Berme radikálom vietor z plachát!

Počet zobrazení: 4437

hebdo_charlie.jpgMinulotýždňový teroristický útok na parížsky satirický týždenník Charlie Hebdo nenechal nikoho ľahostajným. Vlny reakcií boli rôznorodé, najčastejšie bolo počuť slová solidarity s Francúzskom, francúzskym ľudom a s rodinami obetí. Vzhľadom na to, že geneticky sú páchatelia príslušníkmi islamskej komunity, ktorá žije vo Francúzsku, bolo logické, že niektoré reakcie boli zamerané proti islamu a, žiaľ, často bez toho, aby sa robil rozdiel medzi islamom ako náboženstvom a jeho vyznávačmi. Francúzski novinári boli surovým spôsobom popravení rukami dvoch fanatikov, ktorí zneužili islam na to, aby mohli vykonať svoj barbarský čin.

Diskusie, ktoré prebehli a prebiehajú na rôznych fórach, sú kontroverzné. Niektorí považujú zavraždených novinárov za martýrov na oltári slobody slova, iní vyčítajú zosnulým ich neúctu k vierovyznaniam, ako aj to, že ich tvorba, v tomto prípade karikatúra, urážala veriacich. Osobne nie som zástancom zosmiešňovania náboženských symbolov, nielen islamských, ale ani kresťanských a židovských, bol som pohoršený, keď v Afganistane za vlády Talibanu zničili budhistické sochy. No zároveň považujem za neprípustné vziať zákon do vlastných rúk a potrestať autorov týchto karikatúr, alebo iných žánrov tvorby zabitím alebo inou násilnou formou teroru. Sloboda slova, ako ju poznáme, síce je veľmi široká, ale je ohraničená, končí tam, kde môže ohroziť životy a vyššie záujmy. Medzinárodné, regionálne a vnútroštátne normy, ktoré sa zaoberajú touto otázkou, poznajú jej obmedzenia, napríklad v záujme bezpečnosti štátov.

Vzhľadom na napätú situáciu vo svete a chýbajúci skutočný dialóg medzi náboženstvami, nemyslím medzi elitami, ale medzi rôznymi spoločenskými vrstvami odlišných kultúr, nevidím žiaden problém, ak by sa sloboda slova podriadila vyšším záujmom spoločnosti. Nemôžeme predpokladať, že všetci ľudia budú mať pochopenie pre spôsob, akým si iní uplatňujú svoje právo na slobodu slova, najmä keď ľubovoľne a bezdôvodne zosmiešňujú karikatúrami ich náboženské symboly. Západný svet pozná legislatívne normy, ktoré trestajú spochybňovanie holokaustu a počtu jeho obetí a dokonca zákony takej demokratickej krajiny, akou je Rakúsko, trestajú za spochybnenie holokaustu až desaťročným väzením. Rakúsky súd vo februári 2006 odsúdil anglického historika Dávida Irvinga na 3 roky väzenia za jeho názory, v ktorých spochybnil plynové komory a počet Židov, ktorí zahynuli v koncentračných táboroch. Samozrejme, nechcem porovnávať holokaust s teroristickými činmi, ktoré spáchajú jednotlivci, ale tento prípad je príkladom verejnoprospešného obmedzenia slobody slova.

Dobre spravili najvyšší predstavitelia Francúzska, keď od prvej chvíle, čo sa tento teroristický čin stal, zdôraznili, že nie je aktom islamu, aj keď ho vykonávali traja muslimovia. A dobre spravili predstavitelia najvyšších islamských autorít nielen v Egypte a Saudskej Arábii, ale aj predstavitelia islamskej komunity v samotnom Francúzsku (druhé najpočetnejšie náboženstvo po katolizme vo Francúzsku je islam), keď sa dištancovali od tohto činu. Medzi obeťami boli dvaja muslimovia, Alžírčan Mustafa, ktorý robil v samotnej redakcii a Tunisan, policajt Ahmed. To, že obete boli kresťania, muslimovia a židia, je silnou symbolikou toho, že všetci sme terčami terorizmu, a aj preto sa musíme spoločne proti nemu brániť.

Čo sa týka nedeľnej manifestácie, ktorá mala byť prejavom solidarity s Francúzskom v boji proti terorizmu, bola skôr prejavom pokrytectva vyspelých štátov. Bývalé koloniálne štáty, akými sú napríklad Francúzsko a Anglicko, dodnes praktizujú štátny teror voči rozvojovým krajinám a ich obyvateľstvu. Veľká Británia sa aktívne spolupodieľala na bezdôvodnej okupácii Iraku, okupácii, ktorá spôsobila rozpad tejto krajiny a bola spúšťacím mechanizmom chaosu na Blízkom východe. Keby bola vo svete spravodlivosť, tak by bol bývalý anglický premiér Tony Blair, obchodník so smrťou, aj so svojím partnerom Georgom Bushom ml. za túto okupáciu postavený pred medzinárodný trestný tribunál. Francúzsko a Anglicko neľútostne bombardovali Líbyu nie preto, aby odstránili bývalého diktátora Kaddáfího, ktorý mimochodom na základe vážnych francúzskych podozrení financoval bývalého francúzskeho prezidenta Sarkozyho, ale aby zabezpečili svoje naftárske záujmy v prospech národných korporácií, akými sú British Oil a Total. Podiel Francúzska a Anglicka na vyzbrojení militantov v Sýrii je dobre známy a v spolupráci s Tureckom pomohli príchodu radikálov z Európy do Sýrie a Iraku, presne podľa vzoru, ktorý Američania praktizovali koncom 70-tych a začiatkom 80-tych rokov v boji proti sovietskej okupácii v Afganistane, keď založili a vyzbrojili al-Káidu. Nie je žiadnym tajomstvom, že politiky týchto krajín sú zdrojom teroru nielen na Blízkom východe, ale aj v Európe. Teror je ako bumerang. Akokoľvek ho hodíte, aj tak sa k vám vráti.
Vrcholom nevkusu bola prítomnosť izraelského premiéra Benjamina Netanjahua na manifestácii. Ten, ktorý v lete minulého roka zdemoloval pásmo Gazy a zabil 2 150 ľudí, z toho 530 detí a 16 novinárov, nemá právo zúčastňovať sa na mierových aktivitách. Vláda pod vedením Benjamina Netanjahua praktizuje voči palestínskemu ľudu organizovaný štátny teror a jeho prítomnosť na mierových fórach je urážkou obetí a dehonestáciou podstaty mieru.

Pokiaľ má niekto záujem riešiť terorizmus, musí sa zaoberať jeho príčinami. Západ by mal prestať podporovať autoritatívne a diktátorské režimy a sústrediť svoju pomoc rozvojovým krajinám najmä v oblasti vzdelania, zdravotníctva, poľnohospodárstva a rozvoja spoločnosti. Rozhodne okupácia a bezprávie k príčinám terorizmu patria. Metódy riešenia nemajú byť násilné, majú byť politické, ekonomické a diplomatické, musia priniesť so sebou perspektívu a nádej. Osobne, ako Palestínčan, odsudzujem všetky formy teroru, vrátane toho štátneho, a odmietam, aby palestínska otázka bola ideologickou zbraňou v rukách fanatikov a teroristov. Je najvyšší čas, aby táto otázka bola spravodlivo riešená spôsobom, ktorý zaručí Palestínčanom dôstojný život vo svojej vlasti. Konkrétnymi, pozitívnymi opatreniami môže medzinárodné spoločenstvo vziať radikálom vietor z plachát.

Foto: Valentina Calà, flickr

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#1
Peter Zajac-Vanka
14. január 2015, 17:14

súhlasím: "Vrcholom nevkusu bola prítomnosť izraelského premiéra Benjamina Netanjahua na manifestácii. Ten, ktorý v lete minulého roka zdemoloval pásmo Gazy a zabil 2 150 ľudí, z toho 530 detí a 16 novinárov, nemá právo zúčastňovať sa na mierových aktivitách."

Obrázok používateľa PeterPeter
#2
Peter Krumpál
15. január 2015, 12:35

Ďakujem za článok.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984