Reklama
Reklama

Bolo, nebolo?

Počet zobrazení: 5292

Na promócii knihy Zlatá voda (FORZA MUSIC 2016) sa zišla pestrá spoločnosť. Od Oravcov (bývalého predsedu vlády Petra Colotku, cez Liptákov (primátora Ružomberka generála Igora Čombora) až po Bratislavčanov, ktorí Petra Štrelingera sprevádzajú po jeho literárnych cestách a univerzitách života. Sám autor Peter Štrelinger so širákom posoteným do čela rozdával dámam konvalinky. Tie sú v štylizovanej forme aj na obálke knihy (autorka obálky Petra Hilbert). Smrteľne vábivé i jedovaté.

Tak možno vnímať aj román v troch knihách: prvý diel Reportér, druhý Testament Márie Terézie a tretí Presýpacie hodiny. Je to román, ktorý zvádza čitateľa. Zvádza ho známymi postavami, známymi dejmi a známymi časmi. Akoby písal o sebe, o svojich známych a blízkych tu a teraz. A predsa je to iba zvádzanie, mam. Ako tá vôňa konvaliniek.

strelinger_zlata_voda.jpgRomán Petra Štrelingera napriek mnohým podobnostiam nie je autorovou autobiografiou, jeho skutočným životom sa iba inšpiruje. Nie je však dokumentom o individuálnom živote jedného muža, ktorý má zhodou okolností rovnakú profesiu ako autor: je to novinár a spisovateľ. Navyše investigatívny novinár a spisovateľ dokumentárnych románov. Kto však pozná Štrelingerovu Lásku a smrť, prikročí k čítaniu Zlatej vody pripravený. Všetko je to pravda, ale všetko je to výmysel. Tak, ako v Láske a smrti je Verica pre chorého starnúceho barda Martina Kukučína plodom fantázie autora, aj lásky či nelásky Jána Eugena v románe Zlatá voda môžu byť alebo sú preludom. Majú svoj cieľ: zaostriť na to, čo sa mihne v citovej pamäti človeka v zlomových chvíľach života, aj spoločnosti. Stalo sa, nestalo? Je to dôležité? Je to kvet, alebo iba jeho závratná vôňa?

Štrelinger svojmu románovému hrdinovi rafinovane nadelil maniodepresívnu diagnózu, čím si vopred zaručil istý autorský odstup. Ján Eugen je mužom s pevným charakterom, ale so všetkými možnými ľudskými slabosťami. Ba on tie ľudské slabosti vyhľadáva a rád sa im poddáva. Poruší tak občas nepísané i písané zákony, no sympatická je jeho oddanosť stáť na strane spravodlivosti. Sprevádza hrdinu dejinnými zvratmi, vojnou v Juhoslávii (kde sa aj autor ocitol,) tichou vojnou vo vzťahoch štátnych aj osobných, ostrou vojnou vo vnímaní histórie. Alexander Dubček, ale aj Jozef Tiso a Edvard Beneš, Prezident (Michal Kováč), ale aj Veľký Mufti (Vladimír Mečiar), šľachtic Hilbert, ale aj jeho potomkovia-vrahovia, „kráľ Oravy“ Babinský aj kriminálnik Tobiáš Loyka, minister vnútra Pitbul (Ladislav Pittner) aj kamarát Demo (Drahoslav Machala), mafie politické i zločinecké, ak je v tom vôbec nejaký rozdiel... Ján Eugen ich stretáva, prechádzajú jeho profesionálnym aj osobným životom a poznačujú ho.

Dnes sú v móde konšpirácie, a tak si fajnšmekri v tomto románe prídu na svoje. Cez konšpiráciu o havárii Alexandra Dubčeka, po motív, prečo sa prezidentom Slovenskej republiky stal muž, v románe nemenovaný, ktorý chcel protiústavne predať plynovod Američanom. Prezidentom sa mal stať preto, že je nevlastným synom kňaza a záletníka Jozefa Tisa. A keďže autor zamieša autentické dokumenty s fantáziou, čitateľ je neustále zvádzaný. Zámerom autora je pravdepodobne práve toto: vo svete totálnej neistoty, chaosu, si človek nemôže byť istý ničím. Kto vie, čo je pravda a čo polopravda? Čo v skutočnosti vypátral človek v profesii novinára, ktorej už dnes nedôveruje takmer nik? Bolo, nebolo?

Ján Eugen po strate životných lások sám vyhorí – a stratí sa. Cíti sa byť nielen opustený, ale aj prenasledovaný, a tak ujde zo života novinára a spisovateľa, aby sa našiel v obyčajnom živote obyčajného muža tam kdesi na Morave. A zvábený vôňou konvaliniek na stráni pod horou padá, aby v románe vstal a podal svedectvo. Nie o sebe, ale o nás, o našom čase žitia, strát i klamstva, ktoré sa hrá na pravdu a lásku. Hotová detektívka, a pritom – ktohovie?

Vyšlo v Literárnom týždenníku 21 – 22/2016

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     

Komentáre

Obrázok používateľa Ivan Špáni
#1
Ivan Špáni
10. jún 2016, 21:02

Bolo nebolo? Čítať nečítať?

Obrázok používateľa Ivan Špáni
#2
Ivan Špáni
10. jún 2016, 21:03

Bolo nebolo? Čítať nečítať?

Obrázok používateľa Ivan Špáni
#4
Ivan Špáni
13. jún 2016, 23:08

Lenže ja mám pamäť, ktorá sa asi s výberovou autorovou v mnohom nezhodne

Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama