Reklama
Zľavy na reštaurácie v Bratislave
Reklama

Chaotické pohyby strán na politickej hladine

Počet zobrazení: 1586

Keď prírodovedci skúmali pozadie pohybu peľových zrniek na vodnej hladine, dlho nevedeli, čo sa to deje. Zrnká sa pohybovali rôznymi smermi, úplne chaoticky. Akoby mali svoju vôľu. Napokon matematici (aj s prispením Alberta Einsteina) našli rovnicu, ktorá tieto pohyby vysvetľovala.

Prichádzajú parlamentné voľby, čo stranícki lídri vedia už dlho, no ich pohyby sú chaotické. Asi na ne neplatí matematický vzorec, pretože na ich chaos pôsobí viacero faktorov. V prvom rade ide o to, že hoci tvrdia, až sa chvália, že majú svoje ideové hodnoty, žiadne nemajú, niečo opakujú po prechádzajúcich politických generáciách. Všimnime si, aký paškvil urobili z otázok liberalizmu a právneho štátu. To isté platí o sociálnej politike.

minibilbord-843.jpg
Kresba: Ľubomír Kotrha

Hlavný problém je v tom, že stranícku politiku určujú ambiciózni laici – netušia čo je politika, a už vôbec nie, aké by mali byť príslušné ideové hodnoty ich strán. Ambície, tvrdohlavosť a hlasitosť nahradili odbornosť a organizačnú schopnosť.

Druhým problémom je samotná politická hladina, po ktorej sa strany pohybujú – jej rôzne časti majú pre strany rôzne hodnoty. Najprv prichádzajú do úvahy rôzne posty v riadení štátu – ministri, šéfovia parlamentu aj prezident(ka). Niekto chce byť premiérom, inému stačí vicepremiérske kreslo a ďalší túži po ministerskom kresle na vnútre či financiách. Potom prichádzajú parlamentné kreslá – u nás zotrváva stará prednovembrová predstava o vládnutí v parlamente. V demokratickom svete šéf parlamentu je organizačný post, nevládne parlamentu a nemôže robiť nič, čo nemá posvätené rozhodnutím pléna. No ešte niekoľko politických generácií sa musí vystriedať, aby politici pochopili podstatu, ale aj prejavy demokracie.

Možno namietať, že post prezidenta je na niekoľko rokov obsadený – no ale niekto predsa ovplyvňuje slová a činy pani Čaputovej. Prezident je funkcia, ktorá bráni človeku spoznávať skutočný svet. Nemôže sa voľne a nenápadne pohybovať ako ja alebo vy. Všade, kde príde, vyvolá mnoho falošného správania – obdivu k funkcii. Takže nenápadní poradcovia vždy a všade usmerňujú, až dirigujú svojho prezidenta. Len si spomeňme na amerických prezidentov.

Potom na politickej hladine nasledujú riadiace miesta v štátnej správe. Ak prichádzajú do vlády nové strany, potrebujú povyhadzovať ľudí, ktorí sedia na stranícky či mafiánsky preferovaných stoličkách. To sa netýka iba ministerstiev, ale aj regionálnych úradov štátnej správy.

Možno si spomenúť, ako „dzurindovci“ likvidovali redaktorov verejnoprávnej televízie – po desiatkach. K tomu sa pridajú vždy ochotní kádrováci a inkvizítori a miera chaosu sa zväčšuje.

Politickú hladinu komplikujú „dodávateľsko-odberateľské“ vzťahy. Štátny rozpočet je ako taký dobre upečený vôl – mnohým sa ujde, ale nie rovnaký kus. K tomu ešte treba pridať eurofondy ako spôsob podplácania chudobných krajín. Aby toho nebolo dosť, ešte sú tu „úlety“ z daňových povinností. O tom všetkom – o krájaní a trhaní pečeného vola + štátne objednávky + daňové úniky – rozhodujú ľudia, vlastne nominanti politických strán.

Takto si treba predstavovať motiváciu politických strán pri účasti vo voľbách. Niekto môže striehnuť, aby sa všetko uskutočňovalo podľa zákonov a predpisov, iný si môže prilepšovať od zmrzliny zadarmo až k pekným vilám v cudzine a mastným kontám v bankách. No žijeme v skorumpovanom svete, takže čistotu práva a morálky hľadajme iba v prejavoch politikov.

Politické strany by sa nepohybovali tak chaoticky, keby si vytvorili vlastnú, špecifickú ideovú základňu, veď sa verbálne hlásia k všeličomu – od liberalizmu cez konzervativizmus a kresťanstvo až k sociálnej podstate politiky (hanbia sa vysloviť pojem socializmus). Chybou je, že ide iba o proklamácie, ktoré nie sú podložené hodnotovým základom. Keby sa tak stalo, dal by sa pohyb straníckych lodičiek na politickej hladine celkom dobre predvídať. Bolo by jasné, ktorá lodička kam smeruje, ktoré si krížia cesty a ktoré by vedeli plávať spoločne a teda si aj poskytovať pomoc. Vetrík hodnôt by ich nepustil do chaotického plávania kadekoľvek.

Nanešťastie sa občania voliči nechajú balamutiť proklamáciami a novinárskymi visačkami a tak si myslia, že strany sú naozaj liberálne, konzervatívne, kresťanské či sociálne.

Politická hladina však nie je veľmi veľká, a tak si niektoré lodičky zavadzajú, z čoho vyplýva snaha o vzájomné potápanie. Chaotické pohyby výrazne sťažujú vzájomnú podporu a niekedy spôsobujú aj nechcené zrážky.

Hlboká a široká materializácia spoločenského vedomia má na Slovensku negatívny dopad v pomýlenom chápaní pohybu spomenutých lodičiek. Tie, ktoré vyzerajú krajšie, sú preferované bez ohľadu na stabilitu ich konštrukcie a zreteľný smer pohybu. Do chaosu výdatne prispievajú tí žurnalisti, ktorí buď nerozumejú tomu, čomu sa venujú, alebo majú na konkrétnom vývoji nejako motivovaný záujem. Hlboká a široká materializácia spoločenského vedomia je podporená masívnym prílevom peňazí do volebných kampaní.

Na Slovensku to ešte nie je také zlé ako v západnej cudzine. Americkí analytici už roky upozorňujú na gigantický príchod peňazí do kampaní, ktoré sa stali väčšinovo merkantilnou záležitosťou. Lodičky dostávajú od sponzorov silné motory, ktoré im majú pomôcť rýchlejšie sa dostať k cieľu – k moci. Peniaze v podstate znižujú hodnotu demokracie a menia mocenský systém na ilegálnu burzu. Jej prednosti oceňujú kandidáti a, samozrejme, aj mecenáši. Na západe našej civilizácie je zvykom, že sa politici a ich strany hrdo hlásia k svojim mecenášom a tí nezatĺkajú svoj príspevok. Mení sa tak obraz poskytnutý voličom, smerovanie straníckych lodičiek je zreteľnejšie. Čo sa nemení, je podstata – bohatší a chytrejší či prešibanejší vyhráva.

Takže zníženie chaosu pohybu lodičiek na politickej hladine je absolútne podmienené príchodom zásadových a organizačne zdatných lodivodov a viditeľnosťou motorov, ktoré ich pohýnajú.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama