Boli sme vymazaní z počítačovej pamäte?

Počet zobrazení: 1432

spolecnost_spektaklu.jpgPred politikou divadla varoval po novembri 1989 Zdeněk Mlynář. Tému predtým preslávil Guy Debord knihou Společnost spektáklu (La société du spectacle, 1967, české vydanie 2007). Je to kritická teória dlhého dejinného obdobia, ktorá približuje podmienky, ktoré táto teória popísala. Menej vznešenými slovami to bolo názorne vidieť v májovom Paríži 1968 a rovnako už bolo možné aj vedieť. Aj najnaivnejší ľudia sa mohli poučiť o tom, čo znamená „negácia života, ktorá sa stala viditeľnou“, „strata kvality“ spojená s tovarovou formou alebo „proletarizácia sveta“. Posledné dve desaťročia dvadsiateho storočia priniesli „celosvetovú deľbu spektakulárnych úloh“ až ich splynutie v spoločnej forme „integrovanej spektakularity“. Veľká schizma triednej moci sa zavŕšila zmierením, konsenzuálnou organizáciou svetového trhu, sfalšovaného a spektakulárne garantovaného. Tento svet sa však nakoniec nezjednotí. „Spektákl“, divadlo, má svoje korene v ekonomike nadbytku s jej prejavom k diktátorskej slobode trhu, s uznaním práv človeka ako diváka v divadle. Spektakulárna technika sa vyvíja ako všetky „demokratické signály“ a nimi sa aj končí. Svetová socialistická sústava je vymazávaná z počítačovej pamäte.

Kam vedie byrokratická mystifikácia, ukazuje súčasné kabuki „bezpečnostných záruk“, ktoré prestali byť tajomstvom: „Nepostrádateľný národ“ má vrodenú neschopnosť vzdať sa navždy rozšírenia NATO do vesmíru.

Ako svojho času na Klube Nového slova poznamenal Egon Bondy: „Upozorňujem na nebezpečenstvo, ktoré sa skrýva najprv v zahmlievaní, potom vo falzifikácii a nakoniec v cielenom zabudnutí na minulosť. Cielená falzifikácia je zločinná vec, ale úplne vygumovať spomienky na minulosť, to už je zločin proti ľudskosti. To všetko vedie ľudí k zmene mentality, správania a k tomu, aby boli bezmocní.“

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984