Reklama
Reklama

Čína po pandémii

Počet zobrazení: 1926

Laureát Nobelovej ceny, americký profesor Robert Engle na otázku, v čom vidí rozdiel medzi čínskou a americkou ekonomikou, odpovedal: „Zatiaľ čo Čína robí päťročnice pre budúce generácie, Američania robia plány iba pre budúce voľby.“

Rozdiel medzi obomi krajinami bol markantný práve v uplynulých dňoch, keď v USA vrcholila predvolebná kampaň poznamenaná hádkami, kto sa lepšie hodí na post prezidenta bez toho, aby sa robila hlbšia analýza predstáv a koncepcií oboch kandidátov. V debatách prevládalo strašenie. Buď strašenie socializmom a Čínou (vraj Biden), alebo Putinom a Ruskom (lebo Trump). V Pekingu v tom čase zasadalo plénum Ústredného výboru Komunistickej strany Číny, aby načrtlo plány nielen na nasledujúcich päť rokov, ale až do roku 2035. A ak sa objavilo strašenie, tak zhoršenou medzinárodnou situáciou, keď generálny tajomník strany Si Ťing-pching vyhlásil, že „svet vstupuje do obdobia turbulencií a transformácií“, ktoré sme už v tejto podobe nevideli celé storočie.

Obe koncepcie plánovaného rozvoja Číny dostali aj vlastné pomenovanie. Zatiaľ čo štrnásty päťročný plán má názov Národný ekonomický a sociálny rozvoj, ten druhý je o niečo konkrétnejší: Dlhodobé ciele do roku 2035.

Samozrejme, že okamžite po zverejnení dlhodobých cieľov sa vynorila otázka, čo krajina sleduje tým ďalekosiahlym pätnásťročným plánom. Prevláda názor, že to súvisí s osobou najvyššieho predstaviteľa Si Ťin-pchinga, ktorý takto dal verejne najavo odhodlanie viesť Čínu až do toho termínu, aby mohol realizovať všetky svoje ambiciózne vízie. Následne sa vynára otázka, či tento v súčasnosti už 67-ročný štátnik a politik bude mať dosť síl, aby bol schopný plniť sľuby, keď už bude mať vyše osemdesiat rokov.

Vyzerá to tak, že v súčasnosti už vysoký vek politikov nie je výnimka, skôr je to signál, že svet opäť speje k ére gerontokracie. Obaja americkí kandidáti na prezidenta sú oveľa starší ako Si Ťin-pching a ani ruský prezident Vladimir Putin, hoci je starší iba o rok, neuvažuje o odchode do politického dôchodku.

Zasadanie čínskych komunistov malo ešte jednu zaujímavosť. Svojho terajšieho vodcu poctili prívlastkom „hlavný navigátor a kormidelník“, ktorý bude loď socializmu viesť s odhodlaním do cieľa plavby napriek vlnám a silnému vetru. Takéhoto pomenovania sa doteraz dostalo iba zakladateľovi ČĽR Mao Ce-tungovi, ale tomu dodali k slovu „kormidelník“ aj prívlastok „veľký“.

Tí, čo mali možnosť sledovať zábery zo zasadania, istotne postrehli jeden markantný rozdiel od podobných podujatí v ostatnom svete. Ani jeden z čínskych politikov nemal rúško, ktoré sa v iných krajinách ešte stále považuje v tomto čase takmer za povinnú súčasť dress-kódu. Možno predpokladať, že týmto vysiela Čína do sveta signál, že sa jej napriek hrozivému začiatku už podarilo vysporiadať s pandémiou COVID-19. Napokon, podľa posledných správ v polovici októbra zaznamenali v Číne už len menej ako sto nových prípadov koronavírusu. Taký výsledok krajiny s takmer pol druha miliardami obyvateľov by privítalo aj päť a pol miliónové Slovensko. Navyše, v súvislosti s pandémiou, ktorá otriasla ekonomikami všetkých krajín, najnovšie štatistiky uvádzajú, že Čína dosiahla v treťom štvrťroku v porovnaní s predchádzajúcim rokom rast takmer päť percent a pravdepodobne bude jedinou veľkou ekonomikou, ktorá skončí tento rok v pozitívnych číslach.

O to viacej je zaujímavé, ako sa podarilo Číne splniť ciele predchádzajúcej päťročnice. V uplynulých piatich rokoch vzrástla ekonomika o 1,5 trilióna dolárov a dosiahla podiel na svetovej ekonomike 16,3 percenta. V mestách vzniklo 60 miliónov nových pracovných miest a 50 miliónov Číňanov opustilo nevyhovujúce bývanie a presťahovalo sa do nových bytov.

Najviac sledovaným prísľubom bolo rozhodnutie odstrániť do roku 2021 chudobu. Ani zvolený rok 2021 nie je náhoda. Krajina si budúci rok nepochybne s veľkou pompou pripomenie 100. výročie založenia Komunistickej strany Číny a prísľub – odstrániť chudobu – považovalo vedenie strany za najlepší dar k tomuto jubileu.

Také boli plány. Pandémia spomalila hospodársky rast, zvýšila sa nezamestnanosť a k spomaleniu ekonomiky prispeli aj tohtoročné záplavy v niektorých chudobnejších regiónoch. Čína dokázala prekonať mnohé prekážky, zmobilizovať zdroje a zacieliť prostriedky správnym smerom. Množstvo ľudí žijúcich pod stanovenou hranicou chudoby sa teda podarilo výrazne znížiť. Ak na začiatku päťročnice sa uvádzalo, že v krajine je ešte stále 54 miliónov osôb spadajúcich do tejto kategórie, v súčasnosti, napriek pandémii, je to už len osem miliónov obyvateľov žijúcich najmä v odľahlých a ťažko prístupných oblastiach Číny.

Určité problémy zapríčinila aj politika terajšieho prezidenta USA Donalda Trumpa zameraná najmä na zavádzanie ochranárskych ciel a zamedzenie prístupu Číny k moderným technológiám. Formálne svoj postup odôvodňoval Trump v niektorých prípadoch obavami o národnú bezpečnosť, ale v skutočnosti je to len zúfalý pokus zastaviť napredovanie Číny, ktorá v niektorých parametroch už predstihla USA a ďalšie americké prvenstvá ohrozuje.

V súvislosti s plánovaním hospodárskeho rozvoja zaujal dôraz na technologickú inováciu a doteraz málo zaužívaný výraz „duálna cirkulácia“. Fínsky profesor medzinárodného obchodu Carl Fey, ktorý strávil roky na univerzitách v Číne, identifikoval v päťročnom pláne práve tieto dve priority. Pokiaľ ide o rozvoj „duálneho obehu“, plán tvrdí, že domáce a zahraničné trhy sa môžu navzájom posilňovať, pričom hlavným pilierom je domáci trh. Náhodný nie je ani dôraz na technologické inovácie. K tomu poznamenal: „Čína by mala byť nielen ekonomikou zameranou na export tak, ako to bolo v minulosti, ale mala by sa zameriavať aj na výrobu pre svoju rastúcu strednú triedu a na predaj doma.“ To však neznamená, že by sa Čína uzatvárala pred svetom. Aj naďalej sa predpokladá vytváranie lepších podmienok pre zahraničné investície.

Čína našla teda rýchlu odpoveď na Trumpove opatrenia. Päťročný plán predpokladá výrazný rozvoj domáceho trhu s dôrazom na kvalitu a so zameraním na rastúcu strednú príjmovú vrstvu. Mnohé americké firmy tak prídu o svoje miesto na obrovskom čínskom trhu. Treba poznamenať, že už v súčasnosti má Čína najpočetnejšiu strednú vrstvu na svete a toto prvenstvo sa bude naďalej posilňovať. Päťročnica predpokladá, že v nasledujúcich rokoch sa presunú z vidieka do miest desiatky miliónov obyvateľov, takže v roku 2025 bude už 80 percent Číňanov zhromaždených nielen v mestách, ale aj v obrovských „megapolách“ pri ústí veľkých riek.

Päťročný plán venuje pozornosť aj ochrane životného prostredia. Opäť treba porovnávať a poukázať na politiku Donalda Trumpa, ktorý v polovici roku 2017 odvolal americký podpis pod Parížskou dohodou o obmedzení emisií skleníkových plynov. USA teda dali prednosť egoistickým záujmom vlastného rozvoja pred riešením globálnych hrozieb. Ako sľúbil čínsky prezident Si Ťin-pching na nedávnom zasadaní Valného zhromaždenia OSN, Čína už pred rokom 2030 zastaví nárast emisií a v roku 2060 dosiahne takzvanú uhlíkovú neutralitu. Najnovší päťročný plán napovedá, že krajina bude schopná zvládnuť oboje. Aj zodpovednosť za životné prostredie, aj vlastný rozvoj.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Mobilné telefóny a príslušenstvo
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Ringit - oblékni sa do štýlu
Reklama