Amerika čara zbavená

Čo sa s tebou deje, Amerika? Práve na sté výročie zatknutia a odsúdenia na smrť talianskych prisťahovalcov – Sacia a Vanzettiho. Celý svet videl najprv vraždu černocha, ktorú spáchal policajt za prizerania svojich troch kolegov. Polícia jednoznačne zlyhala. Zlyhal aj „etnický kotol“, ktorý bol dlho vysvetľovaný ako výhoda Spojených štátov – v ňom sa vraj pretavovali etnické a rasové rozdiely a vytvaroval sa nový človek: Američan – a vznikol nový národ: Američania. Vedeli sme, že ide o fikciu, no viacero rasových napätí a následných spoločenských kalamít to už dnes potvrdilo. Americký sen sa zrútil – čo bude nasledovať?

Kresba: Ľubomír Kotrha

Treba si uvedomiť si, že vlastne okrem Indiánov sú všetci Američania prisťahovalci – buď priami alebo potomkovia prisťahovalcov. Biely Američan je pôvodne buď Angličan, Nemec či Škandinávec, možno Ír. Vražedný policajt má francúzske meno. No nejde tu o národnosti, ale o kultúru – tá by mala byť založená na humanizme, veď ide o spolunažívanie ľudí.

Otázkou je, čo sú to za nasledujúce masové protesty? Komu slúžia, kto ich organizuje a proti komu, či čomu sú namierené?

Na nočných protestoch sa priživujú zločinci – kradnú, rabujú, podpaľujú. Noc mnohé prikryje.

Ale čo tie denné protesty? Viditeľne jedným zo spúšťačov je protitrumpovská agenda – mocní, ktorí nevedia vyhrať voľby, sa pokúšajú zvrhnúť prezidenta alebo ho aspoň znemožniť do ďalších volieb, lebo inak opäť vyhrá. No ak budú proti nemu kandidovať Biden s Obamovou, tak vyhrá určite.

Amerika sa však mení – ale na čo? Pred polstoročím to boli deti kvetov –hippies, ktorí poukázali na nemorálnosť americkej spoločnosti, kde bohatí vládli a chudobní sa prizerali. To napokon tvrdili už americkí sociológovia v 60. rokoch.

Teraz je  však zásadná otázka: aké to bude mať pokračovanie?

Existuje viacero variantov. Jedným z nich je, že celá aféra postupne „vyfučí“, protesty stratia svoju energiu. No môže to trvať pomere dlho. Spomeňme si na protesty proti francúzskemu prezidentovi – on to vydržal. Druhým variantom je použitie väčšieho štátneho násilia a likvidácia „vzbury“ priamo na uliciach. Pravdepodobnosť je pomerne nízka, pretože USA sú federáciou a guvernéri sú zodpovední za situáciu v danom štáte. Nechcú vojakov či národnú gardu, no nevedia si ani poradiť s protestmi.

Tretím variantom je prevzatie iniciatívy prezidentom – to môže byť vo vyjednávaní, ale aj tvrdým postihom protestujúcich. No a posledným variantom je zdanlivé upokojenie, no pokračovanie v zásadnej zmene politického systému. Aj tu sú dva varianty, no obidva sa opierajú o vytvorenie akejsi „antickej“ diktatúry, ktorá buď umocní postavenie miliardárov, alebo naopak, prinesie nejakú formu sociálnej revolúcie. Tú chceli už spomínaní hippies, no to nebolo politické, ale kultúrne hnutie a teda nebolo orientované na uchopenie či premenu politickej moci.

Charakter protestov ukazuje na existenciu nejakého iniciačného centra. Dokáže udržiavať „oheň pod kotlom“, rozširovať protesty do ďalších miest a dokonca aj za hranice. Vážnosť situácie naznačuje aj akoby nečakaná aktivita britského premiéra a dokonca aj pápeža – vyzývali k pokojnému riešeniu situácie. Uvedomujú si, že tieto protesty môžu pôsobiť ako vírus – šíriť sa po nepredvídateľnej trajektórii. Hoci to začalo „iba“ vraždou, pokračovanie môže byť pre USA dosť zdrvujúce. Hoci je tu výhoda v existencii federácie, teda zodpovednosť nenesie centrum moci, ide o vážny sociálny problém – chudoba je chudoba a teda na okraji štátnej ochrany. Zhodou okolností ide o černocha, čo však prilieva do ohňa ešte aj rasový segment. Skutočnosť, že sa protestov zúčastňujú aj belosi, ukazuje na možné rozšírenie nad rámec rasových nepokojov. Niektorí guvernéri to pochopili a opatrne „fandia“ protestujúcim – chcú sa poistiť vo funkciách a vyhnúť revolúcii.

Európa má to „šťastie“, že bola dosť poškodzovaná covidom, a tak sa ľudia viacej boja a chcú, aby sa vlády o nás starali. Takže niet dosť priestoru na úvahy o sociálnych roztvorených nožniciach. Teraz ľud dostane chlieb a hry (začnú sa športové a kultúrne akcie), chudobnejším sa dostáva nejaká tá humanitárna starostlivosť a tak asi bude celkom pokoj.

Spojené štáty sú však sociálne veľmi choré – tam sa sociálne nožnice roztvorili najviac, na čo upozorňovali americkí sociológovia už dávno. Najbohatší ľudia žijú v USA a neustále bohatnú. No sú to vlastne najmä štatistické čísla, veď aký je rozdiel v živote človeka s majetkom jednej miliardy či dvanástich alebo päťdesiatich miliárd? To je už ako v rozprávke o káčerovi žgrlošovi, ktorý sa chodil prevaľovať vo svojich zlatiakoch.

Je tu však aj vážna kultúrna kríza, masová kultúra znehodnocuje medziľudské vzťahy a politici proti tomu nič nerobia. Celkom sú spokojní aj s tým, že športovci a herci bezbreho bohatnú, čomu fandia aj mnohé médiá. Dokedy bude pokoj?

Spojené štáty už určite nebudú také ako doteraz. Pozorujme, ako sa zmení sociálny, ale aj mocenský systém a aký to bude mať odraz do Európy.