Chris Kyl: Americký ostreľovač
V memoárovej literatúre majú osobitné postavenie zápisky účastníkov rôznych vojen, či už z pozícií najvyšších, alebo aj tých najnižších. Čitatelia majú dnes dosť možností zahĺbiť sa do viac či menej autentických spomienok účastníkov svetových i lokálnych vojen na súši, na mori i pod vodou, vzdušné súboje nevynímajúc. Asi najlegendárnejšie vyznievajú zápisky či pamäti vojenských ostreľovačov. Najnovším príspevkom k tejto téme je knižka spomienok ostreľovača americkej armády Chrisa Kyla Americký ostreľovač, ktoré spracovali Scott McEwen a Jim DeFelice a vyšla vo vydavateľstve Ikar Bratislava v tomto roku. O preklad sa postaral Marek Leško. Kniha má upútavajúci podtitul Autobiografia najznámejšieho ostreľovača vo vojenskej histórii Spojených štátov.
Je koncipovaná ako výpoveď tohto príslušníka špeciálnej jednotky SEAL, kombinovaná aj s kratučkými vstupmi jeho manželky Thaie, s ktorou prežívali počas vojenských misií prevažne v Iraku veľmi ťažké až krízové chvíle ohrozujúce ich manželstvo. Pre Chrisa bola služba v jednotke SEAL pre svoju vlasť a činnosť ostreľovača nadovšetko, čo jeho manželke, prirodzene, začalo prekážať. Kyle spomína podrobnosti z výcviku, ktorý je asi najnáročnejším – aspoň podľa jeho tvrdenia – na svete. Sám občas prizná, že sa z neho stalo niečo ako stroj na zabíjanie, napr. tvrdením: Nie sme učitelia, sme zabijaci. O svojom vojenskom účinkovaní v podstate nemá pochybnosti, je predsa vojak a plní rozkazy nadriadených. Zabíja Iračanov, ktorých po zásahu proti režimu Saddáma Husajna nazýva povstalcami, ale nezamýšľa sa hlbšie nad tým, prečo sú povstalcami a čo ich vedie na zúrivého odporu voči americkej armáde. Skôr ojedinele či výnimočne sa dopracuje k názoru na armádnu politiku: „Ale taká je armádna politika: banda manipulátorov si navzájom gratuluje v bezpečí, zatiaľ čo inde zúri vojna a nivočí ľudské životy.“ (str. 86) Kniha má ako celok skôr dokumentárny ráz, s takmer denníkovým záznamom priebehu jednotlivých akcií ostreľovačovej jednotky. Podrobnejšie sa píše aj o zbraniach, ktorými sú vybavení, tieto pasáže knihy možno potešia milovníkov týchto druhov najmodernejších militárií. Kyle sa stal v Iraku legendou, na jeho hlavu vypísali vysokú finančnú odmenu, bol dvakrát postrelený a neraz riskoval vlastný život, najviac vo Falúdži, kde zachránil skupinu svojich spolubojovníkov z obkľúčenia.
V súvislosti s jeho osudom, ktorý sa zmenil po odchode z armády, však vyvstávajú pre nejedného čitateľa otázky – všetci americkí ostreľovači sa stali známymi po účinkovaní mimo územia USA. Ak berieme ako fakt skutočnosť, že ostreľovačov má v podstate každá armáda na svete, tak je zaujímavé, že o tých amerických z obdobia druhej svetovej vojny bojujúcich proti Nemcom a Japoncom nevieme v podstate nič, no o tých neskorších, obraňujúcich demokraciu vo Vietname či Iraku vieme aj zásluhou tejto knihy možno viac ako treba. Vtedy bola činnosť ostreľovačov predsa len chápaná v inej rovine, nepochybne očisťujúcej svet od fašizmu. A už v úplne inej situácii boli ďalší možno ešte známejší či výkonnejší ostreľovači – Fín Simo Häyhä, prezývaný Biela smrť. Ten mal v Zimnej vojne ZSSR-Fínsko odstreliť až 705 vojakov Červenej armády, ktorá vtrhla do Fínska v roku 1939, a tiež ostreľovači Červenej armády Vasilij Zajcev (jeho príbeh je základom filmov Nepriateľ pred bránami a Anjeli smrti) a Nikolaj Iľjin. Títo menovaní na rozdiel od amerického ostreľovača bojovali predovšetkým na svojom území, bránili svoju vlasť na svojom teritóriu. V tomto svetle nadobúda rozprávanie Chrisa Kyla dosť nevábnu pachuť, hoci on bol a je presvedčený, že bránil svoju vlasť a demokraciu a nasadzoval na misiách ako správny patriot vlastný život.
