Bude prvá svetová atómová vojna? (2)

(Ukážky z rovnomennej knihy)
Počet zobrazení: 4783

bude_prva_atomova.jpgAutor Slova, prof. PhDr. Rastislav Tóth, CSc., vlani vydal knihu s vyzývavým názvom Bude prvá svetová atómová vojna? Anotáciu knihy sme priniesli v rubrike Kniháreň 2019 – december.


Prvá ukážka:  Bude prvá svetová atómová vojna? (1)
 

Pozvanie: Rastislav Tóth: Bude prvá svetová atómová vojna? - prednáška a diskusia

Podujatie sa uskutoční 6. februára 2020 v priestoroch Inštitútu ASA na Gunduličovej ul. 12.

 

Rastislav Tóth: Bude prvá svetová atómová vojna?
Tribun EU, 2019, 124 strán
 

Dnes sa ekonomický teror prejavuje v podobe ekonomických sankcií, blokád a vyzývania k celoplošným, teda medzinárodným aktivitám tohto druhu. Potrebné je opäť si uvedomiť, že každá krajina má nejaké hranice, ku ktorým môže ustupovať, za nimi sa začína boj o prežitie. Rozpad sovietskeho bloku znamenal koniec určitého ekonomického poriadku vo svete. Nastal boj o nové ekonomické usporiadanie, čiže o prerozdelenie aktuálneho svetového bohatstva, ale aj trajektórií bohatnutia – príležitostí na získavanie majetkových výhod.

Prvým vážnym ekonomickým aktom vynucovania určitej politiky bol krok embarga arabských krajín na vývoz ropy do USA po vojne medzi Izraelom a arabskými susedmi. Tento akt vyvolal nedostatok ropných produktov v Spojených štátoch, čo mohlo viesť k vojenskej intervencii. Našťastie americkí politici zvolili miernejšie postupy, najmä domáce úspory a hľadanie alternatívnych zdrojov. Z toho vyplýva, že nešlo o akt vyvolávajúci ekonomickú katastrofu, ale ekonomické problémy. Hrozba ekonomickej katastrofy vyvoláva úvahy o použití všetkých mocenských zdrojov, a teda aj ozbrojených síl a celého ich arzenálu.

Spojené štáty sú nepochybne superveľmocou, s ktorou sa iné veľmoci nemôžu merať. Toto postavenie vyplýva z veľkých  a vysoko kvalitne vybavených ozbrojených síl, čo je podporené najsilnejšou ekonomikou, ako aj kvalitným vývojom a výskumom. „Nemožno tiež zabudnúť, aká omračujúca vojenská technológia je pripravená z týchto základní udrieť. Komentátori radi vypočítavajú, že  rozpočet Pentagónu sa rovná súčtu vojenských rozpočtov ďalších 12 alebo 15 štátov a že vojenské výdavky Spojených štátov predstavujú 40 – 45 % všetkých vojenských výdavkov 189 štátov sveta. Ani tieto úctyhodné rozpočtové údaje nevypovedajú plne o súčasnom náskoku amerických ozbrojených síl. Na zemi majú USA deväťtisíc tankov M1 Abrams. Zvyšok sveta nemá nič, čo by tomu mohlo konkurovať. Na mori má USA deväť bojových skupín s lietadlovými loďami na čele. Zvyšok sveta nemá žiadnu. A vo vzduchu majú USA tri typy neviditeľných lietadiel Stealth. Zvyšok sveta nemá žiadne. USA sú tiež ďaleko vpredu vo výrobe ,chytrýchʻ striel a vo veľkých výškach operujúcich bezpilotných lietadiel. Takúto prevahu nad svojimi súpermi britské impérium nikdy nemalo."[1] Niektoré výhody boli v ostatnom čase zredukované, no nie vyrovnané – Rusi majú nové typy tankov a neviditeľných lietadiel, Číňania smerujú k podobným produktom. Uvedený nepomer však zostáva zatiaľ v takmer neporušenej forme.

Už sme spomenuli, že rozpad sovietskeho bloku, a teda aj bipolárneho rozdelenia sveta vytvoril „chaos“ – prechodné obdobie pokusov o presadenie sa nových ambicióznych veľmocí, aj regionálnych mocností. Rusko nie je schopné plniť svetovú úlohu bývalého Sovietskeho zväzu a nové ambiciózne štáty zase nevedia, čo všetko si môžu vo svetovom systéme dovoliť. Tak vidíme postupný rast pozície Číny a pokusy Indie a Brazílie vypĺňať voľný priestor. Okrem toho sa vo svetovom systéme pohybujú „voľné radikály“ – štáty s regionálnymi ambíciami, ako sú Turecko, Irán, Saudská Arábia, Japonsko, Juhoafrická republika, Izrael, nezabúdajme na Nemecko a donedávna aj Irak, Líbya a Sýria. Situáciu znervózňuje aj zložito vypočítateľná Severná Kórea.

(Pokračovanie)

 


[1] c.d., s. 26-27

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984