Reklama
Reklama

Bieli, modrí aj červení udavači

Počet zobrazení: 1658

Popri siahodlhom parlamentnom seriáli o voľbe ústavných sudcov si teraz Slovensko volí „Bieleho havrana“. Nie, nie je to žiaden šaman. Iba nový a ďalší papaláš s vysokým štátnym platom na 7-ročné funkčné obdobie! Prvým marcovým dňom 2019 totiž vstúpil do účinnosti nový zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti (zákon č. 54/2019 Z. z.). „Slovensko opäť pridalo jednu veľkú tehlu do priehrady, ktorou sa snažíme obmedziť korupciu v našom štáte a zabrániť jej prenikaniu do celej spoločnosti,“ vyhlásil ešte vlani po schválení zákona vtedajší podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák. Americké mimovládky, žiaľ, i médiá hlavného finančného prúdu budúcich horlivých oznamovateľov honosne nazývajú „whistlebloweri“. Aj tie slovenské, ktoré v tejto aktivite diriguje Tansparency International. Prečo však požívať anglické slovo, keď už naši predkovia takýchto ľudí poznali odjakživa a v rodnej reči máme pre nich hojný počet výstižných označení: udavač, donášač, konfident, denunciant, špiceľ. No slovenčina pozná i pejoratívne nálepky ako: kopov, bonzák a fízeľ. Že sme takéto výrazy počuli za posledné desaťročia iba v súvislosti s bývalým prednovembrovým režimom? Aj to len v spojitosti s činnosťou tabuizovanej a potom démonizovanej „všemocnej“ Štátnej bezpečnosti (ŠtB). Zrejme preto sa liberálni neoboľševici okúňajú novodobých prospechárov zo svojich sietí nazývať jasne a pravdivo. Veď pravda je to posledné, čo spolu s mediálnou mafiou pri balamutení verejnosti uplatňujú. Nenávidím rovnako korupciu ako udavačstvo, no takisto akokoľvek maskovaný návrat späť do päťdesiatych rokov...

korumpboj.jpg

V prvom júnovom týždni sa do priestorov Hotela Bôrik v Bratislave dostavilo na verejné vypočutie až 11 kandidátov na predsedu Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Následne sa má v priebehu šiestich mesiacov dokonca zriadiť „udávací úrad“ (UU). Udavačstvo sa teda bude na Slovensku legalizovať a inštitucializovať. Napriek tomu, že si z našich daní platíme políciu, agentov-provokatérov, prokuratúru, súdnictvo aj celý väzenský systém. My, Slováci sme síce na folklór zvyknutý a máme ho aj radi. Menej už ten politický, ktorému sme však vystavení tak často a cez médiá tak agresívne, že sa stal chlebom každodenným... Údajne sa teraz hľadá šéf úradu, ktorý bude politicky nezávislý a nestranný. „Spadla mi však sánka,“ keď som vo večerných Správach RTVS nielen videl, no i počul dve účastníčky tohto prečudesného konkurzu. Verejnoprávna televízia dala za naše koncesionárske poplatky priestor vo vysielaní jednej nezávislej uchádzačke, poradkyni Veľvyslanectva USA na Slovensku Zuzane Dlugošovej a tiež zástupkyni Rady vlády SR pre mimovládne neziskové organizácie Marianne Leontievovej. Samostatnosť, nezávislosť a nestrannosť republiky tras sa!!! Potvrdilo sa opakovane a okato, kto má aký vplyv vo verejnom aj mediálnom priestore. Vsjo jásno – už vieme pre koho rodinu, čích kamarátov a pre akých „našich“ ľudí sa pripravujú tieto nové pelechy. Vývoj napreduje, nestačí oceniť maskovaných stážistov či urazených zamestnancov ocenením Biela vrana. Pripomeňme si, že v bielom kŕdli Aliancie Fair play, ktorá však čistou hrou nikdy nedisponovala, lietajú takí vtáci, ako napríklad lesník Ján Mičovský, učitelia Vladimír Crmoman a Oto Žarnay, stážistka Zuzana Hlávková, písači závislých oligarchických médií Marek Vagovič s Monikou Tódovou. Samí „lepší“ a „slušní“ ľudia. Vraví sa, že dobré holuby sa vracajú domov. Biele vrany si teraz budujú hniezdo, v ktorom im spolu s ich Bielym havranom bude nájom platiť štát. Domov sa nevrátia – nemajú kam...

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama