Čas vianočný u našich susedov

Počet zobrazení: 4928

vianocny_vlacik_na_radnicnom_namesti_vo_viedni.jpgVianočný vláčik na Radničnom námestí vo Viedni.

Keď sa dajú dokopy dva pojmy – adventné trhy a Rakúsko, hneď sa každému vybaví Viedeň, kde predvianočný trh má takmer každá mestská štvrť. Samozrejme, najväčší blázinec je pred Novou radnicou, ale aj na ostatných námestiach Ringu, vybudovaného na miestach, kde kedysi strhli mestské hradby. V tlačenici si vypočujete hádam všetky európske jazyky. Popri nemčine slovenčina a čeština znejú najčastejšie.

Niekedy sa však tam naozaj nedá hnúť. A tak je dobré vyskúšať iné rakúske mestá a mestečká. Iste, trhy sú tam skromnejšie, ale tiež majú svoju atmosféru a popri tom nakuknete aj do historických pamiatok, na ktoré obyčajne cez letnú sezónu niet toľko času. Turistov to vtedy viac ťahá do prírody, alebo na hrady a zámky, ktoré sú zväčša cez zimu zatvorené.

Čím sa líšime?

A čím sa tie rakúske adventné trhy líšia od slovenských? Predovšetkým sú striedmejšie, aspoň čo sa týka jedla. Z mäsa sa dočkáte maximálne „vurštle“, klobásy, ani tú neponúkajú všade. Skôr naďabíte na čosi ako naše plnené lokše, no z hrubšieho chlebového cesta, zemiačiky v špeciálnej omáčke, pečené gaštany, „maďarské“ langoše alebo rozličné variácie pochutín zo syrov. Zato sladkostí majú od výmyslu sveta.

02_pestra_ponuka_ozdob_na_stromcek_v_hlavnom_meste.jpgPestrá ponuka ozdôb na stromček v rakúskej metropole.

Pokiaľ ide o alkohol, dominuje varené červené i biele víno a punče s rozličným ovocím či vaječným likérom, Mozartov punč je s čokoládou, ruský s dupľovanou dávkou vodky. Ale existujú aj stánky s vyslovene tvrdým alkoholom. Keď ortuť teplomera osciluje okolo nuly a duje od Álp chladný vietor, tak zíde sa.

Pokiaľ ide o upomienkové predmety, v tom sme zrejme s Rakúšanmi zajedno. Popri originálnych miestnych špecialitách a umelecky poňatých vianočných ozdobách nájdete aj tam kiosky s tovarom akéhosi medzinárodného charakteru, aké dostanete od Špicbergov po Kapské Mesto. Niekedy je to hrôza.

U našich juhozápadných susedov sa vari viac myslí na deti. Na každom vianočnom trhu nájdete pre nich kútik, kde sa môžu vyblázniť. Nikde nechýba ani prehliadka tvorby ľudových rezbárov, skonkretizovaná do veľkých či miniatúrnych jasličiek. A ešte bez niečoho by boli vyzdobené historické námestia v Rakúsku počas adventu nepredstaviteľné – bez pódia a miestneho spevokolu.

„Stille Nacht, heilige Nacht,
Alles schläft, eisam wacht,
Nur das traute hochheilige Paar.
Holder Knabe im lockigen Haar,
Schlaft in himmlischer Ruh...“

Prvý raz túto pieseň uviedol učiteľ, skladateľ a organista Franz Xaver Gruber (na text kaplána Josepha Mohra) pred 195 rokmi – 24. decembra 1818 v Oberndorfe pri Salzburgu v Kostole svätého Mikuláša, ktorý však už neexistuje, lebo ho strhla povodeň.

03_predvianocna_atmosfera_na_hlavnom_namesti_v_badene.jpgPredvianočná atmosféra na hlavnom námestí v Badene.

Baden, ako ináč – kúpele

Ako už samotný jednoduchý názov napovedá, ide o kúpeľné mesto. Nachádza sa 26 kilometrov južne od metropoly Rakúska, leží v údolí pohoria Viedenský les. Tamojšie teplé liečivé pramene poznali už starí Rimania pod menom Thermae Pannonicae (Panónia bola rímska provincia, ktorej súčasťou bola aj Gerulata, dnešné Rusovce). Osada Padun, prvýkrát spomínaná v listine z roku 869, dostala mestské práva v roku 1480. Európsky šmrnc paradoxne získala po ničivom požiari v roku 1812, keď mesto prestavali v štýle Biedermeier podľa plánov architekta Josefa Kornhäusela. Preto Baden niekedy volajú aj Biedermeierstadt. Parádne vily tu mala rakúska šľachta vrátane panovníckej rodiny. Počas prvej svetovej vojny tu začas sídlilo velenie rakúsko-uhorskej armády a po druhej až do roku 1955 veliteľstvo sovietskych vojsk v okupovanom Rakúsku.
Po kúpeli v termálnej vode sa i cez zimu ponúkajú príjemné prechádzky po viacerých parkoch a širšom malebnom okolí. Neďaleko mesta sú nad riečkou ruiny dvoch hradov z 12. storočia – Rauheneck a Rauhenstein. O kúsok ďalej stál lovecký zámoček Mayerling, kde v roku 1889 našli mŕtvoly tak trochu šibnutého korunného princa Rudolfa a jeho mladučkej milenky barónky Márie Vetserovej.

V Badene okrem Habsburgovcov často relaxoval Ludwig van Beethoven, historik a spisovateľ gróf Leopold Sacher-Masoch, ktorého meno si požičali sexuológovia na výraz sado-masochizmus, či hudobný skladateľ Johann Strauss a jeho súper Josef Lanner.

V meste je viacero múzeí (aj cisára Františka Jozefa) a galérií. Vianočné trhy sa tiahnu hlavnými ulicami, akési centrum býva pred neogotickou radnicou, ale veselo bolo aj pri stánkoch v parku v susedstve jedného z mála rakúskych elitných kasín.

07_hlavne_namestie_vo_viedenskom_novom_meste._600x447.jpgVeľké centrálne námestie vo Viedenskom Novom Meste.

Viedenské Nové Mesto

Pri počutí názvu tohto mesta sme náchylní uveriť, že ide o relatívne nové mesto, respektíve o dajaké predmestie Viedne. Ani jedno z toho nie je pravda. Napriek svojmu pomenovaniu patrí k najstarším rakúskym mestám. Jeho hradby dal postaviť ešte knieža Leopold V. z peňazí, ktoré získal ako výkupné za väzneného anglického kráľa Richarda Levie Srdce. A od hlavného mesta leží dobrý kus cesty, až do roku 1920 bolo pohraničnou pevnosťou, najprv proti nájazdom starých Maďarov, potom proti Turkom a odbojovej uhorskej šľachte. Mária Terézia tu zriadila vojenskú akadémiu, ktorá existuje dodnes a študujú na nej aj Slováci. Až keď po prvej svetovej vojne Rakúsko získalo terajší Burgenland, posunula sa hranica o niekoľko desiatok kilometrov na východ.

Okrem veľkých kasární tu bol počas druhej svetovej vojny rozvinutý aj zbrojársky priemysel (vyrábali sa tu napríklad obávané stíhačky Messerschmitt), preto sa mesto stalo jedným z najčastejších terčov náletov spojeneckých bombardérov. V 50. rokoch však vstalo z popola, historické centrum vrátane pôvodne vodného hradu veľkoryso obnovili. A tak je tu čo obdivovať.

08_adventne_trhy_v_rokline_johannesbachklamm._600x450.jpgAdventné trhy v rokline Johannesbachklamm.

Vianočný trh tu mávajú na hlavnom námestí a ešte jeden menší s výrobkami umeleckých remeselníkov pri historickej veži starého opevnenia.
Počas víkendu viažuceho sa na druhú adventnú nedeľu je cieľom, pre zmenu, turistov netradičný vianočný trh v neďalekej, šesť kilometrov dlhej rokline Johannesbachklamm. Obyvatelia dedinky Würflach na predhorí Álp vtedy prežívajú svoju hviezdnu chvíľu roka. Stovky áut a autobusov z Rakúska i zo zahraničia zaplnia všetky voľné plochy a potom sa návštevníci peši vydajú na prechádzku do ústia krásnej tiesňavy. V druhej polovici 19. storočia ju používali baníci, ktorí tadiaľ kráčali deň čo deň do práce v uhoľných baniach v Höfleine. Spolok priateľov prírody tu už v roku 1902 otvoril turistický chodník s „pastvou pre zmysly“ pod názvom Dlhá cesta k čiernemu zlatu.

Večer počas druhého adventu býva Jánova, 60 metrov hlboká roklina osvetlená. Vrátane brál a kaskád Svätojánskeho potoka, jedle sú ovešané farebnými žiarovkami. Dokonca o šiestej sme sa dočkali aj malého, ale pestrého ohňostroja. Vystavené betlehemy a desiatky stánkov ponúkajúcich všelijaké maškrty i miestne suveníry vytvárajú nezabudnuteľne atmosféru. Začul som aj dialóg dvoch Slovákov, že to musia poradiť svojmu starostovi. V ich starom kameňolome by na to vraj bol priestor...

14_trhy_na_najvacsom_barokovom_namesti_rakuska_-_v_linci._600x372.jpgTrhy na najväčšom barokovom námestí Rakúska v Linci.

Metropola Horného Rakúska

Vyše 200-tisícový Linec je po Viedni a Štajerskom Hradci (Graz) tretím najväčším mestom Rakúska. Niekdajšiu rímsku pevnosť Lentia niekoľkokrát zničili barbarské germánske kmene. V ranom stredoveku sa Linec stal dôležitým centrom pre rozširovanie Bavorského vojvodstva smerom na východ. Mýto bolo významným zdrojom peňazí, čo viedlo k veľkému rozvoju mesta. Po dobytí Viedne uhorským kráľom Matejom Korvínom (aj také čosi bolo v tej dobe možné) sa Linec stal na krátko strediskom Svätej ríše rímskej.

V roku 1832 otvorili konskú železnicu z Gmundu cez Wels a Linec do Českých Budějovíc ako prvú na európskom kontinente. To bol impulz pre ďalší rozkvet mesta ako dopravnej križovatky a centra priemyslu. Dodnes je najväčším prístavom na hornom Dunaji, na významnej vodnej ceste, ktorá vďaka kanálu Rýn-Mohan-Dunaj spája Severné a Čierne more.

Staré mesto očarí významnými renesančnými pamiatkami. Medzi ne patrí rozsiahly areál krajinského parlamentu Landhaus, Stará radnica z roku 1509 s pôvabným arkádovým nádvorím, dom, kde v roku 1783 skomponoval Wolfgang Amadeus Mozart Lineckú symfóniu, Kremsmünsterský palác, kde v roku 1493 zomrel cisár Friedrich III., či hrad na vŕšku nad mestom. Neogotický dóm vysvätený v roku 1924 je s počtom 20-tisíc miest pre veriacich najväčším kostolom tejto alpskej republiky.

15_detske_radovanky_v_linci._600x450.jpgDetské radovánky v Linci.

Linec sa v roku 2009 stal spolu s litovským Vilniusom európskym hlavným mestom kultúry. Košice mu môžu závidieť, koľko sa tu vtedy zreštaurovalo historických budov a narástlo nových skleneno-betónových katedrál umenia. Znamenalo to aj obrovský nárast turizmu, lebo dovtedy sa mesto bralo skôr ako oceľové srdce Rakúska, s veľkými železiarňami, strojárskymi a chemickými podnikmi, čo sa kedysi negatívne odrážalo aj na jeho ekologickej situácii. Dnes je aj tu už čistučko.

Adventné trhy sú každoročným lákadlom. Ochutnávky varených vín, punčov a jedál, vôňa klobások pečených na žeravom uhlí, vyše 250 druhov jasličiek rôznych veľkostí, to všetko bolo možno zažiť až na dvanástich miestach Linca. Medzi najnavštevovanejšie patria trhy v ľudovej záhrade a na Hauptplatzi, najväčšom barokovom námestí Rakúska. V obchodných uliciach boli stánky so sladkosťami a výrobkami tradičných remesiel.

Aj po Novom roku sa dá absolvovať prehliadka mesta krikľavo žltým vláčikom, cestujúci sú chránení pred nepriazňou počasia teplými dekami. Na okružnej jazde si môžete okrem výkladu histórie vypočuť aj hudobné ukážky od Brucknera po Mozarta. Pokiaľ sa odhodláte navštíviť pútnický Kostol Panny Márie Sedembolestnej na Pöstlingbergu, vydáte sa buď pešo záhradami alebo sa zveziete v Európe najstrmejšou, takmer tri kilometre dlhou lanovkou. Jazdí tu od roku 1898 a ponúka panoramatický výhľad do všetkých kútov Lincu ba až do Álp. Na kopci je tiež ZOO a v nej uvítajú najmä detskí návštevníci jaskynnú rozprávkovú dráhu.

18_jeden_z_adventnych_trhov_na_renesancnom_nadvori_vo_welse._450x600.jpgJeden z adventných trhov na renesančnom nádvorí vo Welse.

Kelti, Rimania, Bavori, Rakúšania...

Wels so 60-tisíc obyvateľmi je druhým najväčším mestom Horného Rakúska. Tiež má vyše dvojtisícovú históriu. Keltov tu vystriedali Rimania, ktorí z neho urobili významné centrum svojej provincie na sever od Álp – Noricum. Postavili okolo neho silné múry, dodnes časť z nich aj so stredovekou nadstavbou a bránami možno obdivovať. V 6. storočí tento región obsadili Bavori, v roku 1233 tu ich kráľ Henrich XIII. skrížil zbrane so svojím českým konkurentom Přemyslom Otakarom II., ktorý dočasne panoval aj nad Dolným Rakúskom.

O výrazný rozvoj mesta sa zaslúžil renesančný rímsko-nemecký cisár Maximilián I., ktorého pokladajú za zakladateľa habsburskej svetovej ríše (rakúskej aj španielskej) a 12. januára 1519 tu zomrel, pochovaný je však vo Viedenskom Novom Meste. Zámok, v ktorom vydýchol naposledy, sa v tento čas premenil na múzeum reprezentujúce ľudové, ale aj súčasné umenie spojené s obdobím Vianoc, spestrené živými ukážkami práce zručných remeselníkov, kováčov, sklárov, rezbárov... Najživšie však bolo na adventných trhoch na Hlavnej ulici a v priľahlých priestoroch. Meštianske domy a šľachtické paláce v centre majú zväčša barokové či secesné fasády, ale stačí zájsť do podchodov a na nádvoria a odvšadiaľ na dýcha renesancia, či niekde aj gotika. Samozrejme, všetko krásne zrenovovali, lebo aj tu druhá svetová vojna zanechala svoje stopy.

Ťažko sa nám z tejto čarovnej atmosféry odchádzalo vo večerných hodinách do Bratislavy. Hoci to na mape vyzerá na riadnu diaľku, z Welsu až do Petržalky vedie autostráda a tak spolu s Lincom môže byť vďačným cieľom jednodňového výletu aj v zimných mesiacoch.

Foto: Autor

04_kolotoce_pred_slavnym_kasinom_v_badene.jpg
Kolotoče pred slávnym kasínom v Badene.

05_svaty_jan_nepomucky_na_premosteni_riecky_v_badene.jpg
Svätý Ján Nepomucký na premostení riečky v Badene.

09_budu_sa_pacit_kosiky_od_dolnorakukych_majstrov_janova_roklina._600x450.jpg
Budú sa páčiť košíky od dolnorakúskych majstrov? Jánova roklina. 

10_detsky_kutik_v_janovej_rokline._600x450.jpg
Detský kútik v Jánovej rokline.

11_aj_taky_variant_vianocnych_gul_moze_byt_janova_roklina._600x450.jpg
Aj takýto variant vianočných gúľ ponúkali v Jánovej rokline. 

12_johannesbachklamm_teda_janova_roklina_v_adventnom_ruchu._600x450.jpg
Johannesbachklamm, teda Jánova roklina v adventnom rúchu.

13_vystavka_betlehemov_v_janovej_rokline._600x450.jpg
Výstavka betlehemov v Jánovej rokline.

16_trubiaci_anjelikovia_na_predajnych_trhoch_v_linci._2_600x450.jpg
Trúbiaci anjelikovia na adventnom trhu v Linci. 

17_oblubeny_adventny_trh_v_ludovej_zahrade_linec._600x442.jpg
Obľúbený adventný trh v Ľudovej záhrade v Linci. 

19_v_areali_znameho_rakuskeho_pivovaru_vo_welse._600x450.jpg
V areáli známeho rakúskeho pivovaru vo Welse.

20_detsky_vlacik_na_hlavnom_namesti_welsu._2_600x481.jpg
Detský vláčik na hlavnej ulici Welsu.

21_vianocny_trh_na_nadvori_zamku_kde_skonal_cisar_maximilian_i._wels._2_600x521.jpg
Vianočný trh na nádvorí zámku, kde skonal cisár Maximilián I. Wels.

22_anjeli_pred_branou_do_mesta_wels._2_444x600.jpg
Anjeli pred bránou do mesta Wels.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984