Reklama
Reklama

Budíček spoza Dunaja

Počet zobrazení: 2599

Slovenská spoločnosť a, samozrejme, najmä jej politické elity sú zamestnané mnohými výzvami, ktoré prináša dnešná doba. Okrem tých, ktoré si mnohokrát vyprodukujeme aj sami u nás – na vlastnom dvore, ako sa hovorí, množia sa tiež podnety, majúce svoj pôvod v externom prostredí. Budúcnosť ukáže, ktorému problému sa bolo potrebné a do akej miery venovať – dnes. Jedno je isté. Závažnosť problému a najmä jeho budúce následky nemusia súvisieť s objemom pozornosti, ktorú mu venuje dnešný „mediálny svet“. A úmerne tomu spoločnosť, ktorá je v jeho zajatí. Ostatným dôkazom, že problém „neexistuje“, pokiaľ sa neobjaví v médiách, je kauza utýraného slovenského občana na bruselskom letisku.

Na niektoré otázky, možno ich je viac, ako si dnes myslíme, si o nejaký čas ani nespomenieme. Existujú však témy, pri ktorých nám naše dejiny opakovane potvrdili, že ich nedocenenie nás môže vyjsť draho. Jednou z nich je určite vývoj u nášho južného suseda a následky tohto vývoja na nás, prípadne na náš región. Odľahčene uveďme, že my asi sotva vyriešime situáciu na Blízkom východe alebo vzťah medzi USA a Kubou, prípadne Čínou a Taiwanom... O to viac by sme sa mali venovať hre na našej šachovnici, na ktorú historicky, politicky a geograficky patríme.

matovic_orban_tasr_843.jpg
Premiéri, Igor Matovič a Viktor Orbán, Budapešť 12. júna 2020.
Foto: TASR

------------------------------------        
V najnovšej stati autor Tomáš Bednár na viacerých miestach čitateľa odkazuje
na svoje predchádzajúce články súvisiace s tematikou. Tu sú linky na ne:


Sto rokov Trianonu I. časť
Sto rokov Trianonu II. časť
Sto rokov Trianonu III. časť
Sto rokov Trianonu IV. časť

Ad: Integrácia maďarského národa v Karpatskej kotline (1. časť)
Ad: Integrácia maďarského národa v Karpatskej kotline (2. časť)
Ad: Integrácia maďarského národa v Karpatskej kotline (3. časť)
------------------------------------   

Pripomenutie si stého výročia mierovej zmluvy z Trianonu je v Budapešti a celom Maďarsku bezpochyby ústrednou politickou a spoločenskou udalosťou roka 2020. Hlavným posolstvom celoštátneho zdôrazňovania tejto udalosti pre Maďarsko a celý okolitý svet bolo slávnostné potvrdenie správnosti doterajšej politiky nášho južného suseda a stanovenie ďalšieho smerovania krajiny. A nielen to... Dlhodobo plánované a pripravované kapacity rôzneho druhu venované týmto udalostiam boli toho priamym dôkazom. Istý tieň na dokonalosť a komplexnosť samotnej realizácie osláv vrhli len obmedzenia, spojené s krízou Covid-19.

Keďže v dôsledku dlhodobého vývoja je v Maďarsku na vrchole mocenskej pyramídy predseda vlády V. Orbán, sústredíme logicky našu pozornosť na dva jeho prejavy, ktoré však treba vnímať ako jeden celok.

Slovenské médiá venovali týmto udalostiam minimálnu pozornosť a pravdepodobne adekvátne tomu sa zrejme (ne)venovali slovenské politické elity. Slovenská verejnosť by však mala mať možnosť sa oboznámiť s najnovšími kľúčovými vyhláseniami susedného štátu. A pokiaľ možno pochopiť ich cez prizmu našich, t. j. slovenských dlhodobých skúseností v náležitom kontexte. Vyhlásenia v sebe obsahujú posolstvá, ktoré môžu a dozaista aj budú mať vplyv na ďalší vývoj nielen v Maďarsku. ale aj na politiku tohto štátu v našom regióne. Pre korektnosť – bol použitý anglický text prejavov, distribuovaný maďarskými úradmi.

Prvý prejav zaznel v júni na pútnickom mieste Maďarov a v bezprostrednej blízkosti našich hraníc, v Novom Meste pod Šiatrom (Sátoraljaújhely). Druhý v auguste na sviatok sv. Štefana v hlavnom meste Maďarska. Pre lepšie pochopenie obsahov týchto prejavov si pripomeňme slová Józsefa Debreczeniho, najlepšieho znalca politickej kariéry a osobnosti vedúceho maďarského politika. Podľa Debreczeniho, z hľadiska maďarskej pravicovej tradície reprezentuje politika V. Orbána to najhoršie. Nie politiku Istvána Bethlena, ktorého V. Orbán vníma ako svoj vzor, ale dedičstvo Gyulu Gömbösa (pozn. reč je o tridsiatych rokoch 20. storočia; vtedajšieho maďarského predsedu vlády volali tiež Gömbölini, evidentne pre jeho silnú politickú náklonnosť k talianskemu ducemu – vodcovi).

Orbán sa vo svojich vystúpeniach venoval mnohým témam, ktoré navzájom a „veľmi tvorivým spôsobom“ pútavo pospájal. Spoločným menovateľom všetkých tém je vnímanie, že časopriestor samotného Maďarska je pre tohto politika a najmä pre politiku, ktorú realizuje, evidentne primalý. Aj v priestore, aj v čase – sú limity pre najsilnejšieho (najvýznamnejšieho?) politika súčasnosti úplne inde ako „len“ v dnešnom Maďarsku. Jednotiacim prvkom oboch zásadných vystúpení je absolútna absencia historickej reflexie z pohľadu maďarských politických elít. Elít, ktoré sú stále presvedčené, že nikdy a v ničom neurobili žiadnu chybu. Ich najväčším problémom je, že je proti nim takmer celý svet. Nielen celý svet, ale aj veľká časť histórie – a to práve tej, ktorej boli vlastnými tvorcami! Nuž a za bojovnosť a mobilizačný náboj prejavov by sa nemuseli hanbiť ani najslávnejší vojvodcovia v dejinách, ktorí viedli svoje vojská do rozhodujúcich bitiek.

Treba uznať, že oba prejavy sú z literárneho a rétorického aspektu takmer umeleckým dielom. Pre susedov Maďarska je však dôležitý ich silný revizionistický obsah – ako dôsledok chýbajúcej historickej reflexie. O. i. sa v nich systematicky stotožňuje historické Uhorsko s dnešným Maďarskom. A keď má poslucháč/čitateľ pocit, že historického Uhorska už bolo dosť, pohotovo ho nahradí nový konštrukt – Karpatská kotlina. Ide o hrubú historickú dezinterpretáciu, s ktorou susedia Maďarska nemôžu súhlasiť. Prejavy sú tiež plné rôznych fabulácií a protirečení. Preto budeme tieto „pozoruhodné“ myšlienky uvádzať v citáciách s komentárom (rozumej prekladom do jazyka zrozumiteľného pre dnešných susedov). Susedov, ktorí majú tú česť mať vedľa seba „bohom vyvolený“ maďarský národ.

Miesto a scenár prvého prejavu nemohli byť pripravené lepšie. Zaznel na kalvárii v Novom Meste pod Šiatrom. Na dohľad od Slovenska a neďaleko Ukrajiny – ktoré boli medzi adresátmi jeho posolstiev. Mal však najmä vytvoriť priamu paralelu medzi krížovou cestou Ježiša Krista a „strastiplným“ osudom maďarského národa.
 

Nové Mesto pod Šiatrom

6. júna 2020

„Na krížovej ceste hľadáme pomoc, útechu, nádej a povzbudenie. Vieme, že toto všetko dostaneme až na jej konci. Stúpame až na miesto, kde je všetko osvietené, všetko dáva zmysel a kde vidíme budúcnosť. Historický horizont pre Maďarov je tisícročný... napravo vidíme Košice, za nami Mukačevo. Ak sa však pozrieme srdcom, vidíme stovky stepných kmeňov, ktoré zmizli a zahynuli v prachu dejín. (Jediní) Maďari však ani nezmizli, ani nezahynuli, ale sa usadili(1), obkolesení románskymi, germánskymi a slovanskými národmi, zachovajúc si jedinečnú kvalitu (zdôraznená exkluzivita maďarského národa). Prijali sme kresťanstvo, ktoré sme urobili základom nášho štátu, na ktorom stojí dodnes (2). Ako je napísané (zrejme v Biblii) jediné, čo nás pozdvihne, je pokora a nič nás tak nestiahne dole ako pýcha a nenávisť (3)... Odvrátili sme útoky západných mocností, pozviechali sme sa zo zničujúcich nájazdov východných pohanov, urobili sme to, čo iné stepné národy nedokázali. Bojovali sme, organizovali sme sa, prispôsobili sme sa a udržali sme si miesto v Európe.“

V. Orbán zavádza novinku, keď ráta čas Uhorska (preňho aj Maďarska) na stáročia (4). Navyše jednému storočiu dáva ekvivalent jeden Trianon.

„Proti osmanskej ríši sme bojovali tri Trianony (5)(6). Po uplynutí dvoch Trianonov potlačených povstaní a boja za slobodu sme vstúpili bránou dvadsiateho storočia ako partnerský národ veľkých európskych mocností (7)(8). V. Orbán zvlášť poďakoval maďarským ženám – matkám za to, že prežitie a budovanie štátu je v maďarských génoch, v čom sú majstri Európy.“

------------------------------
1/ po porážke pri rieke Lech v r. 955 boli nájazdy – tých kmeňov, ku ktorým sa dnešní Maďari hlásia – na našom kontinente zastavené. Inými slovami, použitie známej zásady „z núdze cnosť“ poukazuje na obratnosť rečníka;

2/ historické Uhorsko a dnešné Maďarsko sú dva odlišné štátne útvary;

3/ žiadnu pokoru v prejave ani s najsilnejšou lupou veru nenájdeme, čo sa už nedá povedať o ďalších dvoch ľudských /ne/cnostiach;

4/ zrejme sa inšpiroval mníchmi na gréckej hore Athos, ktorí takto merajú dejiny v ich tisícročnom mníšskom štáte;

5/ rozumej tristo rokov. V tomto bode dosahuje maďarská posadnutosť Trianonom nový kulminačný bod. Táto posadnutosť neušla – na rozdiel od nás – ani pozornosti francúzskych médií, pozri: Le Monde zo dňa 27. júla t. r. „Le traité de Trianon, une obsession hongroise“;

6/ Maďari sa, samozrejme, nebudú chváliť tým, že proti tureckým vládcom nielen bojovali, ale nezriedka s nimi tiež kolaborovali. Prostredníctvom tejto kolaborácie chceli eliminovať vplyv nemaďarských etník. Moslimská viera teda nebola prekážkou k tejto, dnešnou terminológiou povedané, strategickej spolupráci medzi predkami dnešných Maďarov a osmanským impériom. Napokon aj súčasné maďarské elity sa otvorene hlásia k svojim turkickým koreňom;

7/ nie je jasné, či ide o uhorský štát alebo maďarský národ. Poznajúc uvažovanie maďarských politických elít sa tu má zrejme na mysli umelo vytvorený konštrukt „natio hungarica“ po vyrovnaní s Viedňou, kedy mali všetky národy na území kráľovského Uhorska splynúť do jedného uvedeného politického národa;

8/ tu je to pravé miesto pre maďarský národ – byť medzi európskymi mocnosťami.
------------------------------

„Napokon, tisícročné historické Uhorsko (pozn. nie dnešné Maďarsko) bolo bodnuté od chrbta konšpiráciami v Budapešti, armáda bola paralyzovaná, krajina odovzdaná nepriateľom a vláda boľševikom (9). Západ znásilnil tisícročné hranice a históriu strednej Európy (10) (11). Prinútil Maďarov žiť v neobhájiteľných hraniciach, zbavil ich prírodného bohatstva a zdrojov (pozn. z ktorých žili predtým na úkor susedných národov). Západ prekreslil mapu strednej Európy bez morálnych zábran podobne ako v Afrike a na Blízkom východe. Maďari preto nikdy nezabudnú Západu, čo im urobil (12).

A keď si Maďari mysleli, že arogantní Francúzi a Briti, podobne ako aj pokrytecké americké impérium, už nemôžu klesnúť hlbšie – stalo sa tak po druhej svetovej vojne. Bez milosti hodili Maďarov komunistom. To, čo pre Poliakov, Čechov a Slovákov bola odmena – bolo pre Maďarov trestom. Malo by to zostať pre národy strednej Európy poučením naveky (13)! Boli mnohí, ktorí si želali pochovať Maďarsko. Niektorí chceli zbaviť Nemcov ich spojenca, niektorí chceli pomstiť Habsburgovcov, niektorí kvôli zisku a napokon to boli tí, ktorí vždy nenávideli Maďarov (pozn. v podstate všetci). Spolčili sa, aby odstránili Maďarov z povrchu zemského. Títo sú však tvrdohlaví a odmietli sa zúčastniť na vlastnom pohrebe. Nevzdali sa, nepokľakli a nežiadali o milosť. Prežili nacistické tábory (14), prežili sovietske gulagy (15), prežili deportácie (pozn. neboli jediní).

Prežili Československo (16), Juhosláviu a Ceausesca (17). Dnes už neexistuje ani Československo, ani Juhoslávia ani Sovietsky zväz. Neexistuje už ani britské ani francúzske impérium (pozn. neexistuje však ani Uhorské kráľovstvo, o ktorom maďarské elity stále snívajú s otvorenými očami). Z týchto impérií zostala len akási multikultúrna priľnavosť ich bývalých pomstychtivých kolónií (18). Ani ten najväčší neujde spravodlivosti histórie (19). Rovnakou pravdou je, že to, čo patrí k sebe, bude rásť spolu, a to, čo nepatrí k sebe – sa rozpadne (pozn. presne to sa prihodilo Uhorskému kráľovstvu). Prastarí rodičia dnešných Maďarov to pred sto rokmi povedali veľmi správne: budú na pohrebe tých, ktorí ich chceli uložiť do hrobu.

Maďari sa svojím sťahovaním ( pozn.  má sa tu na mysli zmenšovanie, a nie putovanie z miesta na miesto) a rozpínaním správajú ako ľudské srdce. Žili tisíc sto rokov tam, kde im zakladatelia štátu vybrali ich miesto. Budú brániť Karpatskú kotlinu (pozn. nie Maďarsko!!!) so cťou, to je ich misia. Každé novonarodené maďarské dieťa bude novým strážcom. Maďari nekrájajú, netrápia ani nepredajú Karpatskú kotlinu – oni ju udržia (20). Maďari potrebujú žiť so sebavedomím a postojom národa, ktorý dal svetu viac, ako dostal (pozn. susedia by s týmto zásadne nesúhlasili). Ich doterajšia činnosť ich oprávňuje v pokračovaní tejto histórie (pozn. pri tomto bode by mali susedia spozornieť). Mali aj horšie hranice a napriek tomu sú stále tu.

Namiesto Československa a Juhoslávie sú tu dnes Slováci, Slovinci, Chorváti a Srbi (21)(22). Maďari sú šťastní, že budujú spoločnú budúcnosť so Slovenskom, Srbskom, Chorvátskom a Slovinskom. Dejiny dávajú národom strednej Európy možno poslednú šancu začať novú éru v spoločnej obrane proti nebezpečenstvu zo Západu a Východu (pozn. A. Jirásek by povedal: proti všetkým) (23).

------------------------------
9/ išlo o miestnych ľudí okolo B. Kuna, ktorí väčšiu časť svojej krátkej vlády „venovali“ vojenskému obsadzovaniu územia susedných, novovznikajúcich štátov;

10/ hranice monarchie sa viackrát zásadným spôsobom menili, takže logicky nemohli mať tisíc rokov;

11/ tu má rečník asi na mysli, že stredná Európa = Maďarsko, v čom sa zásadne mýli. Minimálne ho názor iných Stredoeurópanov nezaujíma;

12/ zbavil ich nimi nenávidených Habsburgovcov a nimi opovrhovaných Slovanov a Rumunov;

13/ je absurdné, že by susedia Maďarska vnímali svoj osud po druhej svetovej vojne v umelo politicky rozdelenej Európe napriek ich /neefektívnemu/ odporu ako odmenu!

14/ pravdepodobne jedným z najväčších „prispievateľov“ do Osvienčimu bolo práve Maďarsko. Dôkazom toho je príslušná časť tamojšieho múzea, venovaná polovici milióna utýraných maďarských Židov!

15/ táto časť „kalvárie“ bola spoločná pre celú strednú Európu, ktorá sa dostala pod vplyv Kremľa;

16/ práve vysoko kultivovaný politický rozchod Slovákov a Čechov je priamym dôkazom, že spoločná štátnosť viacerých národov sa dá ukončiť mierovou cestou. Je pozoruhodné, že slovenský národ to dokázal v rokoch 1992/1993, čo priamo poukazuje na skutočného vinníka dodnes „nestráveného rozchodu Maďarov so susednými národmi po rozpade monarchie“;

17/ nie je náhoda, že maďarský politik nemôže prísť na meno susedného národa/štátu, ktorý mu jediný v zásadných otázkach neustupuje. Preto cielene použil meno politika – symbolu veľkého utrpenia najmä pre samotných Rumunov;

18/ z Uhorského kráľovstva zostala v hlavách  maďarských elít túžba vrátiť dejiny do 19. storočia;

19/ tu bola zrejme omylom vyrieknutá pravda, ktorá sa týka najmä našich južných susedov;

20/ majú ambíciu byť dominantnými vládcami Karpatskej kotliny + silný revizionistický odkaz pre budúce generácie;

21/ v oboch prípadoch to boli, na rozdiel od dnešného národného štátu Maďarov – toľko vysnívaného a získaného Trianonom – viacnárodné zložené štáty, kde vždy existoval predpoklad ich rozchodu. V tejto súvislosti je pozoruhodné, že maďarský politik vôbec nespomína Ukrajinu s podobným osudom. Možno preto, lebo je násobne väčším štátom. Zrejme tiež preto, lebo odoláva konfrontácii rozpútanej Budapešťou. Aj za veľkú cenu oslabenia spolupráce Kyjeva s NATO a EÚ, ktorú maďarská strana efektívne blokuje;

22/ cielene sa medzi susedmi takmer nespomína, resp. ignoruje dvakrát väčší štát – Rumunsko. Nie príliš hlučná, avšak účinná politika Bukurešti je zásadnou prekážkou pre dosahovanie strategických cieľov Maďarska v našom priestore. Cieľov, o ktorých podrobnejšie píšeme v predchádzajúcich analýzach;

23/ bolo by slušné zo strany Budapešti opýtať sa „ňou vyvolených susedov“, či aj oni plánujú svoju spoločnú budúcnosť s maďarským národom. Budúcnosť, založenú na spoločnej konfrontácii s viacerými, dnes spriatelenými štátmi, často spojencami. Rovnako tak dotknuté štáty, pokiaľ sa priamo neohradia, že niekto za nich „kreslí ich budúcnosť“, by sa mali minimálne opýtať svojho spoločného suseda, ako si túto víziu predstavuje.
------------------------------

„Za posledných desať rokov sme (rozumej Maďari) dokázali našim susedom, že ak sa spojí životná sila fragmentov maďarského národa (pozn. rozumej maďarských menšín v regióne s Maďarskom), je to dobré nielen pre nás (Maďarov), ale aj pre susedov (24). Len štáty majú hranice, národ ich nemá – toto je zákon (25). Niektorí to pochopili a niektorí nie. Tí, ktorí to ešte len budú musieť pochopiť, by sa mali poponáhľať, pretože čas im beží (26) Máme za sebou tisícročnú históriu a prekračujeme prah tu a teraz. V meste Poszony vidíme Bratislavu a v Koložvári vidíme Cluj – je tomu tak preto, lebo sa pozeráme na svet maďarským spôsobom. Ak sa pozeráte po maďarsky, akceptujete, že Slováci budú Slovákmi a Rumuni budú Rumunmi. Vidíme na našich susedoch to, čo nás rozdeľuje, ale aj to, čo nás spája (pozn. azda jediná poznámka, ktorá by bola akceptovateľná pre susedov. Žiaľ, v kontexte celkovo ladeného prejavu pôsobí dosť neprirodzene a absolútne nepresvedčivo – pozri ďalej).

Kto sa díva na svet maďarským spôsobom, pozerá naň očami sv. Štefana. Vnímať 21. storočie očami sv. Štefana znamená, že chceme urobiť Karpatskú kotlinu veľkou spolu s ľuďmi, ktorí žijú s nami (27). Dnes sme opäť najľudnatejšou krajinou v Karpatskej kotline, už sto rokov sme neboli takí silní... naša politická, duševná, ekonomická a kultúrna gravitačná sila (príťažlivosť) rastie zo dňa na deň. Návrat Maďarov sa začal (28). V porovnaní so západnou Európou je Maďarsko ostrovom mieru a bezpečia. S cieľom, aby to tak zostalo aj naďalej, je rýchlo budovaná nová maďarská armáda. Sila prichádza so zodpovednosťou a my (Maďari) sme si vedomí váhy našej zodpovednosti. Sto rokov karantény po Trianone, storočná éra samoty sa skončila. Je povznášajúce, že máme opäť spojencov, máme dobrých susedov (29) a môžeme sa pripraviť spolu na našu budúcnosť.

Žiadny iný národ na svete by toto nevydržal celé storočie. Ale my sme tvrdohlaví, húževnatí a vynaliezaví (pozn. s týmto sa dá len súhlasiť). A preto nielen, že sme tomu odolali, ale opäť víťazíme (30). A preto vyslovujeme srdečnú vďaku a uznanie našim odtrhnutým národným spoločenstvám za sto rokov ich vytrvalosti a lojality k maďarskému národu a ich vlasti. Len národ, ktorý prejde svojou kalváriou, sa môže stať veľkým národom. Ktorý pozná prekážky a prejde testom. A ktorý pochopí, že pravda nemá cenu, ak sa neoprie o silu.

Dejiny sú nemilosrdné a neodpúšťajú slabosť. Ak na tú úlohu nemáme, ak načúvame s blahosklonnosťou a ak sa vzdáme dezintegračným silám – sme stratení (31). Maďari si už nemôžu viac dovoliť luxus slabosti. Môžeme mať len to, čo môžeme ochrániť (pozn. tu sa myslí maďarský národ v Karpatskej kotline), toto je zákon a náš osud. Preto pre nás (Maďarov) každý zápas trvá dovtedy, pokiaľ nevyhráme (32). Preto sa dejiny pre Maďarov neskončili pri Moháči, Világoši alebo Trianone a preto drahokamy na korune sv. Štefana budú opäť žiariť (pozn. revizionizmus v prejave graduje). Nasledujúce desaťročie nebude o zatmeniach a stratách, ale o prosperite a budovaní národa (33).

Svet sa mení a tieto zmeny sú tektonických rozmerov. USA už nie sú jediné na čele (tróne) sveta. Eurázia sa prebudováva na plný plyn (34). Kostra našej Európskej únie praská. EÚ teraz dúfa, že sa zachráni pomocou salto mortale. Zem sa otriasa pod nohou nášho východného suseda a Balkán je plný nezodpovedaných otázok. Rodí sa nový poriadok nášho sveta, ale aj našich životov. Veľké zmeny búchajú na našu bránu (35). Po stáročia sme boli svedkami našich strát a neúspechov. Rovnako tak aj v minulom storočí. Keďže sme nedisponovali vlastnou silou, očakávali sme zázračnú armádu spásy, ktorá by sa vynorila z hmly našich legiend a zmenila osud Maďarov. Pozrime sa na uplynulé storočie a pochopme hĺbku zmien za ostatných desať rokov. Nebojme sa toho, čo vidíme – my sme tí, na ktorých sme čakali. Áno, my sme tí, ktorí zvrátia osud Maďarov (pozn. tu chýba len dodať – Amen). Dúfame, že naša, štvrtá generácia po Trianone naplní svoje poslanie a privedie Maďarsko k bráne víťazstva. Rozhodujúcu bitku však zvedie nasledujúca, piata generácia po Trianone. Pretože, ako sa píše (pozn. zrejme v Biblii) : „zbieraj silu, ale začni s tou najjednoduchšou vecou – daj sa dohromady, poď spolu“. Nebude to ľahké ani jednoduché, ale oplatí sa to (pozn. tu už zrejme neviditeľný chorál spieval „Aleluja“)“ – uviedol na záver svojho prejavu V. Orbán v Novom Meste pod Šiatrom.

------------------------------
24/ Budapešť svojou tzv. národnou politikou cielene antagonizuje menšinové politické elity vo vzťahu k štátom, na území ktorých žijú a ktorých sú občanmi. Je veľmi otázne, či dotknuté štáty sú s takouto situáciou spokojné;

25/ desať rokov uplynulo od prijatia maďarskej legislatívy, umožňujúcej menšinovým Maďarom, žijúcim v regióne získať maďarské štátne občianstvo bez toho, aby žili v Maďarsku. Takto sa zavŕši proces integrácie maďarského národa v Karpatskej kotline. Zákon, o ktorom hovorí V. Orbán, neexistuje v žiadnom európskom demokratickom štáte a stáva sa súčasťou tzv. karpatského práva – pozri predchádzajúce analýzy k téme;

26/ toto už je viac ako jasná hrozba tým susedom, ktorí sa ešte nezladili s maďarskými plánmi organizácie nášho regiónu;

27/ to už je dosť silná káva, za ktorú by sa nemuseli hanbiť ani tí najfanatickejší nasledovatelia proroka Mohameda, žijúceho v siedmom storočí;

28/ súdiac podľa celého kontextu sa tu evidentne myslí návrat do obdobia, kedy maďarský národ vládol iným;

29/ rozumej tých, ktorí sa neohradzujú voči revizionistickej politike Maďarska v regióne, čo Budapešť v duchu svojho tradičného myslenia považuje za súhlas s jej aktivitami;

30/ nad kým? Resp. kto má byť tým porazeným? Odpoveď sa nachádza zrejme v nasledujúcom texte;

31/ z kontextu aj celkovej maďarskej politiky za ostatných dvadsať rokov je zrejmé, že sa tu má na mysli „odolanie dezintegrácii“ maďarského národa v Karpatskej kotline po Trianone. Od konca minulého storočia sa začal uskutočňovať proces jeho integrácie, ktorý finalizuje poskytovaním štátneho občianstva občanom žijúcim na území susedných štátov. Takto sa podľa manuálu Budapešti „odčiní“ krivda, spáchaná Trianonom;

32/ jasnejšie sa to už povedať nedá;

33/ rozumej v priestore Karpatskej kotliny;

34/ tam niekde treba hľadať strategických spojencov Maďarska pri presadzovaní jeho cieľov v Karpatskej kotline;

35/ diagnóza meniaceho sa sveta očami maďarského politika má legitimizovať politiku Budapešti voči jej okoliu.
------------------------------

V ten istý deň maďarský politik slávnostne odhalil takmer desať metrov vysokú sochu bájneho vtáka Turula. Tento akt vyznel dosť protirečivo. Na jednej strane maďarský predseda vlády tvrdí, že maďarský (pozn. v jeho ponímaní tiež uhorský) štát bol založený na základoch kresťanstva. Dokonca to slávnostne vyhlasuje na kalvárii, ktorá je miestom kvintesencie samotného kresťanstva. Na druhej strane sa súčasne a rovnako intenzívne hlási k pohanským symbolom kmeňov, ktoré mali byť predkami dnešných Maďarov. Podľa legendy vták Turul sprevádzal tieto kmene na ich putovaní (do Európy) a živil sa ostatkami obetí, ktoré za sebou kmene zanechávali. Mal oplodniť spiacu princeznú Emese, ktorej sa narodil syn a ten ukázal, kam sa majú kmene z východnej Ázie pobrať. Ťažko veru nájdeme podobný schizofrenický vzťah medzi dvoma takými vzdialenými náboženstvami/svetonázormi v inom európskom národe. A najmä ich teatrálne vyzdvihovanie. Zrejme aj v tom tkvie výlučnosť maďarského národa.

Opäť sa potvrdzuje, aký veľký význam prikladá maďarská politika symbolom. Symbolom, s ktorými identifikuje jednak samotné maďarstvo a ktoré súčasne predstavujú jeho vplyv. Okolie tieto prejavy maďarskej politiky nevníma, resp. v lepšom prípade podceňuje. Trochu odbočíme a poukážeme na to, že v nedávnom období sa maďarské veľvyslanectvo v Bratislave presťahovalo len niekoľko desať metrov od Prezidentského paláca. Vo svete nie je známy iný prípad, kde by sa nachádzala v takejto bezprostrednej blízkosti oficiálneho sídla hlavy štátu diplomatická reprezentácia iného štátu. Navyše štátu s komplikovanou historickou záťažou a zložitými vzťahmi so svojimi susedmi, vrátane SR. S ohľadom na to, že na spomínanom veľvyslanectve vlaje dostatočne veľká zástava daného štátu – delegácie iných krajín, prichádzajúce na rokovanie so slovenským prezidentom najprv vidia štátny symbol susedného štátu a následne slovenskú zástavu. Slovenským politickým elitám a pravdepodobne ani verejnosti – s ohľadom na plytké historické povedomie a krátku tradíciu štátnosti – takáto situácia neprekáža. Pre susedný štát je to však veľké (a nezaslúžené) diplomatické víťazstvo.

madarska_vlajka_na_velvyslanectve1.jpg
Foto: Facebook

Druhý zásadný prejav V. Orbána zaznel dňa 20. augusta t. r. v Budapešti neďaleko parlamentu. V princípoch nadväzoval na posolstvá z júnovej kalvárie v Novom meste pod Šiatrom. Niektoré myšlienky zvýraznil a iné viac rozvinul. Opätovne scenár a miesto boli skvelo pripravené. Hlavným bodom programu bolo odhalenie pamätníka národnej súdržnosti (Trianonu). Svoj význam však mala aj prísaha nových vojenských dôstojníkov. Medzi nimi nechýbal syn maďarského predsedu vlády. Čo mohlo byť viac dojemné! Syn politika (vodcu), oddaného rodinným, kresťanským a národným hodnotám – skladá sľub vlasti na štátny sviatok, pomenovaný po svätcovi a zakladateľovi štátu. Militantný prvok nemohol pochopiteľne chýbať ani v oslavnom príhovore V. Orbána, ktorého kľúčové posolstvá prikladáme. So sprievodným komentárom, aby sme vnímali veci v príslušnom kontexte.

 

Budapešť, Košútovo námestie

20. augusta 2020

„Dňa 20. augusta si pripomíname, že nezávislá štátnosť, poskytujúca domov, zem a vlasť, je skôr výnimkou ako bežnou záležitosťou... Maďari musia bojovať za svoju suverenitu a slobodu každú minútu... je vzácnosťou, že sa potvrdila správnosť strategických rozhodnutí po sebe idúcich generácií (pozn. prečo potom toľko prehier v dejinách maďarského národa?)... výber Karpatskej kotliny, keď sa namiesto putovania rozhodli usadiť (36) namiesto viery nomádskych kmeňov si vybrali západné latinské kresťanstvo (37)“.

Prihovárajúc sa novým dôstojníkom krátko po ich slávnostnej prísahe V. Orbán zdôraznil: „Len poniektorí z vás dnes vedia, aká dôležitá úloha vás čaká pri vytváraní budúcnosti Maďarska (pozn. žeby mal na mysli istú, nazvime to, militarizáciu krajiny?). Maďarska, ktoré znova získava rešpekt a vyslobodzuje sa zo zajatia Trianonu. Maďarska, ktoré opäť objavuje chuť svojej starej veľkosti (pozn. rozumej Uhorského kráľovstva) a cestu k nej, odhadzuje úbohé handry porazenectva a podriadenosti. Čaká vás dôležitá úloha nielen preto, že sila vašich zbraní rastie, ale aj preto, lebo odo dnes budete strážcami starej maďarskej múdrosti: život je služba. Táto stará múdrosť sa vytráca, súčasná móda ju zakrýva hrdzou takou hrubou, že nevidíme, čo je pod ňou.“

Osobitnú pozornosť venoval pochopiteľne V. Orbán odhaleniu pamätníka národnej súdržnosti, poukazujúc na jeho spojitosť s parlamentom, neďaleko ktorého je pamätník umiestnený.

„Uhorský (pozn. dnes samozrejme maďarský) parlament bol postavený pre mestá a dediny – a ľudí žijúcich v nich –, ktoré sú zapísané na stenách pamätníka. Všetci títo ľudia sú dedičmi krajiny sv. Štefana – bez ohľadu na svoj pôvod, náboženstvo alebo príslušnosť k národu. Akokoľvek bola história nevyspytateľná, tento fakt sa nezmenil.“ (38) Ďalej V. Orbán oznámil „Maďarsku a príslušníkom maďarského národa (pozn. tu treba rozumieť maďarským menšinám najmä v susedných krajinách), že boli splnené úlohy súvisiace s príležitosťou stého výročia trianonského diktátu: bol vyhlásený rok národnej súdržnosti.

Maďarskí vedci, zástupcovia kultúrneho života a maďarských menšín žijúcich na odtrhnutých územiach (39) vyhodnotili lekcie uplynulého storočia a straty takej veľkej krajiny. Táto inventúra nás priviedla k oznámeniu ukončenia storočnej maďarskej osamelosti spôsobenej Trianonom. Po rozpade Československa, Juhoslávie a Sovietskeho zväzu sme (rozumej Maďari) najľudnatejšou krajinou v Karpatskej kotline s najväčšiu ekonomikou. Chápeme, že z toho pre nás vyplývajú nevyhnutné povinnosti. Storočnú lekciu sme pocítili tak vážne a tak ďalekosiahlo, že sa nemôžeme týmto povinnostiam vyhnúť. Preto vyhlasujeme sedem zákonov novej éry národnej politiky (40). Posudzujúc desaťročia pred nami a podľa našich najlepších schopností oznamujeme náš záujem a úmysel byť súčasťou stredoeurópskej aliancie, založenej na základoch suverenity, slobody a spoločných záujmov.

Sto rokov po porážke v prvej svetovej vojne a trianonskom diktáte (pozn. mierovej zmluve z Trianonu) dnes stojíme (Maďari) na javisku európskej histórie ako majstri v prežití (41). Žiadny iný národ na svete by toľko nevydržal ako (Maďari) za uplynulých sto rokov (42)... preto musíme nahlas zvolať... aj do posledného kúta Karpatskej kotliny... že Maďarsko nielen prežilo a je tu. Dvíhajúc svoju vlajku a opätovne získavajúc sebaúctu – stojí na prahu veľkých časov a víťazí (pozn. nad kým? A kto má byť tým porazeným?)...

... podobne ako príroda a dráhy hviezd aj prežitie má svoje zákony. Keďže my sme ich už pochopili, musíme ich vyryť do oporných stĺpov podopierajúcich Maďarsko. Je ich sedem: krajina existuje dovtedy, dokedy ju ľudia milujú. Každé dieťa je novým strážcom. Pravda bez sily má veľmi malú hodnotu. Len to je naše, čo si dokážeme brániť. Žiadny zápas sa neskončí, pokiaľ ho nevyhráme. Národy nemajú hranice, len štáty ich majú. Ani jeden Maďar nie je sám. Týchto sedem zákonov pre maďarskú národnú politiku v 21. storočí je napísaných slzami, krvou a potom (43).

Zatiaľ čo Maďari oslavujú svoju národnú súdržnosť, Európa ako loď nášho väčšieho domova narazila na plytčinu. Jej globálna politická a obchodná pozícia, ktorú si budovala po stáročia – sa potáca... Nespochybniteľná dominancia európskych národov, európskeho ducha a technológie je minulosťou (44). Zdedená výhoda z obdobia kolonizácie sa vyparila. Európa a de facto celý západný svet už nie je schopný nasmerovať mohutné toky zdrojov a výhod svetovej ekonomiky do vlastných vôd. Musíme súťažiť. Čelíme testu sily a charakteru. Budú európski lídri schopní oživiť politiku a ekonomiku nášho kontinentu? Ak áno, budú tomu rozumieť európske národy? Ak áno, budú akceptovať všetko, čo s tým súvisí vo vzťahu k ich každodennému životu? Nájdu cestu späť k ťažkej práci, rozumnej ekonomike a zodpovednému spôsobu života? Mučia nás najhlbšie pochybnosti. Nie kvôli našej krajine, ale kvôli budúcnosti európskej civilizácie (pozn. prerod z maďarského na celoeurópskeho mesiáša).

Čo je ešte horšie, štáty nášho kontinentu sa vybrali odlišnými cestami. Západná Európa sa vzdala hodnôt... predstavujúcich kresťanskú Európu. Namiesto toho experimentuje s bezbožným vesmírom, s dúhovou transformáciou rodiny, migráciou a otvorenou spoločnosťou. Zatiaľ čo národy strednej Európy sú v procese obnovy ich správneho vzťahu k vekmi odskúšaným životným inštinktom, k oslobodzujúcej sile kresťanstva, poctivej práci, národnej hrdosti a k ich povinnosti k rodičom a deťom. My bránime naše hranice a chceme zanechať našu krajinu našim deťom, a nie migrantom (45). Plávame do neznámych vôd. Pre nás Západ stratil svoju príťažlivosť a pre Západ nie je svet strednej Európy žiaduci.

Európa musí hľadať svoju budúcnosť tak aby ani jedna strana nevnucovala tej druhej svoj pohľad na život a na svet okolo nás. Toto je dnes alfa a omega európskej jednoty. Dielo, ktoré dnes odovzdávame ľudu, je nielen pamätník, ale aj výzva do akcie – je to ozajstné, naliehavé volanie. Tie národy strednej Európy, ktoré vidia svoje životy v obnovenom kresťanskom svete, musia nájsť cestu k spolupráci. Musia nájsť takú konštrukciu (riešenie), ktorá bude súčasne garantovať našu národnú nezávislosť a konfederáciu národov strednej Európy, čo tiež prispeje európskej jednote. Je to možné. Avšak len vtedy, ak pochopíme, že stredná Európa, priestor medzi nemeckým a ruským svetom, bude usporiadaná nami – Stredoeurópanmi. V minulosti sa tejto úlohy zhostili Turci, Habsburgovci, Nemci a Sovieti (podľa V. Orbána cudzinci). Dnes sú iní kandidáti. Tiež vieme, že nevyžiadaná pomoc zriedka skončí dobre.

Keď budú (opäť) cudzinci organizovať život v strednej Európe, dostaví sa rozdelenie, nepriateľstvo a pocit útlaku (46). Títo cudzinci zoberú plody našej práce... a použijú ich k nárastu svojej moci. Ostatná príležitosť takejto spolupráce v strednej Európe, múdro pripravená Poľskom – od Baltu k Balkánu (47) sa stratila v hmle času. Čo môžeme dnes urobiť my (Maďari), je pripraviť sa na spoluprácu a naliehať na našich priateľov, pripomínajúc im, že šťastné zoradenie planét nebude trvať naveky.

Tento pamätník nás spája, je symbolom skutočnosti, že sme (Maďari) spoločnými dedičmi celosvetových úspechov maďarského národa. Všetkého, čo naši predkovia vybudovali v Karpatskej kotline, čo dali ľudstvu v kultúre, vede, obchode a športe. Toto dedičstvo patrí nám, každému Maďarovi, kdekoľvek žije na svete... veľká vďaka a uznanie našim patrí odtrhnutým národným komunitám... za ich vernosť maďarskému národu a ich vlasti (48).“

----------------------------------------------
36/ boli by putovali Európou ďalej, možno by dorazili až do Maroka, ak by ich pri rieke Lech nezastavili. Inými slovami – nebolo to ich rozhodnutie;

37/ ten istý rečník odhaľoval nedávno veľkú sochu vtákovi Turulovi – symbolu týchto kmeňov. Týchto vtákov je osadených na území južného suseda údajne už niekoľko sto. Naposledy sa im tak darilo – rozumej vtákom Turulom – za čias regenta Horthyho;

38/ v stene pamätníka sú vpísané maďarské názvy miest a obcí z čias Uhorského kráľovstva z roku 1913 vrátane osídlení, kde nikdy žiadni Maďari nežili! Tento pamätník možno preto označiť za najsilnejšie výtvarné stvárnenie maďarského historického revizionizmu vo vzťahu k susedom vrátane SR;

39/ starší a v princípe akceptovateľný termín „Maďari žijúci za hranicami“, použitý tiež v maďarskej ústave z roku 2011, bol nahradený novým pojmom „maďarské menšiny, žijúce na odtrhnutých územiach“, zvýrazňujúc revizionistické uchopenie témy;

40/ jednoducho, keď sa raz opäť Maďarsko rozhodlo ísť cestou revizionizmu, dôvody sa nájdu. Inými slovami: keď musíš, tak musíš, s tým sa nedá nič robiť;

41/ žeby nejaký iný národ za toto obdobie vyhynul?

42/ to naozaj žiadne iné národy netrpeli za ostatných sto rokov? Ak by boli majstrovstvá sveta vo viktimológii – tam by boli naši južní susedia dozaista majstrami;

43/ týchto sedem zákonov sa stáva významným rozšírením tzv. karpatského práva, ktorými sa má riadiť ďalší osud ľudí v Karpatskej kotline;

44/ maďarský politik už pochováva Európu a človek sa nemôže ubrániť dojmu, že mu to robí dobre;

45/ tu nie je jasné, či pod „my“ myslí Maďarov alebo národy strednej Európy. Z kontextu je pravdepodobnejšia druhá alternatíva;

46/ tu sa priam žiada dodať, že elity maďarského národa už mali v druhej polovici 19. storočia príležitosť organizovať politický priestor v našom regióne. Výsledkom ich politiky bolo presne to rozdelenie, nepriateľstvo a pocit útlaku, o ktorom dnes slávnostne reční maďarský predseda vlády;

47/ zrejme sa tu má na mysli projekt Trojmoria, s ktorým pred cca štyrmi rokmi prišla poľská strana a ktorého cieľom bolo zintenzívniť spoluprácu v regióne. Viaceré oslovené štáty to vnímali aj ako istú snahu „oslabiť“ celoeurópsky integračný proces. Úmyslom rečníka bolo vyzdvihnúť podobné strategické uvažovanie poľského spojenca v regióne a súčasne avizovať dotknutým susedom, že Varšava s jeho víziou súhlasí;

48/ nie je to náhoda, že slávnostný prejav bol ukončený zaväzujúcim ocenením vo vzťahu k maďarským menšinám regióne.
------------------------------
 

Niekoľko poznámok k obom prejavom
 

Napriek minimálnej pozornosti, ktorú SR venovala týmto vyhláseniam, je možné ich považovať za zásadné z viacerých dôvodov. Ad 1) ide o víziu dnešnej strednej Európy uprostred dnešného (pre niekoho) neprehľadného vývoja v Európe. Ad 2) víziu nám predstavuje náš historický sused na základe jeho diagnózy situácie v regióne a Európe. Diagnózy stanovenej z pohľadu strategických záujmov nášho južného suseda. Suseda, s ktorým máme mimoriadne bohaté skúsenosti z našich spoločne prežitých dejín. Ad 3) súčasne ponúka riešenia, resp. „terapiu“ tejto, podľa neho znepokojujúcej diagnózy. Ad 4) načasovanie týchto návrhov – v období meniacej sa architektúry mocenských vzťahov na medzinárodnej scéne – nie je v žiadnom prípade náhodné.

Okrem komentovania konkrétnych častí prejavov sa preto žiada dodať niekoľko pozorovaní. Najprv sa pokúsime byť rovnako veľkorysí v pohybe storočiami, ako sa o to usilujú politici na druhej strane Dunaja. Medzi brilantným (žiaľ, len po formálnej stránke) vystúpením grófa A. Apponyiho na parížskej mierovej konferencii v roku 1920 a bojovnými prejavmi V. Orbána uplynul jeden Trianon – použili sme časomieru maďarského premiéra. Veľa vecí v nás a okolo nás sa zmenilo. Niektoré konštanty sa však nezmenili. A keďže sa týkajú priamo nás, je nutné si ich pripomínať. (Pozri tiež analýzu k stému výročiu Trianonu.)

Najhoršia správa pre SR a mutatis mutandis pre ostatných susedov Maďarska je, že maďarským elitám zostala chuť organizovať priestor v strednej Európe – na „maďarský“ spôsob, rozumej na princípoch revizionizmu. Priestor, ktorý je Budapešťou historicky, politicky a geograficky identifikovaný a ktorý rozhodne nie je limitovaný hranicami dnešného Maďarska. Podobne ako Apponyi, ani Orbán sa nezaujíma o názor dotknutých štátov. Priam elektrizujúce presvedčenie o vyvolenosti (poslaní) maďarského národa plniť túto svätú misiu v našom regióne je ako keby opísané od spomínaného grófa spred sto rokov.

Apponyiho uhorské Maďarsko prehralo pred sto rokmi svoj civilizačno-mocenský spor nielen s celým vyspelým svetom, ale najmä so susednými národmi. Dnešné Orbánovo Maďarsko prehráva svoj spor s ekonomicky a politicky integrovanou Európou. Európou, ktorá sa po vyhodnotení oboch svetových vojen politicky usporiadala predovšetkým na základe dodržiavania medzinárodného práva a vzájomného rešpektu. Európou, v ktorej všetky štáty s výnimkou jedného vymazali zo svojej dnešnej politickej agendy otázku revízie histórie spred sto rokov.

Ignorujúc túto prehru, obaja maďarskí politici – Apponyi aj Orbán – sa správajú ako víťazi. Jeden zo zásadných rozdielov medzi nimi spočíva v tom, že Apponyi sa dovolával zľutovania u veľmocí, zatiaľ čo Orbán sa spolieha do značnej miery na svojich spojencov v susedných krajinách. Tu však nemá na mysli len politické elity maďarskej menšiny v regióne. Ráta aj s podporou iných, ktorí sú z rôznych dôvodov ochotní buď podporiť jeho projekt alebo sa prinajmenšom tváriť, že im neprekáža. Ich dôvody môžu byť skutočné veľmi pestré – každého niečo zaujme z bohatého koktailu hodnôt a záujmov šikovne namiešaného V. Orbánom, politická slabosť vo vlastnej krajine, absencia historickej pamäte a nepochopenie skutočných cieľov súčasného Maďarska, neschopnosť zorientovať sa v zložitom vývoji medzinárodnej situácie ...

Pokiaľ sme bez väčších problémov pomerne jasne charakterizovali spor medzi maďarskými elitami v kráľovskom Uhorsku s vtedajšou vyspelou Európu, dnes je hľadanie parametrov, ktoré by jasne definovali spor medzi Budapešťou a zvyškom demokratickej Európy (sveta?) zložitejšie. Samozrejme, vždy sa ľahšie hodnotí niečo s odstupom sto rokov ako dej, ktorého sme bezprostrednou súčasťou (svedkom alebo pozorovateľom?) v dnešnej dobe. Je to zložitejšie a naliehavejšie aj preto, lebo od správnej identifikácie parametrov dnešného konfliktu Maďarsko verzus demokratická Európa priamo závisí zadefinovanie našej pozície.

Pred sto rokmi mal gróf z Veľkých Oponíc počas svojho prejavu v Paríži za sebou rozhádanú spoločnosť a jej elity v Maďarsku. Elity, ktoré sa nevedeli spamätať z rozpadu monarchie, kde krátko predtým rumunská armáda vyhnala hordy B. Kuna z Budapešti, čím na niekoľko desaťročí odvrátila víťazstvo boľševizmu v regióne. Na rozdiel od grófa má dnes V. Orbán za sebou skonsolidovaný štát s vysokou koncentráciou politickej a ekonomickej moci. Jeho záujem, ciele a motivácia sú jasné, ako vyplýva nielen z oboch prejavov, ale najmä jeho dlhodobej politiky. Potenciál na splnenie týchto cieľov vidí V. Orbán v „integrovanom maďarskom národe“ v Karpatskej kotline. Život takto zjednoteného národa sa má riadiť karpatským právom. (Pozri tiež analýzu k integrácii maďarského národa v Karpatskej kotline.)

Pred sto rokmi slovenský národ nemal vlastný štát, ktorý by plnohodnotne reprezentoval jeho záujmy. Obhajoby týchto, v tej dobe životných národných záujmov, sa ujali silné osobnosti bez podpory svojho štátu, keďže ešte neexistoval. Generál M. R. Štefánik, ktorý s podlomeným zdravím lietal nad európskymi bojiskami mobilizujúc česko-slovenské vojenské légie a súčasne v parížskych salónoch presviedčal európsku elitu o týchto záujmoch – budí ohromný rešpekt aj s veľkým odstupom času. Podobne ako Š. Osuský, vyštvaný grófom A. Apponyim z uhorských škôl – ktorého americkí Slováci poslali na parížsku mierovú konferenciu presadzovať v neľahkých rokovaniach slovenské záujmy. Na rozdiel od dôb slávneho francúzskeho generála a amerického právnika, oboch so slovenskými koreňmi, ale najmä so slovenským srdcom – má dnes náš neveľký stredoeurópsky národ svoju vlastnú Slovenskú republiku. Tá však veľmi zreteľné pohyby v našom susedstve adekvátne nevyhodnocuje a preto nereaguje, prípadne mlčí...

Vlastne nie tak celkom. Jasný pozdrav zaslala z našich končín do Budapešti – svoj príspevok k slávnostne deklarovanej integrácii maďarského národa v Karpatskej kotline premiérom susednej krajiny – politická elita maďarskej menšiny žijúca v SR. Svojím podpisom na spoločnom dokumente o zjednotení viacerých politických menšinových strán. Podpisom v deň štátneho sviatku Maďarska a v prítomnosti vysokého predstaviteľa maďarskej vlády. Môže existovať ešte silnejší dôkaz jasnej politickej identifikácie so susedným štátom? Slovenských politických kolegov, prípadných partnerov, možno aj svojich priateľov na tento akt nepozvali. Akosi sa im to nehodilo. Čo by im na to asi povedali v Budapešti? Je to ich jasná odpoveď na zmierlivé gesto slovenského predsedu vlády v duchu jeho sympatického hesla: „Minulosť sme nepísali, budúcnosť je v našich rukách.“.Aj pologramotný človek by mal pochopiť, v čích rukách vidia svoju budúcnosť tí slovenskí politici maďarskej národnosti, ktorí dali svoj podpis na deklaráciu v deň svätého Štefana. Koordinované podujatie bolo ďalším potvrdením toho, že menšinová otázka (aj na Slovensku) je predmetom dlhodobo cieleného a riadeného procesu v zahraničnej politike Maďarska.

V. Orbán „láka“ na svoj projekt „Aliancie národov strednej Európy“ aj susedné štáty. Uvedomuje si veľmi dobre, že nemalá časť ich obyvateľov bude rozumieť jeho slovám o rodinných, kresťanských a  národných hodnotách. A o ochrane ich neveľkých štátov a spoločnosti pred masovou a neorganizovanou migráciou, ktorá má potenciál zásadným spôsobom zmeniť charakter týchto krajín. Chladnokrvne kalkuluje tiež s ich rastúcou averziou voči celoeurópskemu projektu – Európskej únii. V princípe najúspešnejšie historické riešenie základných konfliktov v Európe dnes nedokáže vo svojej každodennej politike rovnako tak z princípu vyhovieť všetkým.

Susedia integrovaného maďarského národa, plniaceho svoje sväté poslanie v Karpatskej kotline nemajú veľký výber. Buď poučení svojou historickou skúsenosťou s vedúcou úlohou maďarského národa v našom regióne túto susedskú ponuku odmietnu a dajú prednosť plavbe v neznámych vodách novo sa konfigurujúcej Únie. Alebo zvolia maďarskú cestu stredoeurópskej spolupráce, dnes prezentovanú, ale najmä zosobňovanú V. Orbánom. Akceptujúc tým nielen konfrontáciu s tou časťou slobodného a demokratického sveta, ku ktorej sme sa hlásili po ukončení studenej vojny, ale aj jasnú dimenziu historického revizionizmu. Revizionizmu, ktorý povedie k zdieľaniu suverenity ich štátov s našim spoločným susedom. Inými slovami – pod dohľadom svätého Štefana, sprevádzaného vtákmi Turulmi.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Mobilné telefóny a príslušenstvo
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama