Cestou spoznania

Počet zobrazení: 3941


So záujmom som si prečítal príspevok p. Šeba. Nielen preto, že ho osobne poznám a patrí medzi mojich priateľov a ľudí, ktorých si vážim. V jeho príspevkoch vidím vždy snahu o čo možno najreálnejší pohľad na politické dianie. Myslím si že nemá dôvod chváliť, ani kritizovať SMER-SD, lebo to ho zrejme veľmi netrápi. Ak ho niečo naozaj trápi, tak situácia na ľavej strane politického spektra. V tomto sa na 100% zhodneme. To, čo teraz napísal, je síce o SMER-e, ale len preto, že na tej ľavej strane zatiaľ nič iné perspektívneho nie je. Takmer so všetkým, čo napísal v príspevku „Je Smer sociálno-demokratickou stranou, alebo stranou tretej cesty?“ sa dá len a len súhlasiť. Verím, že väčšinu čitateľov Slova tento článok zaujal a zamysleli sa nad ním. Má to však jeden veľký háčik, vlastne hák. Toto čítajú a zamýšľajú sa nad tým ľudia, ktorí už nie sú v reálnej politike, resp. nemajú na ňu žiadny dosah. Tí, ktorým je to určené na túto stránku nechodia, lebo majú úplne iné záujmy. A myslím si, aj keby si to prečítali, tak ich to neosloví.

Niekedy koncom roku 2008 som začal písať svoju druhú knihu z politiky. Tá prvá, ktorú som vydal v r. 2003, sa volala „Cestou hľadania“ a mapovala moju politickú cestu od roku 1989 až po zánik SDĽ. Tá druhá, ktorá bola z rokov 2005 – 200, mapovala moje pôsobenie v SMER-e až po moje vylúčenie. Nikdy som ju nevydal, zostala len v mojom počítači. Sú v nej uvádzané nielen praktiky funkcionárov na okrese, manažérsky systém v strane, falošné kamarátstvo, ale aj určitý odklon od ľavicových hodnôt. Rovnako som sa v jednej z kapitol zaoberal tzv. „treťou cestou“ ktorú som vyhodnotil ako cestu, čo nevedie nikam. Už vtedy som písal, že spôsob fungovania strany, manažérsky systém riadenia, bohorovnosť už aj okresných funkcionárov, raz túto stranu zničí. Nevydal som ju aj preto, lebo to, čo som vtedy o SMER-e písal, by bolo len na smiech. SMER začal raketovo stúpať a všetci velebili práve manažérsky systém ako cestu k úspechom a funkciám. Tento systém však odsunul na vedľajšiu koľaj nielen demokraciu v strane, ale aj súťaž, hodnoty , žiaľ, aj členskú základňu. Aj preto som nazval tú knihu „Cestou spoznania“. Môžem dnes zodpovedne vyhlásiť, že štyri roky strávené v tejto strane, boli mojím najväčším politickým poznaním.

Vrátim sa však do súčasnosti a k príspevku p. Šeba. Pozorne som si prečítal aj šesť bodov, ktoré by mohli pri ich realizácii, keď už nie zastaviť, ale aspoň spomaliť pád strany SMER-SD. Dá sa s tým súhlasiť, no už je zrejme na ich realizáciu neskoro. Robert Fico je už jednoducho unavený a možno aj sklamaný. Určite sám vie, že už aj v strane stráca svoje postavenie. Možno aj preto únik na Ústavný súd. Osobne si nemyslím, že Robert Fico je zmierlivý politik, ktorému nesedí úloha bojovníka. Práve naopak. Vždy som ho poznal ako človeka, ktorý sa nikdy nevedel uspokojiť so súčasným stavom a už vôbec nie s neúspechom či prehrou. Spomínam si na jeden rozhovor po futbale. On už mal založený SMER a vyšli prvé prieskumy. Tam mal SMER cca 7% Tak mu hovorím: „Musíš byť veľmi spokojný s takýmto výsledkom. Jeho odpoveď ma prekvapila. S týmto mám byť spokojný? Ja som neodišiel od vás kvôli takýmto percentám. Až to bude viac ako 30%, potom možno. Usmial som sa, ale neodpovedal som. Život nielen ukázal, že to nebol sen, ale aj potvrdil, že bez bojovnosti, viery a doslova politickej zanietenosti by nikdy tieto výsledky nedosiahol. Dnes je, samozrejme, už situácia iná a on vie, že zbrane, ktorými dosiahol v politike výnimočné výsledky, mu už nepomôžu. Pomaly, ale iste zostáva osamotený. Dobehol ho systém, ktorý v strane zaviedol a už nie je ani síl, ani možnosť ho zmeniť. Menovaní funkcionári pôjdu za tým, kto im prisľúbi fleky a členská základňa, roky odstavená na druhú koľaj, už nemá síl, žiaľ, ani dôvod hľadať výhybku, ktorá by ich vrátila späť na hlavnú koľaj. Nakoniec o sebareflexii SMER-u sa už na tejto stránke píše roky. Už by mohol byť z toho aj román. Dnes sebareflexia už neprichádza do úvahy.

Tak ako ďalej? Možno osud či náhoda niečo na tej ľavej strane vyrieši. Na to by som sa však nespoliehal a nevidím v tom ani perspektívu, ani budúcnosť slovenskej ľavice. Myslím si, že do volieb sa nič zásadného nestane. SMER-SD pôjde do najbližších parlamentných volieb ako jediná ľavicová aj keď upadajúca alternatíva. Možno, ak by p. Šefčovič uspel v súťaži o prezidentský palác, situácia by sa mohla v SMER-e aspoň na chvíľu zastabilizovať, aj keď nie vyriešiť, či zachrániť. Nerád by som to spájal, ale úspech, či neúspech v prezidentských voľbách môže mať veľký vplyv nielen na parlamentné voľby, ale i budúcnosť strany SMER-SD.

Takže summa-summarum. Výborný článok, dobrá analýza i načrtnuté východiská. Všetkým, čo máme trošku na srdci budúcnosť ľavice nám článok p. Šeba niečo hovorí. Otázkou ostáva, či hovorí niečo aj tým, ktorým je určený?

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984