Arogancia (veľ)mocí

Veľmoc sa správa ako veľmoc, agresia je agresia a bomby sú bomby. Nech padajú kdekoľvek a s akýmkoľvek posvätným zámerom. Keď nás médiá sýtia desivými zábermi z Ukrajiny, nevedomky odhaľujú, čo sa odohrávalo napríklad v Iraku, lebo informácie z tamojších ulíc neboli ani také časté, ani také podrobné. A verejno-právna televízia nevytvorila pre ne špeciálny kanál.

Ako inak, na počiatku bola klasická veľmocenská požiadavka. George W. Bush: „Ak si iracký prezident Saddám Husajn nevyberie cestu odzbrojenia, USA povedú koalíciu ochotných za účelom jeho odzbrojenia.“ (sk.m.wikipedia.org) Podľa toho istého zdroja v rámci odzbrojovania prišlo o život od 29 994 do 30 000 civilistov. Koalícia ochotných na svojom víťaznom ťažení svetom nepripravovala ľudí o život len tzv. leteckými misiami či raketami. „Americký vojak uprostred noci vnikol do domov neďaleko jeho základne a zabíjal civilistov.“ (svet.sme.sk, 11. 3. 2012) Z dokumentov, ktoré unikli z austrálskeho ministerstva obrany, sme sa dozvedeli, že „v rokoch 2009 až 2013 došlo k desiatim kontroverzným situáciám, keď austrálske špeciálne sily začali strieľať a zabíjali civilistov vrátane maloletých detí“. (armadnymagazin.sk, 21. 3. 2020) Ako inakšie, ak nie vojnovým chrapúnstvom treba pomenovať bombardovanie Líbye po vyhlásení (Bezpečnostnou radou OSN – pozn. aut.) bezletovej zóny nad Líbyou.

Posivený svedok sa nevie dopátrať v pamäti, ktorý Svätý otec sa s predstaviteľom SR venoval „prebiehajúcemu“ Afganistanu, Iraku, Sýrii, Líbyi alebo tzv. humanitárnemu bombardovaniu Srbska. Tak ako teraz Ukrajina spojila pápeža Františka s premiérom Eduardom Hegerom. Pápežskejšie ako pápež sa prejavila profesorka sociológie Iveta Radičová. Na proukrajinskom mítingu odvážne zvolala: „Mráz prichádza z Kremľa! Smrť prichádza z Kremľa!“ Neochvejný bojovník za mier sa zobudil aj v poslancovi Ondrejovi Dostálovi (SaS) a podal trestné oznámenie na ruského prezidenta. „Týka sa viacerých trestných činov ako genocída či terorizmus.“ (spravy.pravda.sk, 5. 3. 2022) Nečudujme sa. „Putinova vojna je brutálny budíček“ (Tamtiež, 14. 3. 2022), vyhlásil francúzsky politológ Jacques Rupnik. Škoda, že nepostrehol ešte brutálnejší budíček pre dôverčivú a oddanú Európu. V podaní bývalej ministerky zahraničných vecí USA Madeleine Albrightovej. „Je nespravodlivé, aby jedna krajina – Rusko vlastnila také obrovské nerastné bohatstvo.“ (hlavnespravy.sk, 31. 3. 2017)

Mnohí špičkoví športovci potvrdzujú, že politika do športu nepatrí, no pred striehnucimi mikrofónmi okamžite doložia, že v tejto výnimočnej situácii... Ale čím je vojna na Ukrajine taká výnimočná? Čo odlišuje nevinné obete na bagdadských a kyjevských uliciach? Trochu iný odtieň pleti a iný Boh? Že by tí prví zomreli len tak, ako keď vypadnú poistky, a tí druhí pre naše spoločné hodnoty? Nie je to so spoločnými hodnotami zložitejšie? Dajme tomu, ak spojenec povýši deň narodenia Stepana Banderu na štátny sviatok. Prípadne sa dočítate, že „vo vojnovom konflikte medzi Ukrajinou a proruskými separatistami bojujú aj neonacisti. Majú zreteľné označenia, ktoré používali nacistické jednotky.“ (aktuality.sk, 13. 3. 2015) Alebo sa dozviete, že Poľsko, Litva a Rumunsko „sa stali spoluvinníkmi USA v tajnom zadržiavaní a mučení ľudí podozrivých z terorizmu“. (amnesty.sk, 28. 7. 2014) A my? V mene akých spoločných európskych hodnôt sme sa stali okupantmi v Iraku a Afganistane?

Ruku na srdce, ktorému americkému prezidentovi médiá za „rozsievanie demokracie po svete“ prirobili hitlerovské fúziky? Koho z nich spodobili s krvavými rukami ako Putina? Zato sa starostia, čo s Putlerom, diktátorom, netvorom a – podľa amerického Senátu – vojnovým zločincom. „Prevrat nečakajte, do úvahy pripadá len atentát, myslí si ruský politológ.“ (hnonline.sk, 15. 3. 2022) „V tejto vojne je vláda na správnej strane. Jasne ukazuje, že vojnu spôsobil Putinov zločinecký režim“ (komentare.sme.sk, 13. 3. 2022), zajasali mediálne bojové úderky. „K vyhosteniu troch ruských špiónov s diplomatickým krytím a zadržaniu troch vlastizradcov, ktorí pracovali pre Rusko, sa žiada povedať: Konečne!“ (Pravda.sk, 14. 3. 2022) Medzi troskami a v čmude po slovenskej žurnalistike si človek nenavyberá. „Na zbrojenie by sme mali presmerovať viac peňazí.“ (aktuality.sk, 16. 3. 2022)

Posivený svedok sa domnieval, že prezidentku trápia rozhasené medziľudské vzťahy a hrubnúci verejný slovník. Privítaním cenzúry, pardon, blokovania škodlivých správ Národným bezpečnostným úradom prezradila, že na občanoch tejto „krajiny“ jej väčšmi prekáža absencia spoločného nepriateľa a nezrovnaný krok....