Reklama
Reklama

Bude mať úspech CDU
v krajinských voľbách
v Šlezvicku-Holštajnsku spolkové dopady?

Počet zobrazení: 1287

Šlezvicko-Holštajnsko (Schleswig-Holstein) je „starou“ spolkovou krajinou, ktorá má rad špecifík. Predstavuje najsevernejšiu časť Nemecka, na severe Severonemeckej nížiny na  Jutskom polostrove, kde hraničí s Dánskom. Z východu ju obmýva Baltské a zo západu Severné more. Šlezvicko tvorí severnú časť krajiny a Holštajnsko južnú.

Ide o menšiu spolkovú krajinu. Šlezvicko-Holštajnsko je rozlohou (necelých 16 000 km2, teda o niečo menej ako tretina Slovenska) po Sársku (nepočítame tri mestské štáty) druhou najmenšou krajinou. Počtom obyvateľov (o niečo viac ako 2,9 mil.) je na deviatom mieste.

 

Stručne z dejín Šlezvicka-Holštajnska

vlajka_s-h.pngAj v Šlezvicku-Holštajnsku by bolo možné široko a detailne rozoberať dejiny týchto území (napr. vo východnej časti Holštajnska sídlili v 7. – 8. stor. aj slovanskí Obodriti). Začneme však až tým, že súčasná podoba tejto spolkovej krajiny sa začala vytvárať v polovici 19. storočia, keď sa po viacerých bojoch definitívne získala od Dánska južná časť Šlezvicka.

Vlajka spolkovej krajiny Šlezvicko-Holštajnsko.

V marci 1848 vypuklo pronemecky orientované šlezvicko-holštajnské povstanie. Dočasnú vládu so sídlom v Kieli uznali väčšinou len štáty Nemeckej konfederácie. Povstanie viedlo k prvej šlezvicko-holštajnskej vojne, ktorá sa skončila v roku 1851 dánskym víťazstvom.

Doplníme, že vojna s Dánskom mala aj širší vplyv na nemecké dejiny. Šlezvicko-Holštajnsko a jeho spojenci v nej pociťovali nedostatok námorných síl a dánska námorná blokáda zastavila severonemecký námorný obchod. Frankfurtské národné zhromaždenie v júni 1848 rozhodlo o zriadení vojenského loďstva, čo je začiatkom dejín nemeckého vojenského námorníctva. 

Ďalšia nemecko-dánska vojna (označovaná aj za druhú šlezvicko-holštajnskú vojnu) bola od februára do októbra 1864. Išlo v nej najmä o získanie územie Šlezvicka, ktoré patrilo Dánsku. Nemecky orientované šlezvicko-holštajnské hnutie chcelo Šlezvicko spolu s Holštajnskom pripojiť k zjednotenému nemeckému národnému štátu, ktorý mal vzniknúť. Vo vojne zvíťazilo Prusko. Po vojne sa vytvorilo nad Šlezvickom a Holštajnskom rakúsko-pruské kondomínium, ktoré trvalo do roku 1866.

Po víťazstve Pruska  v prusko-rakúskej vojne v roku 1866 zostala Dánsku severná časť Šlezvicka. Južnú časť Šlezvicka anektovalo Prusko.

Hoci je Šlezvicko-Holštajnsko na „okraji“ nemeckého územia, malo svoj význam pri vzniku zjednoteného Nemecka. Obom územiam, najmä však Šlezvicku, Bismarck vo svojich plánoch na zjednotenie Nemecka pod pruským vedením prikladal významnú úlohu. Druhá šlezvicko-holštajnská vojna a prusko-rakúska vojna v roku 1866 patria s prusko-francúzskou vojnou 1870 až 1871 k trom vojnám, ktoré „prispeli“ k nemeckému zjednocovaniu v 19. storočí.

V roku 1867 sa vytvorila v Slobodnom pruskom štáte provincia Šlezvicko-Holštajnsko. Po druhej svetovej vojne sa územie dostalo do britskej okupačnej zóny. Po zrušení starého administratívneho usporiadania Nemecka okupačná správa rozhodla v auguste 1946 o zriadení krajiny Šlezvicko-Holštajnsko. Krajina sa po vytvorení NSR v roku 1949 stala jej súčasťou.

Niektoré pramene poukazujú na to, že vzhľadom na svoju polohu a niektoré ďalšie faktory  sa krajina zmenila načas na „útočište“ nacistických vojnových zločincov, ktorí sa tam ukryli cez tzv. Rattenlinie Nord (vo voľnom preklade potkania línia sever). Išlo o únikovú cestu vysokopostavených nacistov do Šlezvicka-Holštajnska v smere na Flensburg v roku 1945.

 

Zvláštny príbeh Helgolandu v britsko-nemeckých vzťahoch

Ako zaujímavý detail predsa len doplníme, že súčasťou Šlezvicka-Holštajnska sa v roku 1890 stalo malé súostrovie Helgoland s rozlohou o niečo viac ako 4 km2 (asi 50 km od pevniny), kde v roku 2020 žilo o niečo viac ako 1 300 osôb. Nemecko ho získalo od Veľkej Británie na základe zmluvy o kolóniách a Helgolande (niekedy sa označuje aj mierne ironicky za helgolandsko-zanzibarskú zmluvu), ktorá sa týkala vysporiadania záujmov týchto mocností v Afrike.

helgoland_zvrchu.jpgPohľad na Helgoland zvrchu.

Na Helgolande bola neskôr vybudovaná námorná pevnosť a ostrov sa stal miestom masovej turistiky a špecifickej národnej hrdosti Nemcov. Briti však neprestali v nasledujúcich vojnách prejavovať „záujem“ o toto maličké územie. Pri náletoch 18. a 19. apríla 1945 britské vojenské letectvo zhodilo na ostrov okolo 7 000 bômb. Pri akcii, ktorú Briti nazvali Veľký tresk, sa použilo asi 6 700 ton výbušnín, ktoré mali silu približne 3,2 kilotony TNT a zaraďuje sa medzi najväčšie nejadrové výbuchy uskutočnené v dejinách. Došlo pri tom k takému poškodeniu ostrova, že sa stal takmer neobývateľným. Prežili len tí, ktorým sa podarilo schovať v protileteckých krytoch.

Na ostrove bol v rokoch 1945 až 1952 britský vojenský priestor. V roku 1947 sa Briti pokúsili v ďalšej akcii výbušninami zničiť vojenské zariadenia, najmä podmorské bunkre a tunely, ktoré ešte zostali na ostrove. Obyvatelia Helgolandu sa po protestoch začali vracať späť na ostrov až od roku 1952. Ostrov postupne opäť začali hojne navštevovať turisti, ktorí boli podnecovaní aj možnosťami výhodných nákupov. Pre mnohých sú však lákavejšie zachované protiletecké kryty, ako aj ďalšie vojenské i iné pozoruhodnosti.

 

O výsledkoch volieb v Šlezvicku-Holštajnsku do zjednotenia povojnového Nemecka

V rokoch 1947 – 1958 a 1987 – 1998 (keď boli predčasné voľby) zvíťazila SPD (Sozialdemokratische Partei Deutschlands – Sociálnodemokratická strana Nemecka) V rokoch 1962 až 1983 bola na prvom mieste CDU (Christlich Demokratische Union Deutschlands – kresťansko-demokratická únia Nemecka). Vo voľbách v apríli 1971 SPD a CDU získali  všetky mandáty.  

Šlezvicko-holštajnským špecifikom je pôsobenie Juhošlezvického voličského zväzu (nemecky Südschleswigscher Wählerverband – ďalej len SSW), ktorý zastupuje záujmy dánskej a frízskej menšiny. Kandiduje od roku 1950 a s výnimkou roku 1954 je zastúpený vo všetkých krajinských parlamentoch, lebo na získanie mandátov od roku 1955 nemusí prekročiť 5 % kvórum. Vo voľbách v roku 1947 kandidoval ešte ako kultúrny zväz Juhošlezvický spolok (Südschleswigscher Verein) a získal 9,3 % hlasov, čo sa už odvtedy nepodarilo zopakovať.

Liberálna FDP (Freie Demokratische Partei – Slobodná demokratická strana) sa do Landtagu dostala od roku 1950 celkom osemkrát. Päťpercentné kvórum však nedosiahla vo voľbách v rokoch 1971, 1983 a 1988.

V rokoch 1950 – 1958 sa do Landtagu dostala aj strana Gesamtdeutsche Block/Bund der Heimatvertriebenen und Entrechteten (Celonemecký blok/Zväz vyhnaných a zbavených volebného práva). V roku 1950 bola dokonca druhou najsilnejšou stranou po SPD.

Okrem spomenutých piatich strán boli ďalšie strany zastúpené v Landtagu už len sporadicky. V roku 1950 to bola pravicová Deutsche Partei (Nemecká strana). V roku 1954 sa táto strana dostala do snemu v rámci Šlezvicko-holštajnského bloku, ktorý vytvorila so Šlezvicko-holštajnským spoločenstvom. Nemecká strana sa v roku 1961 spojila s Celonemeckým blokom/Zväzom vyhnaných a zbavených volebného práva do Celonemeckej strany (Gesamtdeutsche Partei), ale do snemu v Šlezvicku-Holštajnsku sa už nedostala.

Po voľbách v roku 1967 bola jedno obdobie v Landtagu zastúpená aj pravicovo-extrémistická NPD – Národnodemokratickú stranu Nemecka (Nationaldemokratische Partei Deutschlands). Zelení neúspešne kandidovali od roku 1979.

 

O výsledkoch volieb v Šlezvicku-Holštajnsku v rokoch 1992 – 2017

Po zjednotení Nemecka sa krajinské voľby konali v jednom prípade predčasne (2012). Do roku 2000 trikrát vyhrala SPD. Od roku 2005 je stále víťazom volieb CDU. Šlezvicko-holštajnský snem sa po zjednotení Nemecka stal homogénnejší. Okrem Juhošlezvického voličského zväzu sa do všetkých snemov dostala aj FPD. Najviac hlasov – 14,9 % získala vo voľbách v septembri 2009. Zelení sú zastúpení v sneme od volieb v roku 1996 a od roku 2009 dostávajú viac ako 10 % hlasov.

Iné strany sa do snemu dostali len po jednom raze. Boli to pravicovo-extrémistická Deutsche Volksunion (Nemecká ľudová únia) v roku 1992, Ľavica (DieLinke) v roku 2009, Pirátska strane Nemecka (2012) a v roku 2017 Alternatíva pre Nemecko (Alternative für Deutschland – AfD).

 

Stručne o výsledkoch krajinských volieb v máji 2022

lubeck.jpgKrajinské voľby sa konali v riadnom termíne 8. mája. Doplníme, že volebné právo majú podľa krajinského volebného zákona osoby už od 16 rokov. Napriek tomu bola účasť na voľbách len 60,4 % (o 3,8 % menej ako v roku 2017). Za poslancov môžu byť zvolené osoby od 18 rokov.

Pohľad na bývalé hanzovné šlezvisko-holštajnské mesto Lübeck, ktorého stredoveké centrum je zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Od roku 2015 je krajina rozdelená na 35 volebných okruhov a v každom z nich sa volí prvým hlasom jeden poslanec s priamym mandátom. Snem má aktuálne spolu 69 poslancov. Na rozdiel od volieb do Bundestagu sa neprideľovali vyrovnávacie a „prevísajúce“ kreslá. Oproti roku 2017 sa počet poslancov znížil o štyroch. Najviac poslancov mal šlezvicko-holštajnský Landtag v roku 2009 – až 95.

Krajinské volebné zoznamy odovzdalo 16 strán, ale len 6 (AfD, CDU, DieLinke, FDP, SPD a Zelení), postavilo kandidátov vo všetkých volebných okruhoch. Okrem toho kandidovali tri ďalšie strany bez krajinských zoznamov a boli aj traja samostatní kandidáti (nejde vždy len o nezávislých, lebo môžu kandidovať aj ako jednotlivci za stranu v niektorom obvode).

Prieskumy preferencií zhruba rok pred voľbami sa vyvíjali rozdielne, ale naznačovali až na malé výnimky víťazstvo CDU. Od marca 2022 sa jej prevaha stala výrazná. O druhú priečku bojovali SPD so Zelenými. FDP a AfD (až na jeden prieskum pred voľbami) sa podľa preferencií mali dostať do Landtagu. Prieskumy nedávali šance na prekročenie kvóra u DieLinke.

Pri otázke, koho by vybrali respondenti, ak by bola priama voľba ministerského predsedu krajiny, jednoznačne vyhrával vedúci listiny CDU – ministerský predseda Daniel Günther. 

Za krajinské volebné zoznamy hlasovalo za CDU 43,4 % (o 11,4 % viac ako v roku 2017). Na druhé miesto sa dostali Zelení s 18,3 % (o 5,4 % viac). Na tretie miesto klesla SPD s 16,0 % (s  výraznou stratou o 11,3 %), čo je jej najhorší výsledok od vzniku krajiny. Do parlamentu sa dostala s výrazným oslabením aj FDP s 6,4 % (o 5,1 % menej), čo jej najhorší výsledok od volieb v roku 1996. Pred bránami parlamentu zostali AfD s 4,4 % a DieLinke s 1,7 % hlasov.

V novom Landtagu bude mať CDU 34 poslancov, Zelení 14, SPD 12 a FDP 5 poslancov. SSW bez povinnosti prekročiť kvórum získal 4 kreslá.     

Výsledky volieb teda neznamenajú niečo neočakávané a nemožno ich príliš spájať ani s konaním novej spolkovej vlády, hoci s ňou je mnoho obyvateľov nespokojných. V každom prípade však ide o úspech CDU, ktorá akoby prelomila sériu porážok v posledných spolkových i viacerých krajinských voľbách, čo jej vedúci predstavitelia s potešením (i prehnane) zdôrazňovali. Víťazstvo strany bolo výrazné a chýbal jej len jeden poslanec k tomu, aby mala väčšinu v sneme. Výsledok dodal nadšenie aj Zeleným. Výrazná strata SPD sa prejavila aj v tom, že nezískala ani jeden priamy mandát. 35 priamych mandátov si rozdelili 32 CDU (32) a Zelení (3). Podľa prvých komentárov by mala pokračovať koalícia „Jamajka“ CDU, Zelení a FDP. Pri počte kresiel CDU by však mohla vzniknúť aj silne pravicová koalícia s FDP.

 

Nič zvláštne sa nestalo, ale môže to byť aj varovanie pre SPD

Opäť dodáme, že vzhľadom na veľkosť Šlezvicka-Holštajnska a špecifickú situáciu, ktorú aj v Nemecku podmieňujú ešte stále dopady pandémie a aktuálne i vojnová hystéria okolo Ukrajiny, nemožno výsledky týchto krajinských volieb preceňovať.

Dá sa však poukázať na to, že Šlezvicko-Holštajnsko je krajinou s prevahou pravicových tradícií. Od prvých krajinských volieb v Šlezvicku-Holštajnsku v apríli 1947 až doteraz sa vo víťazstve striedali len SPD a CDU. Len jedenkrát bola vytvorená veľká koalícia (od apríla 2005 do októbra 2009). „Jednofarebné“ vlády (aj s účasťou nestraníkov) SPD zostavila päťkrát (išlo o dve vlády od apríla 1947 do septembra 1950 a tri vlády od mája 1988 do mája 1996) a CDU šesťkrát (nepretržite od mája 1971 do mája 1988). Napriek víťazstvu SPD vo voľbách v roku 1950 a v roku 1954 od septembra 1950 do októbra 1958 sa vytvorili pravicové koaličné vlády pod vedením CDU.

Výsledok volieb však je určitým varovaním pre SPD (radikálna ľavica sa už takmer stratila), najmä preto, že prvýkrát sa v nich v dejinách krajiny Šlezvicko-Holštajnsko ocitla na treťom mieste. Až čas ukáže, či išlo o krajinskú výnimku, alebo sa objaví aj pokračovanie tohto trendu. Stačí nám počkať na výsledky volieb, ktoré budú 15. mája v Severnom Porýní-Vestfálsku, ktoré má takmer 18 miliónov obyvateľov.

Ilustračné snímky: pixabay.com

Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama