Ako to vlastne bolo s tým socializmom?

Letné zamyslenie
Počet zobrazení: 5535

Súčasné mainstreamové média, pravicoví politici, mimovládky, slniečkari a „naši“ prezidenti zvelebujú súčasnosť a kydajú na obdobie socializmu. Pritom mnohí z nich o tom nič nevedia, lebo buď ešte nežili, alebo sa v lepšom prípade hrali na piesočku. Podľa nich to bola totalita. V istom zmysle iste áno, ak hovoríme o totalite jednej strany a jednej ideológie. Dnes však máme na Slovensku oveľa obludnejšiu totalitu, totalitu moci kapitálu, moci peňazí, ktorá je skutočnou podstatou kapitalizmu.

Pre mladých, čo objektívne nevedia a pre starších, čo nechcú vedieť, čo je socializmus, treba tento pojem vysvetliť a následne ozrejmiť jeho fungovanie v praxi. Socializmus je podľa definície spoločenský systém fungujúci na princípe solidarity, vzájomnosti, humanizmu a rovnosti. Je založený na silnom sociálnom štáte, na štátnom vlastníctve výrobných prostriedkov, rozumej podnikov i služieb, plánovaní výroby a prerozdeľovaní materiálnych a finančných hodnôt. Išlo o systém s moderným priemyslom a sebestačnosťou vo výrobe potravín, a na tú dobu s vyspelým, medzinárodne uznávaným a skutočne bezplatným školstvom, zdravotníctvom a sociálnou starostlivosťou. Prácu nielenže mal každý, ale bola v podstate povinnosťou. Socializmus s ľudskou tvárou to nebola len éra Dubčeka, ľudskú tvár má totiž socializmus vo svojej DNA, alebo inak vo svojej podstate.

Na strane druhej je však pravdou, že pre toto obdobie boli príznačné značné obmedzenia najmä v oblasti náboženských slobôd, cestovania do západných krajín  či súkromného podnikania. Čo je však dôležitejšie, človek alebo súčasná bezobsažná demokracia?
 

Ako v praxi fungoval socializmus
 

Hovoril o tom už aj Samo Chalupka v slávnej básni Bolo dobre, ale dávno, žil na svete Slovák slávno... Poďme však k realite. Ako dieťa som chodil do rôznych záujmových krúžkov a trojtýždňových pionierskych táborov, a to všetko bezplatne či za pár drobných. Potom som sa spoločensky, kultúrne i športovo vyžíval vo zväze mládeže, kde bola väčšina rovesníkov. Bol tam výborný kolektív, poučenie i zábava. Chodilo sa na letnú aktivitu, brigády, výstup na Rysy, stretnutia mládeže okresu, kraja i do Strážnice. Mladí ľudia sa učili zodpovednosti, životu a práci v kolektíve i organizovať a riadiť veci verejné. Pestovala sa hrdosť na vlasť, úcta k starším, k hodnotám a tradíciám našich predkov.

Pri nástupe do učňovskej školy sme podpisovali zmluvu s podnikom, v ktorom budeme pracovať. Väčšie podniky mali svoje vlastné školy. Teraz sa tomu hovorí duálne vzdelávanie, ktoré však je len mizivým odvarom toho, čo bolo. Na strednej a vysokej škole sme mohli neobmedzene študovať i popri práci. Kariérny postup bol zaručený. Človek si odrobil osem hodín a žiadny stres či naháňanie, bol čas na rodinu, priateľov, kultúru i šport. Každoročne sa chodilo na odborárske rekreácie, takmer za facku. Bežné boli liečenia i rehabilitácie. V kolektíve sa žilo v práci, a kto chcel, i voľnom čase.

Bývanie bolo reálne zabezpečené a dostupné pre všetkých, čo sa len trošku snažili, cez družstevné byty, ktoré ste bez problémov splácali. Mnohé podniky dávali zamestnancom byty dokonca zdarma, stačilo odpracovať zopár rokov. Boli tiež poskytované štátne byty s nízkym nájmom. Nájomné byty tvorili najpodstatnejšiu časť bytového fondu, ktoré teraz prakticky neexistujú. Bežne bolo možné postaviť si rodinný dom, priemerne za 180 000 korún, čo dnes vyjde minimálne na tridsaťnásobok, a to aj na pôžičku s jednopercentným úrokom či štátnym, podnikovým finančným príspevkom. Väčšinou sa stavalo svojpomocne a celá rodina, priatelia i podniky vám v tom pomáhali. Dnes po vás ani pes neštekne. Mladomanželia využívali novomanželské pôžičky so značným odpisom na narodené deti, za ktoré si v podstate zariadili byt. Rodiny s deťmi boli preferované, škôlok a jasličiek pre deti bol dostatok za malý poplatok a napríklad ženy s dvomi deťmi išli do dôchodku v päťdesiat päťke.

Osobne sme v rodine žili plnohodnotným životom. Mali sme všetko, čo sme chceli, možno preto, lebo sme chceli len to, na čo sme mali. Samozrejme, nebolo ani zďaleka všetko ideálne, ale problémy boli riešiteľné. Niekto môže povedať, nežili tak všetci. To iste nie, ale objektívne treba konštatovať, že tak žila veľká väčšina národa v Československej socialistickej federatívnej republike, a to napriek tomu, že sa nenaplnili všetky princípy rozvinutej socialistickej spoločnosti pre chyby jej predstaviteľov. Nejde mi o ódy na socializmus, ale o priblíženie jeho reality, ktorú dnešní pravičiari a liberáli s podporou väčšiny médií úspešne deformujú a zatajujú pred mladými ľuďmi.
 

To, ako je to dnes, môže posúdiť každý sám
 

Len vo všeobecnosti z môjho pohľadu platí, že kapitalizmus priniesol – konzumný spôsob života, stres, honbu za peniazmi, zadlženosť štátu i ľudí, zhoršujúce sa školstvo a zdravotníctvo, likvidoval sociálne istoty. Splodil individualizmus, výrazne sa zvýšil počet rozvodov, žobrákov a bezdomovcov, drog a iných závislosti, ale aj zločinov, vrážd, samovrážd a, samozrejme, korupcie. Kultúru cez pochybné festivaly, nechutné seriály, krváky a horor. Medziľudské vzťahy sú na bode mrazu a pravdepodobne najhoršie od druhej svetovej vojny. Brat brata, priateľ priateľa či sused suseda nepozná a neraz by ho predal za judášsky groš. Vysnívaná demokracia je tiež len pre tých, čo na to majú. Len tí môžu naplno využívať demokraciu, uspieť vo voľbách, na súdoch, cestovať po svete. Masa nemajetných môže síce hovoriť, čo chce, ale nikto ju nepočúva, môže akurát tak nadávať, aj to nie v práci, ale len pri pive.

Zásadným problémom súčasného kapitalizmu u nás sú priam obrovské majetkové a tým aj spoločenské rozdiely medzi úzkou skupinou milionárov a stále sa zväčšujúcou masou ľudí žijúcou z ruky do úst. To je tá vysnívaná spoločnosť za ktorú sa išlo do ulíc v novembri 1989?

Preto na otázku, kedy bude dobre, odpovedá človek so životnými skúsenosťami, možno trošku nostalgicky, dobre už bolo!

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984