Reklama
Reklama

Bolo to tak, alebo inak?

Počet zobrazení: 1908

Touto úvahou nechcem kritizovať TA3, ktorá z neprintových médií predsa len najobjektívnejšie prezentuje politické spravodajstvo a publicistiku minimálne tým, že si dovoľuje pozvať na diskusiu aj odborníkov s rozdielnymi názormi na ten-ktorý problém a tých, čo inde sú tabu. V prípade témy terorizmu vo vzdušnom priestore sa to však nepodarilo.

V rozhovore redaktorky TA3 s dvoma slovenskými novinármi sa po pomerne objektívne pertraktovanej diskusii o boji gangov na dnešnom Slovensku stočila reč na incident v bieloruskom vzdušnom priestore. Nepatrím k tým, čo neveria tomu, že jeho zmyslom bolo chytiť disidentského „novinára“, no spôsob, akým sa dnes oficiálne o tejto kauze píše, nemôžem akceptovať. Moderátorka „odvážne“ položila otázku (ktorú kladie opozícia a alternatívne médiá), či tento incident nemožno porovnať s podobným, ktorý sa uskutočnil v roku 2013. Vtedy na nátlak USA znemožnili lietadlu bolívijského prezidenta vracajúceho sa z Moskvy pokračovať v ceste a donútili ho pristáť na viedenskom letisku. Novinári popreli, že by sa obe kauzy dali porovnať. Ich argumentácia však stála na vode. Ich prvým argumentom bolo, že USA sa mohli domnievať, že na palube je americký zradca (podľa mnohých skôr hrdina), ktorému prezident Morales ponúkal politický azyl. Ešte frapantnejšie bolo druhé tvrdenie, podľa ktorého rakúsky prezident následne pozval bolívijského kolegu (ako akt zmieru) na raňajky. Ako keby sa raňajkami dalo anulovať porušenie diplomatických zvyklostí a vstupe polície do bolívijského teritória (rozumej lietadla). Škoda, že sa moderátorka novinárov neopýtala, čo by sa stalo, keby agent Snowden v lietadle naozaj bol. Zrejme by ho zatkli, rovnako ako sa to stalo bieloruskému opozičníkovi v Minsku. Ak oba incidenty nemožno porovnávať, je to len preto, že kým tajná služba „posledného európskeho diktátora“ išla naisto, americké služby opäť zlyhali a spôsobili zbytočný trapas, tento raz našťastie bez tisícov nevinných obetí. Incident však zároveň ukázal, ako je západný svet poslušným vykonávateľom rozkazov spoza oceána.

Moderátorka TA3 sa predsa len s odpoveďami novinárov celkom neuspokojila a spýtala sa ich na profil zatknutého bieloruského opozičníka. Keďže jeho účasť na Američanmi financovanom Majdane a potom v smutne známom extrémistickom vojenskom útvare Azov v bojoch v Donbase sa nedala poprieť, novinár pochválil Azov, ktorý vraj dosahoval v bojoch veľmi dobré výsledky (rozumej zabil najviac nepriateľov vrátane civilistov) a nie všetci jeho členovia sú fašistami. Nuž ak na Ukrajine nieto fašistov, nechápem, prečo pred pár rokmi vo Valnom zhromaždení OSN celá EÚ vrátane Slovenska, ktoré si od fašizmu vytrpelo svoje, sa musela zdržať hlasovania odsudzujúceho tento beštiálny režim. Doma proti nemu bojujeme až úzkostlivo (veď 99 % našej populácie nevie, čo znamená ono štvorčíslo, kvôli ktorému súdy poťahujú mne nesympatického slovenského poslanca), ale prejavy fašizmu u našich spojencov tolerujeme bez výhrad. A nemyslím tým len Ukrajinu, ale aj tri (pobaltské) štáty na sever od nej. Podobne nerovnaký meter sa používa v prípade antisemitizmu. Označuje sa ním každá kritika politiky Izraela a ako údajne antisemitské kritizujeme aj naše veľké národné hnutia (štúrovcov, hlasistov). O antisemitizme na Ukrajine uctievaných banderovcoch však nechceme počuť.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama