Časť ľudí vo Francúzsku si uvedomuje nespravodlivosť existujúceho systému

Protesty vo Francúzsku, nazvané ako hnutie „žlté vesty“, pokračujú. Aj keď naše média sa snažia predstierať, že sa skončili. Preto o nich takmer neinformujú. A už vôbec neinformujú o tom, že v priebehu demokratických protestov, ktoré boli brutálne potláčané políciou „demokratického štátu“, sa formovali požiadavky, ktorými demonštrujúci občania prejavili svoje predstavy o zmenách v existujúcom systéme. Len niektoré z nich sa dostali do našich informačných prostriedkov a na sociálne siete. V jednom prípade bolo tých požiadaviek 25, v inom prípade 40. Tých 25 uverejnilo aj Slovo 13.decembra.


Foto: pixabay.com

Bolo by užitočné si všimnúť, že požiadavky boli sformulované živelne, účastníkmi širokého spektra protestujúcich účastníkov. To znamená občanov, ľudí z rôznorodých sociálnych skupín, rôznych profesií, teda aj ľudí rôznych sociálnych postavení a príjmových skupín, rozdielneho vzdelania a pravdepodobne aj rôznorodých politických názorov. Avšak ľudí, ktorých situácia dotlačila až do štádia, kedy boli ochotní aktívne sa zapojiť do protestov proti nenormálnostiam alebo deformáciám systému, v ktorom žijú. Je možné povedať, že sú to predstavitelia „širokých más“, ktorí existenčne, prirodzene, živelne, zdravým rozumom vedia, čo je pre nich dôležité i bezprostredne blízke a snažia sa vynútiť si, aby ich vypočuli.

Ukazuje sa, že časť ľudí vo Francúzsku si dobre uvedomuje globálnu oligarchickú nespravodlivosť a odmieta ju. Je preto prirodzené, že sa v podmienkach pre východiska z krízy objavila požiadavka obmedzenia najväčších bánk, na zákaz vplyvu lobistickej činnosti na politiku, na obmedzenie daňových únikov ultrabohatých i na zastavenie privatizácie a znovuznárodnenie verejného majetku.

Uvedomujú si aj neustále sa rozširujúci rozdiel medzi skupinou najbohatších a bohatých a ostatnými pracujúcimi. Preto žiadajú zvýšenie dôchodkov a sociálneho zabezpečenia až o 40 percent, elimináciu bezdomovectva, zrušenie dlhov, vzniknutých úžerníckou činnosťou a úžerníckymi úrokmi.

Náhodná nie je ani nespokojnosť Francúzov s nutnosťou podriaďovať sa byrokracii Európskej únie a kontrole amerického kapitálu. Požiadavka odchodu z EÚ, získanie ekonomickej a finančnej suverenity, obnova francúzskeho priemyslu i odchod z NATO sú preto logickým vyústením požiadaviek protestujúcich.

Je zrejme, že čoraz viac si občianska verejnosť uvedomuje aj nevyhnutnosť razantnejších opatrení na ochranu životného prostredia, ekológie, teda aj zdravia ľudí. Zákaz plastových fliaš a iných znečisťujúcich obalov, zákaz karcinogénnych pesticídov, hormónov a monokultúr sú tie najzákladnejšie požiadavky dokumentu. Podobne ako oslabenie vplyvu veľkých farmaceutických spoločnosti na zdravotnícke zariadenia a zdravie.

Francúzsko funguje v systéme súkromného kapitálu a vládnucej moci oligarchie už celé desaťročia. Celé generácie Francúzov majú poznatky i skúsenosti zo života v systéme súkromného kapitálu a vládnucej oligarchie, čo komu dáva a prináša, ale aj koho obmedzuje a ukrivďuje. Francúzi majú aj bohaté tradície v odpore proti vládnucej moci, v revolučnom vzopätí, keď ich trpezlivosť so životnými podmienkami pretečie.

Tento protest bude určite vážnym signálom pre vládnucu moc a sily, ktoré stoja za ňou. Snažia sa, a určite sa budú aj ďalej snažiť nejakým spôsobom zmierniť nespokojnosť. Budú hľadať „omrvinky“, ktorými by upokojili aspoň časť ľudí, rozdelili ich v názoroch na ďalší postup. Tým sa budú snažiť oslabiť ich protestné hnutie, ktoré by mohlo veľmi ľahko a rýchlo prerásť do revolučnej nespokojnosti a snahy za podstatnú zmenu systému.

SÚVISIACE:

Branislav Fábry: Sú Žlté vesty závažnejšie než Majdan?