Básnik proti prúdu

Počet zobrazení: 3780

obalka_sys.jpgČeský básnik, prekladateľ, prozaik, editor a šéfredaktor týždenníka OBRYS-KMEN Karel Sýs (1946) bol známy svojou bohatou literárnou činnosťou pred rokom 1989, hoci za svoje nekonvenčné postoje, vyjadrené v svojej poézii i článkoch bol dosť veľkým tŕňom v oku vtedajším mocným. Paradoxne sa tento prístup k nemu v oveľa vyššej miere prejavuje i v súčasnosti. Napriek tomu svoju tvorivú činnosť neutlmil, výsledkom je celý rad kníh, vydaných nielen v Čechách, ale i v zahraničí (Nemecko), hoci z dôvodov skôr politických.

Svoju najnovšiu básnickú knižku nazval Apokalypsa podle Joba (Periskop, 2013). Obsiahla zbierka ma zaujímavý aj podtitul – Psáno na ostrově Kostelec mezi Tichou a Divokou Orlicí po stržení lávek. Knižka je pozoruhodná nielen svojím rozsahom – má celkom 261 strán, doslova nabitých výbušnými veršami, väčšinou tvoriacich rozsiahle polytematické skladby, pripomínajúce známu metódu apollinairovského pásma, ale tiež svojou mierou úprimnosti a otvorenosti, s akou sa vyjadruje jednak smerom do seba, k svojim trápeniam a bolestiam, ale podstatne viac k svetu okolo, k stavu spoločnosti, štátu i sveta vôbec. Sám autor ju v záverečnej básni Odcházím – přijdu ve vlastním těle charakterizuje ako Rozzuřená kronika konce tisíciletí, tento kontroverzný tón nasadil už v úvodnej básni zbierky Těch nemám slov, kde o. i. píše: Není míru pod olivami / natož pod jabloní / holubice přinesla Noemovi ratolest smíření / ale jabloně rodí jablka sváru / Proto jsem nepřišel smířit / nýbrž rozeštvát... V plnej miere napĺňa svoj verš z básne Pláč starých šlapek (zrejmá alúzia na balady F. Villona) – Básník nemůže zůstat nestranný.

Ako sme už uviedli vyššie, vyslovuje sa nenapodobiteľným básnickým spôsobom snáď ku všetkému, čo možno v súčasnom svete a v našich oboch republikách považovať za podstatné, životne dôležité. Na plné rozhorčené ústa mnohokrát vášnivo volá či konštatuje, že kráľ je nahý, že režim, ktorý sa oficiálne charakterizuje ako demokratický, nie je v skutočnosti nič iné ako kleptokratická partokracia. Nešetrí nikoho z politikov či účinkujúcich najmä v kultúre po roku 1989, no nezabúda ani na tých, čo boli na čelných pozíciách predtým – Gottwald přečníval převrátil republiku na záda / ale přece opisoval za plotem / Tonda Práce byl jen tahoun zapřažený Barunkou / Tonda II. vymyslel obchodní dům Globál a Brzko... Svoboda chladná zbraň studený zbrojnoš řízný jako křen / zachránil stát v srpnu a přežil sám sebe / Husák zachránce číslo 2 / buržoazní nebo socialistický (vyjde to nastejno) nacionalista / bral Čechy u huby až se počešil... atď. (z obsiahlej básne 24 hodin s Castrem).

Celá kniha je priam preplnená alúziami, narážkami nielen literárnej povahy, ale politickej spoločenskej, historickej či osobnej – tam si najlepšie poradia znalci jeho podrobného životopisu či príslušníci rodiny, znalí i jej pohnutej histórie, siahajúcej nielen k holokaustu. Z literárnych alúzií sa javí najzrejmešia tá, kde vyjadruje spojitosť s Františkom Hrubínom, ktorý ho v liste uznal za básnika a napísal básnickú poému Jobova noc o desivých pocitoch ohrozenia rodnej zeme v ťažkých časoch. Núka sa aj ďalšia komparatívna súvislosť zo slovenskej poézie – Vojtech Mihálik ako autor poémy Vzbúrený Jób výrazne využíva tento motív možno najznámejšej biblickej postavy, hoci v odlišných súvislostiach ako Hrubín alebo Sýs. Taktiež sa u Sýsa blysne podobnosť s M. Válkom s motívom odstraňovania sôch. Pozoruhodné sú aj ďalšie básnicky spracované literárne motívy – o osudoch prekliatych básnikov Poa, Rimbauda či Verlaina, tiež českých básnikov a spisovateľov Nezvala, Holana, Březinu, Vančuru a ďalších. Metódou svojráznej a nepochybne originálnej poetickej asambláže berie s využitím asociatívnosti podnety z viacerých vrstiev – historických, politických, spoločenských, kultúrnych i biblických.

Mnohé básne by bolo možné označiť za politické básne, do ktorých pretavil celý rad postojov zo svojich esejí, publikovaných v knihe Vymknuta z kloubů (2004). A v nich najmä odsudzuje také javy, aké nás po prevrate v roku 1989 zasiahli viac ako výrazne – amerikanizáciu v politickom, kultúrnom i jazykovom zmysle, germanizáciu v politickom a historickom zmysle a tiež globalizáciu najmä v ekonomickom a spoločenskom zmysle. Zdalo by sa pri týchto konštatovaniach, že básnik skĺzol k nejakým lacným heslám či floskulám, no nie je to tak, uvedené súvislosti sú rovnocennou súčasťou básnického ohňostroja neošúchaných obrazov a metafor, ktoré akoby vznikali z bleskového krátkeho spojenia v básnikovej nevyčerpateľnej fantázii.

Zdalo by sa, že K. Sýs podľahol prihlbokej skepse z dnešných čias, že nikde nevidí svetielko  nádeje na zmenu. Nádej však vidí v existencii poézie a dôležitosti spoločenského uznania básnikov, tvorcov hodnôt - ... bez básní civilizace zanikne aniž si něčeho všimne... (str. 150) alebo Básník není slepý / vidí co neviděli jiní / vzpomína co jiní zapomněli / tuší zítřek / zatímco druzí přestali věřit včerejšku / a žijí jen pro ten dnešní den (záver básne Vykoupit se básníkem), tieto verše by sme mohli považovať aj za niečo ako krédo autora.

Karel  Sýs publikoval mimoriadne významnú básnickú zbierku, ktorá by mala vyvolať nielen polemiku, nielen vášnivé pre či proti, ale mala by vyvolať minimálne veľmi vážne prehodnotenie toho, čím už po vyše dve desaťročia žijeme, do akej situácie sme sa dostali a čo z toho pre nás vyplýva.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984