BRICS – možná alternatíva pre Grécko

Januárové parlamentné voľby v Grécku znamenali zmenu v hospodárskej a zahraničnej politike tejto krajiny. Nová vláda pod vedením Alexisa Tsiprasa nechce pokračovať v uťahovaní opaskov a preto je jej zámerom otvoriť rokovania s veriteľmi o gréckom dlhu. Zmenu rétoriky cítiť aj v zahraničnej politike, nový grécky premiér totiž odsúdil rozšírenie sankcií Európskej únie voči Rusku, čo v Bruseli nemalo pozitívnu odozvu. Z ruskej strany sa v tomto ohľade začala skloňovať možná finančná pomoc Grécku, no Tsipras takúto pomoc odmietol s tým, že ich najvýznamnejším partnerom je Európska únia.

V tejto súvislosti však vznikajú mnohé špekulácie, nie je totiž vylúčené, že na rokovaniach o gréckom dlhu k dohode nedôjde. Syriza síce mierne povolila zo svojich predvolebných sľubov, no podstatu svojho zámeru meniť nemieni – chce znovu prerokovať podmienky veriteľov, najmä tých, ktoré sa týkajú reforiem a úsporných opatrení. Podmienky, za ktorých Európska komisia, Európska centrálna banka a Medzinárodný menový fond pred rokmi pomohli Grécku predísť bankrotu, obsahujú veľmi tvrdé úsporné opatrenia, ktoré do značnej miery bránia v rozbehnutí ekonomického rastu krajiny, navyše tieto opatrenia najviac pociťujú samotní obyvatelia. Takéto podmienky medzinárodných finančných inštitúcií však nie sú novinkou. Napríklad MMF aj v minulosti poskytoval pôžičky jednotlivým štátom väčšinou pod podmienkou uskutočnenia striktných reforiem. Tie pre danú krajinu najčastejšie znamenali privatizáciu, dereguláciu či redukciu sociálnych štandardov.

Nový grécky kabinet však nechce prísne úsporné opatrenia nadiktované zvonka. Viacerí upozorňujú, že zadlženosť krajiny a jej vysoká závislosť na zahraničných veriteľoch podkopáva jej politickú suverenitu. Tomu sa chce vláda pod vedením Tsiprasa vyhnúť. Šéf amerického Institute for Political Economy a politický analytik Paul Craig Roberts poukazuje na možnosť Grécka požiadať o pomoc iných ako európskych partnerov. Roberts v tomto prípade uvádza banku skupiny BRICS (združenia Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Južnej Afriky). Členské štáty tohto zoskupenia ešte v júli minulého roku založili vlastnú Rozvojovú banku, do ktorej každý prispel 10 miliardami dolárov a jej kapitál má byť postupne navýšený na 100 miliárd. Tá má financovať hlavne projekty krajín BRICS a ďalších rozvojových krajín, no ak táto banka sčasti vznikla ako protiváha súčasným globálnym ekonomickým inštitúciám (Medzinárodnému menovému fondu a Svetovej banke), prípadná pomoc napríklad Grécku by z tohto hľadiska nebola až takým prekvapením.

Takýto razantný krok gréckej vlády smerom mimo Brusel a Frankfurt je zatiaľ v nedohľadne, čo dokazuje aj odpoveď premiéra Tsiprasa na možnú finančnú pomoc Ruska. Vzhľadom na asertivitu súčasného gréckeho vedenia však treba rátať aj s možnosťou, že sa Grécko so svojimi veriteľmi nedohodne, a obrátenie sa k mimoeurópskym subjektom môže byť jedným z možných scenárov. ECB už tento týždeň pritvrdila v súvislosti s gréckymi dlhopismi, čo zrodu novej dohody zrejme nepomôže. Pri pohľade na euroskeptické nálady v krajinách EÚ či na postoj niektorých členských štátov (napríklad Maďarsko) nejde o úplne vylúčenú možnosť. Grécko je však členskou krajinou eurozóny, čo by v prípade hľadania pomoci mimo inštitúcií EÚ mohlo zásadným spôsobom ovplyvniť samotnú menovú úniu. Pomoc pre jej zadlženú členskú krajinu zo strany vznikajúceho konkurenčného medzinárodného hospodárskeho systému by bol z hľadiska eurozóny veľmi nebezpečným precedensom.

Na jednej strane vidíme európske krajiny trápiace sa so zadlženosťou, nezamestnanosťou či nízkym ekonomickým rastom. Na druhej strane sú však štáty vyznačujúce sa dlhodobým ekonomickým rastom či rozsiahlymi devízovými rezervami, vytvárajúce vlastné medzinárodné finančné inštitúcie. Príkladom je Rozvojová banka skupiny BRICS, ale aj plánované marcové rokovanie expertov z krajín tohto združenia o založení vlastnej ratingovej agentúry. Finančná pomoc krajín BRICS pre štáty s ekonomickými problémami v Ázii či Južnej Amerike sa stáva realitou. V budúcnosti to môže platiť aj pre niektorú z členských krajín Európskej únie.

Foto: thlerry ehrmann / Creative Commons