Bezpečnostná stratégia SR v čase pandémie

Počet zobrazení: 2603

Vláda I. Matoviča je pri moci iba mesiac, avšak za ten čas už stihla vyvolať množstvo kontroverzií. Nebudem riešiť, či je to spôsobené neskúsenosťou politikov s novými funkciami, ale niektorí členovia vlády sa na niečo podobné určite vyhovárať nemôžu. Platí to najmä pre I. Korčoka, ktorý minulý týždeň nastúpil do funkcie ministra zahraničia, no stihol sa už dopustiť niekoľkých omylov. Spomedzi nich treba spomenúť najmä jeho deklarovanú snahu pretlačiť cez parlament návrh Bezpečnostnej stratégie SR (ďalej len „BS“ z roku 2017, hoci tá je už značne neaktuálna. Jej hlavným nedostatkom je, že nereaguje na súčasné bezpečnostné výzvy v oblasti verejného zdravia. Ak tento dokument vládna koalícia v Národnej rade SR nakoniec schváli, a to práve v roku 2020, zosmiešni sa úplnou ignoranciou poučení z pandémie koronavírusu COVID-19.
 

Neaktuálny dokument
 

Ako bolo uvedené, za najväčší problém navrhnutého dokumentu možno považovať veľmi nesprávny odhad budúcich hrozieb pre SR. V BS z roku 2017 dominujú otázky Ruska, extrémizmu, terorizmu či hybridnej vojny, avšak zdravotné hrozby boli odbavené veľmi povrchne. Nachádzajú sa v bodoch 110 a 111 v kapitole „Ochrana občana doma a v zahraničí“. Žiaľ, aj to iba prostredníctvom všeobecných fráz, ktoré kontrastujú s detailnými formuláciami pri iných témach, napr. pri boji proti extrémizmu. Návrh BS má celkovo asi 8 000 slov, avšak hrozby pandémií pre krajinu boli spomenuté dvoma vetami: „SR zabezpečí pripravenosť zdravotníckych zložiek pre prípad zvládnutia pandemického ohrozenia obyvateľstva. Osobitnou výzvou je zabezpečiť pripravenosť pred príchodom nových chorôb spôsobených klimatickými zmenami.“ Tento povrchný prístup svedčí o nesprávnom vyhodnotení bezpečnostných hrozieb pandémií. Problematika verejného zdravia si zaslúži rozsiahlu samostatnú kapitolu a mohla by tvoriť dokonca podstatnú časť celého dokumentu.

O nevyváženosti návrhu BS svedčí aj frekvencia relevantných pojmov, ktoré sa týkajú problémov verejného zdravia a epidémií. Samotný pojem „epidémia“ sa v texte spomína 1-krát, pojem „pandemické ohrozenie“ takisto 1-krát, pojem „choroba“ dvakrát, ale pojmy ako vírus, lekár, liek, nemocnica alebo antibiotiká ani raz. Pre porovnanie, pojem NATO sa v texte uvádza 58-krát, extrémizmus 22-krát, hybridné hrozby (resp. aktivity) 8-krát a Rusko (resp. RF) 7-krát. Dnes, keď sa zdá, že vírus je najväčšou hrozbou súčasnosti, je pomer frekvencie uvedených pojmov v texte návrhu BS úplne nevhodný. Za veľmi vážny problém možno považovať i to, že v BS z 2017 sa relevantným epidemiologickým problémom venuje ešte menší priestor než v doteraz platnej BS z 2005, hoci tá je celkovo až o tretinu kratšia.

Veľmi zaujímavý je fakt, že v návrhu novej BS sa vôbec nespomína Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), i keď napr. NATO sa spomína až 58-krát. Naopak, v BS z 2005 sa WHO vníma ako dôležitá práve v súvislosti s epidémiami: „SR bude ako súčasť medzinárodných štruktúr, najmä prostredníctvom Svetovej zdravotníckej organizácie vytvárať prostredie a opatrenia na to, aby bola pripravená zistiť, overovať a odpovedať na hrozby epidémií a minimalizovať dôsledky epidémií na občanov a ekonomiku SR a iných štátov. SR bude aktívne pomáhať tým rozvojovým krajinám, ktorých zdravotný systém a dostupné prostriedky nie sú adekvátne na zabránenie šírenia chorôb.“ V dokumente z 2017, ktorý I. Korčok tak intenzívne pretláča, takéto vety chýbajú. Avšak hoci BS z 2005 sa venuje epidémiám a súvisiacim hrozbám viac než nový návrh, aj ona je až príliš stručná pri hľadaní odpovedí na výzvy v oblasti verejného zdravia.
 

Neschopnosť sebareflexie
 

Návrh BS, ktorý chce Matovičova vláda predložiť do NR SR, som od začiatku považoval za zlý a vyčítal som ho aj vláde R. Fica. V návrhu BS až príliš cítiť „posadnutosť“ témami, ako extrémizmus alebo Rusko, a to aj na úkor iných zásadných otázok. Pandémia koronavírusu COVID-19 tento problém odhalila a ukázala, že tí, ktorí pripravovali BS, nesprávne vyhodnotili jednotlivé bezpečnostné hrozby pre SR. Ide najmä o ministerstvo zahraničia (MZVaEZ), ktoré dokument vypracovalo a úporne odmietalo kritiku príliš jednostranného zamerania. Rovnako nesprávne vyhodnotili bezpečnostné hrozby budúcnosti aj analytici z veľkoryso dotovaných mimovládnych organizácií, ktorí na návrhu BS spolupracovali. Niektorí z nich dokonca na podporu dokumentu napísali otvorený list. V ich prípade platí čosi podobné ako v prípade MZVaEZ: sú ideologicky príliš zaťažení a kvôli koncentrácii na Rusko, extrémizmus a pod. nie sú schopní vnímať iné bezpečnostné hrozby.

Keďže pandémia koronavírusu prekvapila ľudí (nielen) na MZVaEZ, mali by vyhodnotiť a napraviť vlastné omyly. V danej situácii by bolo vhodné, aby uznali nedostatky návrhu BS z 2017 a začali s prípravou nového dokumentu. Predovšetkým by pritom bolo treba, aby vyvodili závery zo súčasnej pandémie koronavírusu. Naiesto toho však nový minister I. Korčok vystúpil v apríli 2020 s tvrdením, že BS z roku 2017 „potrebujeme ako soľ“. Žiaľ, aj to svedčí o absolútnom nedostatku sebareflexie MZVaEZ. Vo svete existuje veľa štátov, ktoré hrozbu pandémie vo svojich bezpečnostných dokumentoch podcenili a dnes musia tento postoj revidovať. Na Slovensku sme však svedkami absurdného trendu: počas pandémie ideme schváliť novú BS, ktorá sa hrozbám pre verejné zdravie bude venovať ešte menej než tá predošlá…

Zotrvávanie I. Korčoka a spol. na návrhu BS z 2017 i počas pandémie nasvedčuje, že MZVaEZ nedokáže prekročiť svoj tieň. Tento trend potvrdzuje aj strategická komunikácia ministerstva (najmä stránka „Zahraničná politika sa nás týka“), pri ktorej sa objavuje snaha ignorovať alebo aspoň podceňovať význam spolupráce s Čínou a Ruskom počas pandémie. Naopak, prevláda snaha zveličovať pozitívnu úlohu EÚ a NATO, hoci tie urobili viacero chýb (podobne ako mnohí iní). Bolo by preto vhodné, aby sa témou BS začali viac zaoberať aj iné orgány bez podobných predsudkov: do problematiky by mali hovoriť ministerstvo zdravotníctva či ministerstvo životného prostredia. Aj tam však niektoré osoby vzbudzujú veľké obavy: napr. štátny tajomník MŽP J. Smatana sa v minulosti vyjadril, že sa chce radšej mýliť s EU a USA, než mať pravdu s Ruskom. To je v otázke pandémií alebo ochrany životného prostredia veľmi nebezpečný prístup!
 

Kooperácia namiesto konfrontácie
 

Súčasná skúsenosť by nás mala poučiť aj o tom, že úspešný boj proti pandémii sa nedá viesť len v hraniciach EÚ, ale potrebujeme globálne spojenectvo so štátmi, s ktorými máme určité rozpory, najmä s Čínou. V žiadnom prípade sa nemôžeme riadiť arogantnou predstavou, že štáty EÚ a NATO túto pandémiu zvládnu bez zapojenia zvyšku sveta. Pri zvládaní podobných globálnych výziev musíme sa vždy usilovať o spoluprácu. Lenže v BS z 2017 namiesto predstavy o globálnej spolupráci dominuje predstava sveta „my verzus oni“. Pre porovnanie, BS z 2005 je v tejto otázke otvorenejšia a medzi bezpečnostnými záujmami uvádza: „rozvíjať dobré partnerské vzťahy a všetky formy vzájomne výhodnej spolupráce s krajinami, s ktorými SR má spoločné záujmy“. Žiaľ, aj nový minister I. Korčok pri nástupe do funkcie nešťastne rozdelil svet v boji proti pandémii na „spojencov“ a tých ostatných: „O to viac je dôležité, aby sme ako SR vedeli kde patríme, kto sú naši partneri a spojenci, s ktorými túto obrovskú výzvu… zvládneme.“

Celkovo vo vzťahu k vírusovým pandémiám sa pri otázke kam patríme, dá odpovedať jednoznačne: patríme medzi príslušníkov ľudského druhu. Homo sapiens žije na našej planéte neporovnateľne kratšie než vírusy a v porovnaní s nimi je aj jeho perspektíva na Zemi pomerne neistá. Práve preto je spolupráca v rámci ľudského druhu najlepšou odpoveďou na vírusové a iné biologické hrozby. Aj ako pevná súčasť EÚ a NATO musíme hľadať „mosty“ voči iným oblastiam sveta. Žiaľ, BS z 2005 to opäť chápe lepšie než nový návrh. Spomína sa tam dokonca aj „znižovanie napätia medzi vyspelým a rozvojovým svetom“, čo je tiež jednou z podmienok pre efektívnejší postup proti epidémiám a pandémiám. Z hľadiska globálnych výziev pre verejné zdravie je BS z 2005 celkovo rozumnejšia než BS z 2017.
 

Počkať na poučenie z pandémie
 

Z hľadiska aktuálnosti sa pri BS z 2017 treba zamyslieť aj nad finančnými záväzkami v oblasti výdavkov na zbrojenie. V dokumente sa uvádzajú konkrétne údaje, výslovne i pre rok 2020, navyše s prísľubom rastu až na 2% HDP do roku 2024. Pri otázke rastu zbrojných výdavkov však môže pandémia vytvoriť nečakané prekážky a konkrétna formulácia záväzkov pre roky 2020 či 2024 by sa mohla ukázať ako nerealistická. Koniec pandémie je ešte v nedohľadne, navyše z histórie vieme, že podobné choroby sa vracajú v niekoľkých vlnách. Nie je teda vylúčené, že budeme musieť finančné prostriedky viac využívať v zdravotníctve či v iných oblastiach. Na potrebu tohto presunu financií som upozorňoval už pri svojej kritike BS v roku 2017: „Životu a zdraviu občanov SR by preto zrejme viac pomohlo, keby prostriedky na nové zbrojenie smerovali radšej do podfinancovaného zdravotníctva.

Vzhľadom na uvedené nedostatky sa treba pýtať, prečo nový minister tak veľmi nalieha na rýchle prijatie návrhu BS z 2017 a prečo hovorí, že ju „potrebujeme ako soľ“. Politikov treba kontrolovať a pýtať sa, či to nie je tak, že ak by sa BS schvaľovala počas „legislatívnej smršte“ obdobia pandémie, zrejme by sa o jej nedostatkoch v NR SR neviedla dostatočná diskusia. Väčšina vládnych poslancov by ju odhlasovala bez toho, aby si uvedomovala problematické časti. Práve preto treba hlasovanie o danom dokumente odložiť až na menej hektické obdobie. Najlepšie by však bolo, keby sa návrh BS z 2017 neschválil vôbec a začalo sa s prípravou iného dokumentu, ktorý by bral na vedomie poučenia z obdobia pandémie a venoval sa bezpečnostným hrozbám vyváženejšie.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984