nepôjde do distribúcie. Prečo asi?

[* Kultúra, prestavba, demokratizácia, Nové slovo 6/9. 2. 1989, str. 3.
Citát: „Vo štvrtok 2. februára sa uskutočnilo v Prahe stretnutie vedúcich predstaviteľov Mestského výboru KSČ s pracovníkmi kultúry a umenia. (...) Aby sme priblížili túto významnú udalosť našim čitateľom, uverejňujeme v spolupráci s redakciou Tvorby odpovede niekoľkých účastníkov na otázku, ako hodnotia toto stretnutie.“
** Aktivní úloha kultury v životě našeho lidu. Setkání kulturních a uměleckých pracovníků hlavního města, Rudé právo, 3. 2. 1989, str. 1.
Citát: „Jaroslav Čejka, spisovatel a šéfredaktor Tvorby, napríklad řekl, že v posledních dnech se vytvořila určitá psychóza. Atmosféra citové zjitřenosti. V této situaci je třeba si však uvědomit vlastní postoje a názory. ,Z této situace také vznikla iniciatíva některých kulturních pracovníků. Většina z nás ví, že jí podpesalo 692 osob. To je vše. Svobodná Evropa uváděla některá jména, o jiných pomlčela. Když jsem v klidu četl, kdo všechno výzvu podepsal, zjistil jsem některé souvislosti. V jednom seznamu — samostatne vloženém,  by další podepisující o něm nic nevědeli— jsou například známá jména z roku 1968. Třeba Milan Jungmann. Sergej Machonin a další. Osoby, ktoré vše, co se u nás zrodilo v literatuře a divadle v posledních dvaceti letech, zcela negují, negují práci nás všech, kteří tady sedíme, vždyť všichni se podílíme na rozvoji naší kultury. Potom je tam skupina umělců, kteří se právě v posledních letech, v období přestavby, znovu vracejí do našeho literárního a uměleckého života. Jsou tam ale i ti, kteří bez jakýchkoli problémů a prekážek po léta umělecky tvoří a občansky vystupují. Mnohem dříve, než přišel dopis předsedovi vlády Ladislavovi Adamcovi, o něm informovala Svobodná Evropa. Mnozí z podepsanýcb tedy byli podvedeni, protože pochopitelně nevědeli o tom, že mají být jejich jména zneužita. Proto je třeba, podle mého názoru, vždy přemýšlet o tom, pod co člověk pripojuje svůj podpis, jestli opravdu hovoří sám za sebe a komu chce svá slova adresovat.‘“]

Streda, 8. februára 1989
Porada u Šlapku. Okrem iného nám konečne ozrejmoval tie opatrenia proti chartistom. A keď hovoril o rodičoch, ich zodpovednosti za výchovu svojich detí, najmä u funkcionárov, Bak sa len smial. Tak sa ho Šlapka spýtal, čo sa deje. Ale nič, len som si spomenul, že moja sestra vydávala nedávno dcéru v kostole. A čo je ona, pýta sa Šlapka. Dojička na družstve, tej sa nič nestane. A nie je ani členka strany. Všetci sa chlachotali. Až na niektorých, ktorí nevedeli, o čo ide.
Opäť do Prahy. Najhroznejšia je tá atmosféra: v Jakešovom sekretariáte hľadajú všetko – ako za cisára pána – čo by mohlo škodiť. Tak uvedenie filmu Ghándí považujú za chybu, lebo nabáda k občianskej neposlušnosti. Svet patrí nám zase k organizovaniu demonštrácií. Film Žandár a mimozemšťania pripomenul, ako „hasiči“ striekali na Václaváku...

Štvrtok, 9. februára 1989
Aktív. Po včerajšku už veľa toho nečakám. Ale je to horšie, než som si myslel. Sedí tu – na pražskej Vysokej škole politickej – asi 200 ľudí a Jakešove slová padajú a padajú medzi nás. Pomedzi nás, na zem. O čom to hovorí, kam to chcú dohnať? Všetko, čo by mohlo provokovať či pripomenúť správanie tejto verchušky voči opozícii – musíme zlikvidovať, nesmie sa dostať do novín, na obrazovku, do rozhlasu. Sterilizovať všetko. Čo oni budú robiť s opozíciou ani s intelektuálmi, to sme sa nedozvedeli. Ba čo, už viem. Chcú ich izolovať. Ako? Výstrahou, hrozbou, obuškami. Ako inak si vysvetliť, že robíme zle právnu propagandu, keď ľudia nevedia, že aj prizeranie demonštrácii je podľa našich zákonov trestné! Takže, vy, dôchodcovia, deti, ženy, ďalší zvedavci, pozor – nestojte na chodníku! Dostanete obuškom, lebo rozbíjate ich republiku.

Piatok, 10. februára 1989
Nepáči sa v Bielom dome [ÚV KSS] karikatúra Nepriama úmera. Myslia si o nej, že čím väčšia sviňa, tým menší mozog. To sa im podobá. A zmeškaný rýchlik elektroniky – je vraj útok na Lenárta, och, bože!

Nedeľa, 12. februára 1989
Dopoludnia zavolal Vilo spolu s Čičom [Milan Čič, minister spravodlivosti SSR]. O tom, že výbor pre ľudské práva [Výbor československej verejnosti pre ľudské práva a humanitárnu spoluprácu] žiada protokolárne o vysvetlenie, čo to bolo na Václaváku. A ešte tiež, že Hudec hovoril v Živých slovách 10 minút o Gándhím, o veľkom príklade, ako sa vedieť postaviť proti násiliu. Večer zavolal Jožko Tomek. V piatok na porade vytiahli Literárny týždenník, Feldeka. Najmä Jurík a Ševc. Vraj je to kontrarevolúcia. To sme nikdy nemali pripustiť. Teraz to tu máme. Jurík vraj povedal, že však je tam šéfredaktor, redakčná rada, nech si robia poriadky. Ako dobre, že máme už aj Literárny týždenník. Ráno robíme rozhovor s Knotekom. Prší. Zima žiadna.

Pondelok, 13. februára 1989 
Boli sme s R. Wagnerovou u predsedu vlády s. Knoteka. Všeličo som si myslel, ale to, že nám bude odpovedať aj na tie najháklivejšie otázky, to by som nebol uveril. Všetko bude zaznamenané, takže si netreba robiť poznámky. Ide o to, že sa všeličomu rozumie a je ochotný sa ľudsky rozprávať. Bolo to úmorné – a zrejme nielen pre nás.

Utorok, 14. februára 1989
Celý svet rozoberal (až po Washington Post), že Čejku odvolali z funkcie šéfredaktora Tvorby, lebo sa odvážil kritizovať Rudé právo. Atď. Lenže – zrejme to bolo na všetkých dosť – tak dnes v RP* vyšli na druhej strane tri otázky pre J. Čejku: Aby sa ukázalo, že je zástupcom vedúceho oddelenia ÚV KSČ, od 1. 3. bude vedúcim odboru nového oddelenia. Volal som Matějku [Ivan Matějka, zástupca šéfredaktora, teraz už šéfredaktor Tvorby] i Čejku, povinšoval som im. Nech sa majú dobre. Medzitým štruktúry pracujú, boh im požehnaj! Vymysleli, že aj kto stojí na chodníku, môže byť viac potrestaný – až 10 000 Kčs pokuty. A že nielen inštitút povolenia demonštrácií bude, ale aj zákaz.

Streda, 15. februára 1989
Podniková konferencia ROH o kolektívnej zmluve. Od samého začiatku som mal problémy, ako sa zachovám: veď o KZ nič neviem. Vystúpil Kríž a povedal, že pre budúcnosť by sa takéto závažné veci mali pripraviť písomne. A vystúpili ďalší. Tvrdo a nekompromisne: alebo, alebo. Alebo sa sformulujú úlohy a termíny teraz, alebo sa konferencia odloží a KZ sa pripraví. Inak nebude schválená. Toto ultimátum nikto nečakal. A tak aj bolo: keďže návrhová komisia nebola schopná za pár minút urobiť to, čo nevedelo vedenie za týždeň, zíde sa nová konferencia...

Štvrtok, 16. februára 1989
Na porade vystúpil M. Luknár proti Ačovej besednici* – ktorá vraj je zlá, lebo my sa predsa nemôžeme porovnávať s Japonskom, taký malý národ. Povedal som, že ho nepodozrievam, že počul jedného súdruha (Biľaka) na 10. zasadnutí ÚV KSČ, ktorý hovoril, že my sa nemôžeme porovnávať s USA a Japonskom, lebo to nebolo zverejnené...

[*Michal Ač: Japonské harakiri, náš paternoster, Nové slovo 7/16. 2. 1989, str. 6.]

Piatok, 17. februára 1989
Na členskej schôdzi bol dnes Vladislav Bachár z Ekonomického ústavu SAV. Konečne sme počuli analýzu toho, kde sme. O. i. nám priblížil aj novú ekonomickú mapu sveta: centrum hospodárskeho života sa presúva na tichomorské pobrežie USA a do Japonska a ázijského tichomorského pobrežia. Zbohom, prosperita. Ešte hovoril o tom, čo si my laici hovoríme dávno: že je to vlastne zázrak, že naša ekonomika vôbec funguje. Na otázku, prečo je to tak, povedal, že tomu pomáha živelnosť – tieňová ekonomika. V odpovedi na ďalšiu otázku , či naozaj na Západe nevedia o našej ekonomickej situácii, keď politici nám, novinárom, stále hovoria, že vyzrádzame našu situáciu a to ohrozuje naše obchody na Západe, iba potvrdil, to, čo všetci vieme – tajíme to, čo je všeobecne známe, preto i naši ekonómovia musia citovať údaje OSN o našej ekonomike, lebo naše sú tajné...
Podľa neho socialistické krajiny nie sú pre Západ zaujímavé ako chudobné krajiny. Pretože by to viedlo k destabilizácii a hrozbe vojny, a to nepotrebujú. Ako sa dostaneme z toho svrabu, v ktorom sme? Politici sa zamýšľajú, ako to prejsť bez takých politických a sociálnych otrasov ako napr. Poľsko alebo Maďarsko. Ale či sa nám to podarí...

 Zajac sa chce dostať na druhý breh veľkej rieky. Lastovička mu poradila poriadne sa rozbehnúť a skočiť. Zajac poslúchol a utopil sa. Lastovička si povzdychla: Tak to je, my hore si niečo vymyslíme, no tí dolu nedokážu náš zámer uskutočniť. Nedeľná Pravda, 7/89:

Nedeľa, 19. februára 1989
Pozreli sme si nový hotel Forum. Bolo nás takých viacero. A všetci si prišli na svoje, mohli obdivovať, dať si kávu, atď... Ale len jeden bol jeho prvým návštevníkom – a tým bol náš Marián Babic. Ráno ho vraj jeden stretol a pozval do hotela, aby si ho ako prvého návštevníka zadarmo uctili. (Lenže je tam nedokončené okolie a ešte všeličo iné, takže stavba je len napoly francúzska, kus vyzerá ako u nás...)

Streda, 22. februára 1989
Porada u Šlapku nepriniesla nijaké prekvapenie, až na to, že zase nás zaradili do nomenklatúry Sekretariátu ÚV KSS. Kopšo je hrdý, že je Hosťom Nového slova*, hneď ma odváža. Kupujem cestou tri kytice pre redakčné oslávenkyne. Babic sa ma pýta, či sa nebojím chodiť s tromi kyticami, Havel niesol iba jednu a dostal za to 9 mesiacov.
[* Doc. Dr. Anton Kopšo, CSc., riaditeľ ČSTK na Slovensku: O všetkom hovoriť otvorene, Nové slovo 8/23. 2. 1989, str. 13.]

Štvrtok, 23. februára 1989
Popoludní je manifestácia k 41. výročiu Februára. Po vyjdení vyhlásenia Obrody, teraz ešte táto manifestácia moci. Máme stáť na SNP pri Hlavnej pošte. Ktosi tu vraj bol, aby sme šli na Gottwalďák, lebo je tam málo ľudí. Nešli sme. Bolo to choré ukázanie sily. Mĺkvo, ako na pohrebe, prepochodovali pred mlčiacimi „špaliermi“, pripomínajúcimi náhodne zastavených chodcov, naši milicionári. Z ich tvárí sa tiež nedalo vyčítať nijaké nadšenie. Trápna chvíľa. Večer v televízii bolo vidno, že Staromestské námestie bolo plné. Ale režisér si nedal veľa záležať, príliš bolo počuť, že potlesk ide z plejbeku.

Nedeľa, 26. februára 1989
Príprava na seminár v Pravde. 1. Informovanosť ako nevyhnutná podmienky prestavby, nástup k novej spoločnosti. 2. Všetci sme vyľakaní, lebo veci, ktoré boli tabu, nás teraz zaskakujú. 3. vytvoriť systém informovanosti – napríklad o jadrovej energetike, monitorovaní životného prostredia, o výdavkoch na obranu a pod. 4. Problém, aby sa články publikované v novinách nepovažovali za názor strany – pluralizmus. 5. ako pracovať s tzv. negatívnymi ohlasmi, ktoré upozorňujú na rôzne nezvládnuteľnosti prestavby, alebo sú proti nej. 6. pre nás konkrétne – väčšia otvorenosť tematická, to, čo bolo predtým len vecou odborných kruhov, musí sa dostať do povedomia širšej verejnosti, aby aj o odborno-teoretických otázkach nerozhodovali iba odborníci, ale počuli aj názor širšej verejnosti.

Utorok, 28. februára 1989
Rudé právo v predsedníctve [ÚV KSČ] zglbali za to, že na stretnutí mládeže sa mládež v Prahe pýtala na tridsiate a päťdesiate roky. Do Smeny volal milicionár, hlavný veliteľ, ako si dovolili dať na prvú stranu milicionára s chlebom. Teraz, so samopalom mali dať, atď... Martin Podstupka je „najzlý“, lebo napísal, že mu jeden milicionár odmietol byť „modelom“, teda nechcel, aby o ňom napísal. S. Janákovi sa nepáči prvá veta v Luhového úvodníku** v NS č. 9 – spomína sa v nej slovo stagnácia. A to je len za pár dní... Inak sú všetky takéto.

[* Jak Přetopený kotel. Diskusní klub pražské mládeže zahájil, Rudé právo 24. 2. 1989, str. 2.
Citát:
„A jestě jedno téma vyvolalo velkou diskusi. Uvedl ho student historie a vyjádřila se k němu řada dalších přítomných. Proč se v Sovetském sväzu verejně hovoří o represích ve 30. letech, hledají se oběti, rehabilitují se a u nás se o podobném období 50. let dosud mlčí. Mlčí o nich historická věda, neotevřely se archivy. Jenže, pokud chceme tvořit se správnými rozhodnutími budoucnost, musíme znát minulost, říkají mladí. Hosté im v mnohém dali za pravdu.“
** Ján Luhový, zástupca vedúceho oddelenia ÚV KSS: Prestavba straníckej práce
Citát: „Radikálna obnova socializmu , ktorej podstatou je prekonanie stagnácie, obnovenie jeho dynamického rozvoja, aby naplno preukázal svoje prednosti ako ekonomicky najefektívnejší a politicky príťažlivejší systém, je nemysliteľná bez komunistickej strany.“
 

MAREC 1989


Štvrtok 2. marca 1989
Porada na ÚV. Ale kohože už tam pozvali: Marko, Podhradský, Čelko a pod. Jediný múdry: J. Kiss. Napríklad Socha [Bohuš Socha, pracovník Oddelenia kultúry ÚV KSS]: táral, ako sme v novinách nevyužili to, čo povedal Čejka – že mnohých podviedli. Upozornil som, že Čejka sa ohradil, že v Rudom práve mu jeho výpoveď skreslili...

Piatok 3. marca 1989
Dopoludnia sme s Ruženkou u Polda robili na rozhovore s predsedom vlády. Bol som prekvapený, že takmer všetko nechal a niektoré veci ešte aj pritvrdil. Ale, kto potom mal výhrady voči stretnutiu s Adamcom* a nevhodným otázkam? Ako sa zistilo, bol to vraj pomocník Janákov a zväzáci nemajú zo seba robiť martýrov.

Čo je pokrok? „Keď svini už môžete povedať, že je sviňa, a ona vás za to nezakole.“ Tomáš Janovic v Nedeľnej Pravde 3. 3. 1989

Sobota 4. marca 1989
Na terase bola burza, predáva sa tam už všeličo, nielen staré veci, ale aj pašovaný tovar až takmer po pornografiu.

Nedeľa 5. marca 1989
Dorobil som Knoteka. I keď už vôbec nie som nadšený. A som si takmer istý, že to bude súdruh prvý (Janák) považovať za čosi ako podraz. Ešte to môže trvať tak pol roka. Alebo to vyvrcholí po prázdninách. Ale ako? A kam sa to usmerní, teda, kto to bude usmerňovať? Tento konfrontačný smer, na ktorý hrá vedenie strany, je veľmi nebezpečný. Nemusí totiž vôbec viesť k  upevneniu, zdokonaľovaniu či prestavbe socializmu. Môže viesť k jeho ohrozeniu, k ohrozeniu jeho prestavby. Ale komu a kde to povedať?

Pondelok 6. marca 1989
Obed so Sašom Kuranovom, vedúcim pobočky APN v Bratislave. Zomrela mu matka – a tak bol doma. Nuž preto vedel, čo je v Moskve nové. Že postavenie Gorbačova vôbec nie je dobré, vraj má už v politbyre menšinu, pokúsia sa ho zosadiť, atď. No a že v Moskve to dnes vyzerá ako v New Yorku – vraždy, strieľanie, prestrelky, výbuchy, nočné policajné naháňačky... Divadlá hrajú hry s holými babami, prostitútky majú svojich pasákov, nočné kooperatívne reštaurácie ochraňujú jednotlivé gangy, alebo sa bijú... Ako na Západe...

Utorok 7. marca 1989
„Vo fungujúcej parlamentnej demokracii je samozrejmosťou, že článok, ktorý autor napíše, má len vyjadrovať jeho názor a má byť len určitou informáciou. V žiadnom prípade však taký článok nie je totožný s politickým rozhodnutím, pretože všetkým je jasné, že na to sú kompetentné iné miesta.“ To povedal v TV NSR BAYERN 28. 2. Zdeněk Mlynář! A ja mám zapísané takmer to isté v príprave na besedu v Pravde. Dnes sme o tom hovorili s V. Veselým v súvislosti s ich „prúserom“, s Rýchlodráhou. On sa pýta: ako to je možné, že by publikovaný názor čitateľa, obyčajného človeka bez vplyvu, mohol ovplyvniť rozhodnutie o 5 miliardách? Ak áno, to už dodávam ja, sú tí, čo rozhodovali, na svojich miestach? A z tohto pohľadu by mohla byť pochopiteľná ich obava z publikovaného názoru...
Bol Polakovič a stážista P. Bernacký [Pavol Bernacký, predtým tajomník ÚV SSM] . Polakovič hovorí, Biľak vraj chodí do budovy ÚV KSČ a intriguje. Má s ním mať Jakeš pohovor...

Štvrtok 9. marca 1989
Dopoludnia prišiel ruský veľvyslanecký radca Kuskin z Prahy, čo má na starosti tlač. Vypytoval sa, ako to je na Slovensku. Povedal som, že situácia je zložitejšia ako v Česku, tam je výbušná, tu je betón. Či by mali o nás písať tak otvorene, ako boli posledné dva-tri články? Prečo nie, veď my tak o nich píšeme už od 85-teho.

Piatok 10. marca 1989
Dočítal som obťahy rozhovoru s Knotekom. Je v tom dva mesiace roboty. Bohuprisám, neviem, či nie je lepšie robiť rozhovory cez adlátusov.

Sobota 11. marca 1989
Všetky špekulácie okolo pléna padli: ako rozhodlo včera P-ÚV KSČ, najbližšie bude o školstve. A už nás zase nepozvú, novinárov. Ušetria. Že bol Husák chorý, oznámil Adamec na prijatí žien. Až dnes (či včera) RP prinieslo správu svojho spravodajcu o jeho zdravotnom stave. To vari robí prezidentská kancelária. Lenže v normálnom štáte. U nás to je inak. Hoření postupne môže manipulovať všetkým. Uzurpuje si monopol na informácie. A na Slovensku nemá protiváhu. Bachár vyprázdňuje pozíciu za pozíciou. Čo už bude Pravda? Glbali ju za Rushdieho i za Rumunsko. Pritom Tvorbe nepovedali nič. Český výbor [KSČ] dáva o sebe vedieť. Tribunu si spravil svojím orgánom. Všetko sa hýbe, Janák spí na vavrínoch...

Nedeľa 12. marca 1989
„... napokon nepíšem preto, aby som sa niekomu zapáčil. Hľadám pravdu.“ „V čom spočíva toto ,hľadanie pravdy´?“ „Spočíva spravidla vo vyslovovaní myšlienok, ktoré ešte k všeobecnej akceptácii nedozreli, ale ako už to chodí, časom ich ľudia predsa len prijímajú. U nás je vôbec taký, povedal by som, tradičný odpor k tomu, čo ja nazývam intelektuálnym predzápalom.“ M. Válek v rozhovore s Halásom a Lipavským [Jan Lipavský, redaktor Rudého práva], Haló sobota 4. marca 1989.

Pondelok 13. marca 1989
Dnes konečne vyšiel rozhovor s Ivanom Knotekom, predsedom vlády SSR [Nové slovo sa tlačilo v pondelok a distribuovalo v utorok so štvrtkovým dátumom]*. Na koordinačnej komisii (o protinepriateľskej propagande) sme sa pod vedením Škoricu zišli: Hanisko, Jakubička, Stasz, Tosecký, Silvászi z Új Szó a ešte by tam mal byť Sitányi. To už je len vec, táto komisia. Po nej mi Hanisko povedal, že namiesto Chorvatoviča by som mal ísť do Sekretariátu ÚV SZN, lebo Ľubo má zväzácke orgány. Nuž dobre, nenamietam.
Potom na členskej schôdzi sme počúvali stanovisko k nelegálnym štruktúram. Všetci sa tvárili všelijako. Oľga tak dobre viedla schôdzu, že som sa nestihol prihlásiť do diskusie.

[* Zabezpečiť a zvládnuť urýchlenie prestavby. Rozhovor Nového slova s Ivanom Knotekom, členom Predsedníctva ÚV KSČ a predsedom vlády SSR, Nové slovo 11/16. 3. 1989, str. 1, 3, 4, 5. ]
Miroslav Kusý: Ako povedal premiér, Slobodná Európa, 23. 3. 1989. In: Miroslav Kusý: Na vlnách slobodnej Európy, Smena, 1990, str. 79 – 83.

Citát: Oživenie v rozhovoroch s premiérom prinášajú otázky čitateľov Nového slova. Ako redakcia uvádza, anonymy sa zahodili, mnohé otázky sa „zosyntetizovali“, ale uverejnený zvyšok je aj tak pozoruhodný. Sú to otázky na telo a treba redakcii poďakovať, že ich zreprodukovala: je to dôkaz toho, že aj u nás už trochu zapracovala glasnosť.]

Utorok 14. marca 1989.
Boli sme si pozrieť u Škoricu ako koordinačná skupina dokument o Václaváku*. Či je dobré pustiť to, to neviem. Škorica o chcel vedieť od nás: poradili sme mu – až na Purgata [Juraj Purgat, vedúci odboru Oddelenia  propagandy a agitácie  ÚV KSS]– že áno. Purgat mal pravdu – nielenže je to neskoro, ale aj v tom, že nevidno nijaké násilie, nič, prečo by bolo treba ľudí o čomsi presviedčať.

[* Republiku si rozvracet nedáme, Rudé právo, 20. 1. 1989, str. 1.
Citát: „V tomto týdnu v centru Prahy probíhají výtržnosti. Hesla, která jsou na Václavském náměstí skandována, hesla proti socialistickému státu, proti jeho vládě, proti komunistické straně, objasňujú charakter demonstrací jako demonstrací protistátních. Jde o demonstrace, za nimiž stojí striskotanci zlet 1968 – 1968, ale i nové protisocialistické skupiny, opírajíci se o politickou i hmotnou podporu reakčních sil zemí Severoatlantického paktu, především Spojených států.“]

Piatok 17. marca 1989
Ráno o 9.00 sme sa s Kissom stretli u Bachára, aby sme sa poradili o otázkach pre Janáka. Naozaj, Bachár, ako povedal, tak spravil – upravil iba moje otázky a bol spokojný. Tak sme tam vsunuli ešte tri otázky Kissove a všetko bolo v poriadku. Jožko Tomek sa potom vyjadril, že tam viacero vecí chýba, že je to len úzko stranícke, ale keď sa to Bachárovi páčilo...

Utorok 21. marca 1989
Porada u Škoricu, lebo Šlapka je na FZ. Informácie – o. i. aj o tom, že Dubček na zjazd TKS nešiel, lebo sme mu nedali vízum. Hovorili s ním Štefaňák a Futej [Daniel Futej, vedúci oddelenia ÚV KSS], vraj štyri hodiny. A dali mu tri možnosti. 1. aby sa vzdal účasti, atď. (to je moja hypotéza), 2. že mu dajú (iba) jednosmernú vycestovaciu doložku. Keďže on odmietol dve možnosti, prečo by sme my nemohli použiť tretiu: zamietnuť mu vízum vôbec. No nie? Ale tí talianski komunisti čítali jeho posolstvo a tak. Gabaľ [Andrej Gabaľ, ÚML ÚV KSS] sa k tomu vyjadril, že takto k urovnaniu vzťahov tak skoro nedôjde. Z kádrových vecí: Kresťanko bude „mluvčím“ vlády SSR. Zlé jazyky hovoria, že teraz už si nevyberajú len od seba sprostejších, ale takých, čo aj horšie vyzerajú. Čochvíľa, keď nastúpi vláda, bude sa hovoriť dlhý, široký, krpatý, holohlavý a pod. Veď na Západe hrajú aj s nejakou vizážou, nie?

Streda 22. marca 1989
Peter Weiss mi dal takú analýzu petržalských školských problémov*, že keď ju uverejníme, budeme mať čo robiť, aby sme dýchali. A ten Černíkov článok** – vystúpenie na aktíve na ÚV KSS? Veď ten hovorí o ideologických koreňoch našej stagnácie – tej istej, o ktorej nám s. Janák zakázal písať! Lenže – môže zakázať, ak existovala? Ako v tom vtipe: Ticho, tvárme sa, že ideme, možno si nikto nič nevšimne...

[* Školský výbor ZRPŠ pri ZŠ Jakubovského: „Sídliskové deti“ a škola, Nové slovo 17/27. 4. 1989, str. 18 – 19
** Prof. Dr. Václav Černík, DrSc.: Nové aspekty, stránky a podnety. Vzťah prestavby k ideovému dedičstvu klasikov, Nové slovo 22/1. 6. 1989, str. 23.]

Štvrtok 23. marca 1989
Zasadanie ÚV Zväzu novinárov v Harmónii. Zvolili ma za člena Sekretariátu ÚV SZN. Aj som vystúpil, Jedna poznámka: musíme pripravovať pôdu pre dialogické formy, spätnú väzbu, jej využitie. Druhá poznámka: musíme napomáhať vytvárať nové informačné systémy (viď jadrová energetika), lebo informácia to nie je dobrá vôľa niekoho, ale v modernej spoločnosti nevyhnutnosť pre riadenie a organizovanie spoločnosti. Vcelku bol v tomto zmysle aj dobre napísaný referát. Vilo Roth zase povedal, že sa nemá stále hovoriť o akejsi pasivite v redakčných kolektívoch. Možno tu aj je v celej spoločnosti pes zakopaný. Vedenie hovorí o pasivite v strane, spoločenských organizáciách – a oná želaná aktivita je v neformálnych skupinách či iných, ako sú doterajšie štruktúry. A zväz novinárov by bolo treba zmeniť na profesionálnu organizáciu...

Piatok 24. marca 1989
Dnes je v budove redakcií hasičské cvičenie. Ešte večer mi volal Jaro, že televízia má pohotovosť. Ale nič sa nedeje. Ani ráno. Hoci klebiet je celý barak. Aj na to je dobrá VBR! Vilo mi povedal, že na utorok po Veľkej noci zvolali členov ÚV KSS o 14.00. A že vraj ide o Bahyla. Bahyla idú vymeniť za Lexu [Vladimír Lexa, po Bahylovi predseda Slovenskej plánovacej komisie]. A čo keď počas sviatkov oznámia dačo iné: alebo že nemôže vykonávať funkciu a bude sa hovoriť aj o prezidentovi? Čas je na to ako stvorený. Toto teda zrejme nepredpokladal starý pán, keď odmietal radikálne riešenie, lebo to spôsobí rozkol v strane. Rozkol medzi nimi považoval za rozkol v strane. A keď príde k rozkolu medzi stranou a spoločnosťou? S tou možnosťou asi nerátali. A všetko to tam speje...

Sobota 25. marca 1989
„Ľahko byť otvorený, keď nechceme povedať celú pravdu.“ Touto myšlienkou R. Thákura nadpísal svoj úvodník O polovičatosti v Dialógu č. 6/89 Martin Šmatlák. Opäť ma svojimi úvahami priviedol k záveru, že my v straníckej tlači, držaní na uzde tými obmedzeniami, na ktorých trvá aparát, zostaneme v závoze. Všetci čosi budú hovoriť, otvárať, posúvať – a my budeme brániť pozície, na ktoré už nikto neútočí, lebo front je dávno ďaleko vpredu. Nad nami už panuje pokoj a tíšina porazených, nezaujímavých, nevhodných či nehodiacich sa. To isté som si už kedysi poznamenal v súvislosti s Pezlárom: tým, že bránil všetkým novým veciam, pohľadom preniknúť do straníckej tlače, udržoval, pestoval v aparáte – všetkých úrovní – tuposť a nevrlosť všetkých voči všetkému novému: a teraz, keď by to už nebolo treba, žneme toho ovocie. Však, súdruh, Pezlár?

„Vo Vietname som pochopil, že hrdinstvo a zbabelosť sú len rôzne formy toho istého pocitu – strachu.“ Oliver Stone, Čata, Dialóg 6/89

Pondelok 27. marca 1989
Prečítal som článok o Sacharovovi v Týždenníku aktualít. Myslím si, že je to teraz opačné: donedávna sme ho tendenčne odsudzovali, teraz ho tendenčne chvália, vyzdvihujú. Nedal by sa civilne napísať dôvod, prečo XXIII. zjazdu písal? Mám dojem, že si myslel, že Brežnev bude pokračovať v tom, čo na začiatku začal Chruščov. Lenže vtedy bol už Brežnev otočený inou stranou: usmernili ho. A tak sa Sacharov dostáva postupne do nemilosti. A tiež pri Sacharovovi by bolo treba ujasniť zásadnú otázku: nakoľko možno uznať, že v boji proti administratívno-byrokratickému systému sa táto generácia odbojníkov spájala so zahraničím. Tomu predsa nešlo o vylepšenie systému, ale o jeho oslabenie.

Utorok 28. marca 1989
Debatujeme v robote, Marián Leško: tí, čo boli v päťdesiatych rokoch súdení v procesoch, sa vlastne pred súdmi priznávali, aj v listoch blízkym písali, že podstupujú túto obeť v záujme jednoty strany. Autor, už neviem ktorý, to označil za vrchol „riadenej schizofrénie“. V čomsi podobnom žijeme my dnes, hoci, povedzme, priamo nejde o hlavy, životy, ale nepriamo ide najmä aj o to. O nás všetkých. Čím sa líšime od vtedajšej strany, keď prikyvujeme vyhláseniu k 41. výročiu februára, keď pozeráme pochod ĽM, keď...? Prečo sa nikto z nás neodváži vstať a povedať: veď kráľ je nahý, kráľ je nahý celý? Nepodľahli sme tej „riadenej schizofrénii?“

Streda 29. Marec
Zavolal Škorica. Že ako sa mám a tak. Potom, že či som zastavil v poslednej dobe nejaký článok. Iste. Ale aký? Konkrétne Puškášov a čosi proti Havlovi. To nie, viem, že Puškáš niečo napísal a ponúkol Literárnemu týždenníku. Tam mu to nedali. Ja som sa o tom dozvedel len od ľudí. Aj Škorica to počul v meste a rád by si to prečítal. Aby som to od neho vypýtal. Ako som predpokladal, Puškáš kópiu nemá – a originál je vraj stále v LT. Tak som mu poradil, aby si to rýchlo vypýtal. Iste sa niekde v krčme chválil (alebo niekto za neho), aký je hrdina. A ešte to vyzeralo, že je to proti Havlovi. A šéf – to nepustil. Alebo opak: niekto ho ohovoril. Škorica však nevedel, kto je to Puškáš. On je spisovateľ?

Štvrtok 30. marec
Dnes je to slávne zasadanie ÚV KSČ ku školstvu. Ale ešte predtým si treba vypočuť teraz už nielen úvodné slovo generálneho tajomníka, ale priam celú správu. Ako je to možné, že generálny tajomník strany vystúpi s enumeratívnou správou, čo všetko sa urobilo, až po vymenovanie toho, kto vycestoval a prišiel k nám. To je už úplný úpadok: bez akejkoľvek koncepcie, kritérií. Tu sa merajú dejiny od jeho nástupu do funkcie a ešte aj (a len) v rámci jeho chápania vecí. Čo už len to má za ľudí okolo seba. Trvala je nešťastný, vraj hovoril s Válkom, ktorý povedal, že takáto politika nikam nevedie. Ba vedie: ku katastrofe – Trvala. A oni hrajú divadlo a hrajú ešte každý pre seba. O čo im vlastne ide? A je to naozaj už vrchol? Alebo sú ešte iné možnosti?

„Zabetónovanie, zákopová vojna, totálna.“ E. P.

Piatok 31. marca 1989
Na správe o školstve už vidno zreteľný kotrmelec. Súdruh Fojtík či kto tu zrazu predstupuje s takmer nekompromisnou kritikou všetkého, čo je v školstve zlé. Nemenuje, pravdaže, nikoho, lebo by musel prijať aj svoju spoluzodpovednosť. Vidno, že zachrániť sa dá – aspoň za pokus to stojí  – aj nadávaním na to, na čom sú odtlačky mojich prstov, spoliehať sa pritom treba na zlú pamäť ľudí. Je to omyl. Ale ako dlho to funguje. Veď celý ÚV tu sedí, počúva, kritizuje. Nik nevystúpi z radu. Chňoupek minule vystúpil – a dodnes sa s ním nevyrovnali. Boja sa aj oni. Mŕtva sezóna. Ale kdesi čosi hnije, všade tlie. A predsa – okrem tých, čo len kritizujú – sa našli zo traja-štyria, čo mimoriadne vyzdvihli Jakešov prejav ako líniu k zjazdu, na ktorú národ už dávno čakal...
 

APRÍL 1989
 

Pondelok 3. apríla 1989
Prišiel Voloďa z Mosky. Zaujímavý je jeho pohľad na Jeľcina. Varuje pred ním, Jeľcin je vraj typický diktátor. Keby sa chopil moci, to by – hoci naďalej má také ľudové gestá – bol návrat ku kultu, k diktátu. Prečo ho potom najmä intelektuáli berú? Neprekukli ho, sú vraj takí naivní. A prečo Rudé právo zverejnilo Jeľcinovu reč na októbrovom pléne 87? Podľa Voloďu preto, že tam bola kritika Gorbačova. Voloďa dostal od Bachára prísľub, že ešte dva roky bude v Moskve. Do XXVIII. zjazdu. A ja už som sa tešil, že čoskoro budú doma a Helenka mi posilní kultúru.

Utorok 4. apríla 1989
Po štyroch mesiacoch sa konečne stretla naša redakčná rada, dokonca okrem Koyša prišli všetci. Okrem iného nás zaujímalo, ako by sme mali pripraviť 45. výročie NS...

Streda 5. apríla 1989
Marián Leško s Betkou Šimonovičovou boli v Prahe na tlačovke po školskom pléne. Dobre, že Betka bola, aspoň videla, s kým to máme do činenia. Podľa Mariána bola červená, mykalo jej bradou a zo štyri razy sa išla rozplakať. Inak – Fojtík už úplne otvorene nadáva na Sovietov, keď sa nechá strhnúť. Vehementne obhajoval našu cestu, my nepôjdeme tou liberalistickou cestou ako PĽR, MĽR či Sovieti. Čo to tí Sovieti od nás chcú? Kam nás chcú dostať? Atď. Betka chcela položiť otázku, Marián jej poradil: písomne, po česky a aby sa nepodpísala. Neopýtala sa nič viac a nič menej: prečo u nás nie sú známi autori takých koncepcií, ako bol Projekt, teraz analýza [oba sa týkali školstva] a pod. Dočkal [Miloslav Dočkal, vedúci oddelenia školstva ÚV KSČ] sa rozčúlil, že je to antimarxisticky postavená otázka a Fojtík ju označil za čínsky extrémizmus z obdobia kultúrnej revolúcie...
Napríklad Fojtík nevie pochopiť, prečo v ZSSR toľko fetišizujú ľud, povedzme, teraz vo voľbách. A čo, ľud sa nemôže zmýliť, nemôže zvoliť zle?

Štvrtok 6. apríla 1989
Na hodnotení Brabec nad stĺpcom Katky Hrabovskej meditoval uzatvoriac, že odvaha ako taká vlastne neexistuje, že odvaha je vlastne len profesionálna dôslednosť. Ak to mám doviesť do konca – jednou z úloh politického vedenia musí byť (ale už nie takto), aby sa umožnilo profesionálnej dôslednosti to, čo jej patrí. Teda aby profesionáli rozhodovali o svojich veciach. A nie že musia zápasiť a trpieť a čakať, až im o päť, desať či koľko rokov neochotne dáme za pravdu.

Piatok 7. apríla 1989
Vernisáž fotografií Martina Martinčeka. Je to krása nevídaná. Pravda, mnohí boli sklamaní, lebo majster pre chorobu neprišiel. Iní boli namrzení, lebo neprišiel nikto z predstaviteľov kultúrneho a verejného života. Inou nekultúrnosťou boli klince či klinčeky. Všelijako som videl inštalované fotografie, tie klinčeky, ktorými sú popribíjané fotografie na panely, Marinčekovi vôbec nesvedčia. A čo keď majster neprišiel práve pre túto nekultúrnosť? Zašli sme si s týmito otázkami do Luxorky, rodiacej sa literárnej kaviarne. Čašník doniesol víno a poháre, ponalieval. Na jednom z pohárov boli zreteľné stopy rúžu, odtlačeného perami nejakej krásky. Poprosili sme ho teda, aby nám dal z tohto dôvodu čistý pohár. Čašník prišiel, skontroloval, či hovoríme pravdu. Keď sa presvedčil, zamrmlal prepáčte – a vylial obsah poznačeného pohárika do prineseného čistého. Tak sme sa dávno nezasmiali. Vy by ste protestovali? A čo keď ten čašník tiež absolvuje výstavy s klincami?

Kedy sa zbavíme „syndrómu preberania skúseností“?

Pondelok 10. apríla 1989
Z klebiet: Hruškoviča [Miloslav Hruškovič, tajomník ÚV KSS] by mal vraj nahradiť Rybár, na mesto by možno išiel Čihovský. Verejnosť vzrušili viaceré udalosti – napríklad návrat futbalistu Kubíka, o novinároch sa nejaký funkcionár vraj vyjadril, že keď sa na druhý svet preslope nejaký herec (P. Juráň), to je v poriadku, keď niečo spraví športovec... Druhá udalosť bola Miss ČSSR*. Kto by bol povedal, že toľko ľudí sa tak vzruší nejakými osemnásť-dvadsaťročnými dievčatami?
* Rudolf Gallo: Volíme miss-ky. (Postrehy z voľby Miss Bratislavy a Západoslovenského kraja), Nové slovo 12/23. 3. 1989, str. 6.

Utorok 11. apríla 1989
Pravda dnes priniesla informáciu pod titulkom Vynesenie rozsudku o odsúdení Vlasty Chramostovej a PhDr. Libuše Šilhánovej. Dostali 3 mesiace podmienečne so skúšobnou lehotou jedného roku... V správe sa píše: „Bolo dokázané, že obe obžalované napísali list adresovaný generálnemu tajomníkovi ÚV KSČ a predsedovi vlády ČSSR, v ktorom nepravdivo osočili stranícke a štátne orgány zo lži...(...) Text listu obe obžalované zaslali aj Rudému právu, ČSTK a APN.“
Myslím si, že všetci, čo čítajú noviny a ešte o tom aj rozmýšľajú, čo sa deje, si musia dnes tĺcť hlavu o múr: Bože, čo to s nami porobili. Nie je to horšie ako v päťdesiatych rokoch? To asi nie: ešte sa nepopravuje a hádam sa ani nebude. Ale čo to je: toto je právny štát? Alebo už naozaj nemožno využiť ústavu a zákonom dané právo obrátiť sa listom na najvyšších činiteľov?

Streda 12. apríla 1989
Tlačovka s Janákom. Vraj ju v slabej chvíli prisľúbil a teraz je zaskočený. Ale rozhovoril sa. Vysvetlil všetko, ideme správne, všetko pripravíme, nedáme sa zviklať. O aparáte pripustil, že noví pracovníci si ťažko zvykajú na politickú prácu, lepšie im vyhovuje riadenie od stola. Sládečková: Ako sa mohlo stať, že do funkcie tlačového tajomníka vlády SSR sa dostal súdruh, ktorý skrachoval ako vedúci tajomník ÚV SZN a teda ona nevie, s kým je spojený pupočnou šnúrou, ale on tam skrachuje za tri mesiace, po tom múdrom, najlepšom Poldovi Podstupkovi tam príde najposlednejší... Kasalovský sa pýtal, ako máme písať o ZSSR, lebo veľa otázok vzniká, asi bude treba povedať na úrovni P-ÚV KSČ – aké je to, či je to vľavo či vpravo, mali by sme asi povedať, lebo celá výchova bola istým smerom... A ešte Gruzínsko...
Janák – ZSSR – treba vychádzať z oficiálnych materiálov, nie z nejakých plátkov, Gruzia, Karabach, to nie je vľavo či vpravo, to je nacionalizmus a protiruské vystúpenie, tieto sily si chcú prihrievať polievočku na prestavbe.

Štvrtok 13. apríla 1989
Predsedníctvo ÚV SZN, kde som bol prizvaný. Hanisko hovoril aj o tom, že viaceré zväzy (najmä v ZSSR) chcú nadviazať priame kontakty. Čo si o tom myslíme? Podhradský povedal, že nesmieme podľahnúť tlakom a vždy sa pýtať, kam tie tlaky smerujú. Teda nie – a on študuje, študuje –, ale niektorým veciam nerozumie – mali by sme na úrovni predsedníctva (ako včera Kasalovský) dostať vysvetlenie, o čo ide... Ja som povedal, že priame styky treba – novinári nemôžu byť poslední a zápecníci.

Sobota 15. apríla 1989
V Televíznych novinách ukazovali Štěpána na aktíve s pražskými dramatickými umelcami. Pôvodne to mala byť konferencia, lenže zo 650 prišlo iba asi 280, takže neboli uznášaniaschopní. A tí, čo prišli, veľmi Štěpána nepočúvali. Ani on nejako múdro nehovoril. Zdá sa, že umelci už „dialóg“ nepotrebujú – a nanútiť si ho dnes už nedajú. Je neskoro, hoci toto vedenie strany si myslí, že ešte ono určuje, s kým viesť a s kým nie dialóg, už je asi na omyle. Potvrdil mi to Trvala, ktorý nás volá do Prahy robiť na podklade pre Jakeša.

„Čo je zosmiešniteľné, to už je prežité.“ A. N. Lunačarskij, 1922

Utorok 18. apríla 1989
Deň v Trvalovej vile, kde kedysi žil gensek Slánsky... S Poldom a Lacom sme boli u Trvalu, ako vraví Poldo, na tovarichu. Trvala ešte stále chce z Jakeša urobiť veľkého politika. Aj to ho charakterizuje – Trvalu –, že chce ešte akosi dať veci na poriadok. Oni už nejdú, nikdy nepôjdu. Ale toto: predsedníctvo vraj vychystalo Jakeša do Mokvy s tromi úlohami: 1. Aby presvedčil Gorbačova, nech neprehodnocujú rok 1968. 2. Aby naďalej brali od nás tie tanky. 3. A aby nám tu neposielali tie Týždenníky aktualít, Ogoňky a pod. Nuž s týmto zrejme u Gorbačova neuspeje.

Streda 19. apríla 1989
Popoludní prišiel Ľudo Truben (tajomník pre priemysel OV KSS v Žiari nad Hronom). Len potvrdil, čo všetci cítime: všade je nezáujem, vyčkávanie, strácame čas. Na výzvu P-ÚV KSČ k 41. februáru sa ozvalo naozaj len málo, oni v okrese hlásili 100, v skutočnosti došlo len 64 ohlasov... Vraj to je len 10 percent organizácií... Inak majú v okrese všetky problémy – voda, lekári, životné prostredie, zdravie, atď... A to má šancu 1:3 stať sa vedúcim tajomníkom okresu. Je mu to treba?

Štvrtok 20. apríla 1989
Bol Imrich Minár. Starý komunista: starí komunisti upozorňujú, sú znepokojení. Nie je to apatia, Slováci poznajú dve formy: pokoru a radikalizmus. A tá ich pokora je formou protestu.

„Člověk může nevědet a mlčet. Ale vědet a přesto mlčet, to již to již potřebuje velmi zvláštní povahu.“ J. Kostrhun v RP 18. 2. 1989

Nedeľa 23. apríla 1989
Naši krátkozrakí (pretože starí, alebo dogmatici) sa hrozia vývoja na východe, severe a juhu. Nachádzajú v ňom potvrdenie rozkladu socializmu, a preto sa usilujú albanizovať či balzamovať všetko odumreté, aby to vyzeralo naďalej ako živé, a nemôžu pochopiť, ako sa (ešte) bratské strany samé vzdávajú moci. Pre svoju vlčiu tmu nevidia jedno: že tieto strany uhrávajú aspoň to, že ich opozícia, ľud či ktosi ešte berie ako partnerov a keď sa spamätajú, môžu ešte veľa zachrániť. Gorbačov ten ide na to bez týchto medzistupňov, priamo chce prejsť k parlamentnej demokracii, aj za existencie jednej strany zabezpečiť fungujúci systém. Aj to sa vidí našim starým ako ústup od moci. Lenže nevidia, že nám sa môže stať – že nás už nevezmú ani ako partnerov, nie že rovnocenných, ale nijakých.

Streda 26. apríla 1989
Život strany vydá Chruščovov prejav na XX. zjazde o Stalinovi. Ak to bude, kto a s čím tu kalkuluje? Večer som pozeral Dubčeka v maďarskej televízii. Veľa mu – ani Maďarom, nemožno vyčítať. Len to, že nedržali doterajšiu líniu. Ale to pre nich nie je argument.

Štvrtok 27. apríla 1989
Nie nezaujímavú myšlienku vyslovil na ideologickej komisii ÚV KSS Bobok [Jozef Bobok, dekan Fakuty VŠP v Bratislave]: naša ideológia stále proti niečomu bojuje, ale mali by sme mať aj ideológiu, ktorá bojuje za niečo. O. i. som tam vystúpil – o tom, či dať či nedať Maďarom televízne vysielanie. Povedal som, že keď strana riešila národnostnú otázku, vôbec sa nepýtala, či národnostná tlač má alebo nemá byť. Podobne by sme sa mali zamyslieť nad televíziou, ale nie na úkor národného okruhu. Ešte všeličo tam odznelo: ako nenávidí prestavbu sa najviac vyfarbil Kvasnička. Večer zase majú Maďari dávať – Dubček, Bovin [Alexander Bovin, sovietsky novinár], Djilas [Milovan Djilas, juhoslovanský komunistický politik a teoretik, jeden z prvých disidentov].

Piatok, 28. apríla 1987
Marián Pauer mi doniesol pozdrav z Dánska, od Pezlára [ktorý tam bol veľvyslancom]. Vraj sa im venoval, dal vypiť. A tiež sa vyjadril: doma, keď bol vo funkcii, len s každým musel bojovať, a tu mu hovoria excelencia.

Sobota 29. apríla 1989
„Máte pekné zamestnanie, ale budete mať veľa hriechov,“ dedo Onderčo. Dnes sme privítali Šacanov, čo tu majú vojaka. Zima bola ako v psinci, ale prísaha musela byť. Tiahne tu vari celý národ s husami, rezňami, koláčmi a pálenkami. Popri rodičoch, sestrách a bratoch aj frajerky a kamaráti. Kamaráti často podpití. Ktovie, či to bolo tak aj voľakedy. Vraj hej. Dedo Onderčo, dedo nášho vojaka, ten to vie. Inak mladých zaujíma najmä, čo doniesli rodičia, a aby ich vybrali z kasární. Potom sú už len s kamarátmi. Podaktorí sa aj opili a už aj prišli neskoro. Samotný akt prísahy je ako všetky oficiality. Ten generál nečítal ani slovo o novom myslení – stále bojoval proti imperializmu, lebo buržoázia sa nevzdá dobrovoľne. Žiadne odzbrojenie...

Nedeľa 30. apríla 1989
Čosi k tej prísahe: taký bordel, že je na vojne, to sa ani mne nechce veriť. Vojaci dnes už dbajú len na vojenské rady, ich zomknutosť a jednotné vykonávanie povelov. Koľko mohlo byť na Slavíne ľudí, ktorí prišli na prísahu 700 vojakov? 2 – 3-tisíc? Nikto nereguloval dopravu, nikto nikoho neusmerňoval. A dnes pri kasárňach? Neustála zápcha áut, tlačenica, vytrubovanie. To isté pri vypúšťaní na vychádzku: žiaden systém, žiadna regulácia, „bordel jak v tanku“. A pritom sú to motostrelci...


Výberová bibliografia


Január 1989

Ing.Jozef Kučerák, CS.c: Neuralgický bod ekonomiky – ceny a životná úroveň, Príloha Nového slova (1) 1989, Nové slovo 1/5. 1. 1989, str. 21, 22.
PhDr. Ján Grexa, CSc.: Peripetie okolo kalokhagatie. Poznámky po nedávnom zjazde ČSZTV, Nové slovo 2/12. 1. 1989, str. 12..
(mč.): Nikto nie je za dverami (200). Štúdio, 30, 12. 1988, Milan Lasica, Július Satinský, Jaroslav Filip, Nové slovo 2/12. 1. 1989, str. 21.
Píšete nám: MUDr. Juraj Mesík, Banská Bystrica, Nové slovo 2/12. 1. 1989, str. 2.
Citát: V .Novom slove 52/88 ste uverejnili článok Oživený prameň o A. Šimonovičovej. Článok zaujímavým spôsobom hovorí o minulosti a prítomnosti Kláštoriska v Slovenskom raji. Čo mi v ňom však chýba, je práve pohľad do budúcnosti lokality, Tá je v článku len naznačená – ako alternatíva pýchy alebo hanby národa.“


Február 1989

Obnova literatúry je aj mravnou obrodou spoločnosti. Zhovárame sa s Dr. Rudolfom Chmelom, CSc., tajomníkom zväzu Československých spisovateľov, šéfredaktorom Slovenských pohľadov, Pripravil Jozef Puškáš, Nové slovo 6/9. 2. 1989, str. 13.
Michal Ač.: Autorita znamená zodpovednosť. Univerzita a základný výskum v NDR, Nové slovo 8/23. 2. 1989, str. 9.
Jozef Bobok: Slovo k našej súčasnosti. Nerecenzovaný film M. Luthera, Nové slovo 8/23. 2. 1989, str.15.
Citát: „Po takýchto parciálnych výhradách žiada sa zdôrazniť, že aj napriek nim je film Štek nadpriemerný a v každom prípade prínos, hlavne preto, že sa usiluje statočne o nový pohľad na etické a spoločenské problémy doby. To treba vždy oceňovať a takéto snaženia podporovať. Pravda, nie tak, ako to spravila distribúcia a vôbec vedenie Koliby, ktorí uskutočnili tzv. slávnostnú premiéru v mestečku na Považí (samozrejme, bez účasti novinárov) a potom premyslene a možno ani nie náhodou prezentovali toto dielo Bratislavčanom len po kvapkách v najnevhodnejšom premiérovom termíne, koncom augusta. Kolibe film zrejme nevonia a nezaradila tento film na nijaký, ani medzinárodný, ba ani domáci festival (zrejme mala k dispozícii kvalitnejšie hotové filmy, ako napríklad Postoj, alebo aj Neďaleko do neba). A pritom niet najmenších pochybností, že Štek reprezentuje jedno z myšlienkovo najprieraznejších a najoriginálnejších diel kolibskej produkcie z minulého roku.“
Akademik Milan Čič: Február a aktuálne problémy rozvoja československého socialistického štátu, Príloha Nového slova, Nové slovo 8/23. 2. 1989, str. 21, 22.


Marec 1989

Milan Richter: Pootvorené okná na sever. (Z cesty za švédskymi spisovateľmi), Nové slovo 9/2. 3. 1989, str. 18 – 19.
Ján Štrasser: Sssprej, Nové slovo 10/9. 3. 1989, str. 21.
Citát: „Báseň „člena Klubu priateľov čitateľnej poézie“ sme vybrali z prvého tohtoročného bulletinu bratislavského. Štúdia S. Z ďalšej ponuky: riaditeľ štúdia Štefan Ladižinský hovorí – ako inak – o perspektívach, Milan Lasica spoločne s Andrejom Ferkom sa zmietajú v osídlach anomálií, Ilja Zeljenka blúdi v ríši hudby, Martin Porubjak píše.,,nevedecký, no úprimne“ o Radošincoch, Stanislav Štepka sa chváli, že bol na návšteve „hore“, Július Satinský neprestáva bdieť nad naším blahom, pokušiteľ Mrožek opäť medzi nami – pokúša, Tomáš Janovic epigramuje, Peter Gregor aforizmuje a bájkuje, Kornel Fôldvári jasá nad stou reprízou Dňa radostí, Magda Vášáryová sa nadchýna, Marián Labuda s nadšením spomína a Stanislav Vrbka chváli Lazariádu. Bulletin ilustroval Peter Kľúčik.“
Ing. Vladimír Ondruš: Spoločná zodpovednosť k životu. Ako zastaviť nebezpečné tendencie v životnom prostredí?, Nové slovo 11/16. 3. 1988, str. 2.
Doc. JUDr. Jozef Moravčík, CSc.: Iný štát a iné právo, Nové slovo 12/23. 3. 1988, str. 4.
Mária Bátorová: Identita umenia v napätiach doby. Slovenská kultúra a literatúra 1939, Nové slovo 12/23. 3. 1988, str. 14 – 15.
MUDr. Ivan Koza, CSc., primár interného oddelenia Ústavu klinickej onkológie v Bratislave, hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí SSR pre klinickú onkológiu: My o svete, svet o nás. Pripravila Viktória Petrášovičová, Nové slovo 13/30. 3. 1989, str. 6 –7.
PhDr. Stanislav Sikora, CSC., Ústav marxizmu-leninizmu ÚV KSS: Poučenie pre budúcnosť. K výročiu prijatia súboru zákonov o národných výboroch, Nové slovo 13/30. 3. 1989, str. 7.
Teodor Križka: O histórii jednej lásky. Spomienka na Borisa Pasternaka, Nové slovo 13/30. 3. 1989, str. 19.
Doc. PhDr. Peter Kulašík, CSc.: Prestavba a rozvoj socialistickej samosprávy. Príloha Nového slova, Nové slovo 13/30. 3. 1989, str. 21, 22.


Apríl 1989

K jubileu B. Hrabala (Kapitola z dosiaľ nezverejneného rukopisu), Nové slovo 14/6. 4. 1989, str. 15.
Ing. Jozef Markuš, CSc., Prognostický ústav SAV: Ťažiská a ťažidlá nášho vývoja, Nové slovo 15/13. 4. 1989, str. 1, 22.
Vladimír Mináč: Občan vlasti, občan planéty, Nové slovo 15/13. 4. 1989, str. 7.
Citát: Sme chorý národ v chorej krajine. Krajina je podľa správy vlády SSR ekologicky destabilizovaná, prírodné prostredie degradované.“ (Z vystúpenia na rokovaní 13. schôdze SNR)
Ing. Mária Machová, CSc., VŠE Banská Bystrica: Družstvá i v zdravotníctve, Nové slovo 16/20.4. 1989, str. 4.
O inflácii (skoro) vo všetkých pádoch. (Rozhovor s Ing. Václavom Klausom, CSc. z Prognostického ústavu v ČSAV v Prahe.) Pripravila Ružena Wagnerová, Nové slovo 16/20. 4. 1989 str. 3.
Ing. Jozef Kučerák, CSc.: Diktát bývania verzus človek. O panelákoch trochu inak, Nové slovo 17/20. 4. 1989, str. 4 – 5.
Vladimír Zuberec: M. R. Štefánik v našich dejinách, Nové slovo 17/27. 4. 1989, str. 20.
Vladimír Zuberec: M. R. Štefánik v našich dejinách, Nové slovo 18/4. 5. 1989, str. 20.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama