Čínska správa o porušovaní ľudských práv v USA

Počet zobrazení: 3043

Čína v posledných rokoch vydáva správu o stave ľudských práv v USA. Je to reakcia na postup amerických úradov, ktoré si donedávna osobovali právo posudzovať dodržiavanie zákonov v iných krajinách a v mnohých podobných prípadoch neboli schopné postrehnúť situáciu na domácej pôde. Správa ČĽR sa vyznačuje tým, že neuvádza vlastné poznatky, ale čerpá z amerických a z uznávaných medzinárodných zdrojov.

Nezvládnutie pandémie

Tohtoročná správa má tú osobitosť, že si na prvom mieste všíma schopnosť USA vysporiadať sa s následkami pandémie COVID-19. Ako konštatuje, napriek tomu, že USA majú najvyspelejšie lekárske vybavenie a pokročilé technológie na svete, majú celosvetovo najväčší počet infekcií a úmrtí na COVID-19. Americká  vláda nikdy neprehodnocuje svoje opatrenia a stále jej chýbajú účinné protiepidemické plány. Namiesto toho podnietila pátranie po pôvode pandémie a snažila sa presunúť zodpovednosť na iných.

Od vypuknutia epidémie sa v USA jej prevencia a kontrola vysoko spolitizovala, čo sa stalo nástrojom a predmetom konfrontácie medzi republikánmi a demokratmi. Politici sa zamerali len na svoje politické zisky bez ohľadu na životy a zdravie ľudí. Federálne a miestne vlády išli svojou vlastnou cestou a navzájom si kládli prekážky, čo nielen veľmi sťažilo integráciu a koordináciu riadenia zdravotníckych zdrojov, ale tiež spôsobilo, že ľudia boli dezorientovaní, pokiaľ išlo o prevenciu a kontrolu epidémie. Prevládli rôzne témy odmietajúce vedu a zdravý rozum. Niektorí Američania podvedení politickou manipuláciou odmietli nosiť masky a dokonca spustili hnutie proti očkovaniu, ktoré uľahčilo šírenie nákazy.

Podľa Centier pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) do konca roka 2021 nebolo takmer 30 percent Američanov stále očkovaných. Ako informovala v decembri 2021 agentúra Associated Press (AP), americké nemocnice boli v dôsledku pandémie preťažené a počet hospitalizácií spôsobených infekciami neustále narastal. Podľa údajov Univerzity Johnsa Hopkinsa počet potvrdených ochorení COVID-19 v USA do konca februára 2022 presiahol 78 miliónov a počet obetí prekročil 940 tisíc. Podľa analýzy výskumníkov z University of Southern California a Princeton University úmrtia spôsobené ochorením COVID-19 skrátili celkovú dĺžku života v USA o 1,13 roka, čo je najväčší pokles od druhej svetovej vojny. Odhaduje sa, že priemerná dĺžka života klesne medzi Afroameričanmi o 2,10 roka a medzi obyvateľmi pochádzajúcimi z Latinskej Ameriky o 3,05, zatiaľ čo medzi bielymi bol pokles oveľa nižší, iba 0,68 roka.

Štúdia publikovaná v odbornom časopise The Lancet Regional Health – Americas v októbri 2021 zistila, že 32,8 percenta dospelých Američanov malo v roku 2021 „zvýšené depresívne symptómy“ v porovnaní s 27,8 percentami na začiatku pandémie v roku 2020 a 8,5 percentami pred pandémiou. Podľa prieskumu verejnej mienky vyše tretina Američanov vo veku od 13 do 56 rokov uviedla, že pandémia je významným zdrojom stresu v ich živote. V decembri generálny chirurg Vivek H. Murthy, citovaný denníkom The Los Angeles Times povedal, že počet podozrivých pokusov o samovraždu v roku 2021 bol o 51 percent vyšší u dospievajúcich dievčat v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019.

Podľa denníka The Washington Post je „bezdomovectvo jednou z najväčších súčasných výziev Spojených štátov bez ohľadu na región“. Agentúra AP 9. septembra 2021 informovala, že počet ľudí bez trvalého prístrešia na Rhode Island sa od januára 2021 zvýšil o vyše 85 percent. Podľa správy skupiny Advocates for Children bolo v New Yorku počas školského roka 2020-2021 niekedy až vyše 100 tisíc školákov bezdomovcov. Niektorí žiaci museli bývať v autách, parkoch alebo opustených budovách.

Niektorí americkí politici sa riadili zákonom prirodzeného výberu, pričom vyhlásili, že „starší sa môžu obetovať pre krajinu“ a že „národné hospodárstvo je dôležitejšie ako životy starých ľudí“. Drvivá väčšina úmrtí na COVID-19 bola medzi ľuďmi vo veku nad 65 rokov. Podľa amerického spravodajského webu Stat News zameraného na zdravie, vyše pol milióna starších ľudí v Spojených štátoch zomrelo na COVID-19, čo predstavuje štyri pätiny všetkých úmrtí. Podľa správy Claudie Mahlerovej, nezávislej expertky OSN pre starších ľudí, z 21. júla 2020 diskriminácia v poskytovaní zdravotníckych služieb, nedostatočné uprednostňovanie opatrovateľských domovov v reakcii na vírus a blokády zapríčinili, že existuje sklon zanedbávať alebo zneužívať starších ľudí.
 

Kriminalita narastá

USA majú trvalo jednu z najvyšších mier násilných trestných činov na svete. Opatrenia na kontrolu zbraní stagnujú a násilie so zbraňami narastá. Polícia je pri presadzovaní práva diskriminačná, zabíja nevinných ľudí, čo vyvoláva hnev verejnosti. Príslušníci orgánov činných v trestnom konaní páchajú trestné činy bez následkov a súdna nespravodlivosť je široko kritizovaná.

guantanamo.jpg
Väzni na Guantáname, „výkladnej skrini“ americkej demokracie a doržiavania ľuských práv. Shane T. McCoy, U.S. Navy – (copied from http://en.wikipedia.org/wiki/Image:Camp_x-ray_detainees.jpg so that the image can be used on Wikinews.) Voľné dielo.

Zhoršenie spoločenského poriadku urýchlilo šírenie zbraní. USA sú krajinou s najväčším počtom zbraní v súkromnom vlastníctve na svete. Americká verejnosť stratila dôveru vo vládnu správu a cíti sa mimoriadne neistá, čo mnohých núti kupovať si zbrane na vlastnú ochranu. Výskumníci Small Arms Survey (SAS) odhadujú, že Američania vlastnia 393 miliónov zbraní, čo je asi 46 percent všetkých zbraní vlastnených vo svete civilnými osobami. Podľa SAS pripadá na každých 100 Američanov 120 zbraní. Zbrane zostavené z  dielov zakúpených on line jednotlivcami (tzv. ghost guns), sa ešte viac rozširujú. Podľa webovej stránky The New York Times z 20. novembra 2021 tvorili za posledných 18 mesiacov tieto zbrane 25 až 50 percent strelných zbraní nájdených na miestach činu.
 

Násilie so zbraňami

Spojené štáty vedú štatistiku násilia spáchaného so zbraňami. Podľa štatistík zverejnených 5. januára 2022 webovou stránkou Gun Violence Archive počet obetí streľby v USA vzrástol z 39 558 v roku 2019 na 43 643 v roku 2020 a ďalej na 44 816 v roku 2021. Denník Milwaukee Journal Sentinel dňa 5. 10. 2021 informoval, že deti a dospievajúci v USA majú 15-krát vyššiu pravdepodobnosť, že zomrú v dôsledku streľby ako ich rovesníci v mnohých iných vyspelých krajinách. V USA došlo počas školskej sezóny 2021 najmenej k 30 streľbám v kampusoch, pričom prišlo o život najmenej päť ľudí a 23 sa zranilo, čo je najvyšší doteraz zaznamenaný počet. Celkovo 1 229 tínedžerov vo veku 12 až 17 rokov bolo v roku 2021 zabitých a 3 373 zranených počas streľby. CNN 26. novembra 2021 citovala ,odborného asistenta sociológie a trestného súdnictva na Univerzite Williama Patersona Jasona R. Silvu, že USA sú jedinou rozvinutou krajinou, kde sa za posledných 20 rokov každý rok vyskytovali masové streľby.

 

Policajná brutalita

Podľa údajov spoločnosti Mapping Police Violence v roku 2021 zomrelo 1 124 ľudí v dôsledku policajného násilia. K väčšine vrážd došlo počas nenásilných trestných činov alebo vtedy, keď k trestnému činu vôbec nedošlo. Webová stránka USA TODAY informovala 21. júna 2021, že polícia v USA smrteľne zastrelí približne 1 000 ľudí ročne. Polícia od roku 2015 smrteľne zastrelila vyše 6 300 ľudí, zatkla však iba 91 policajtov, teda len 1 percento zo zúčastnených. Tá istá webová stránka informovala, že len 22 percent Američanov verí, že U.S. polícia zaobchádza so všetkými Američanmi rovnako.

Rasové a etnické skupiny sú často vystavené nespravodlivému zaobchádzaniu. Webová stránka USA TODAY 15. júla 2021 informovala, že 20-ročného Afroameričana v Minnesote, Daunte Wrighta, zastrelila polícia po tom, čo ho zastavili pred Minneapolisom, lebo mu vypršala poznávacia značka na aute. Wrightova smrť bola jedným z reťazcov incidentov, pri ktorých boli Afroameričania zadržaní za dopravné priestupky a bezdôvodne zabití.

Štúdia 20 miliónov dopravných priestupkov v Severnej Karolíne za vyše desať rokov ukazuje, že u afroamerických vodičov je dvakrát vyššia pravdepodobnosť, že ich polícia zastaví ako u bielych. V histórii štátu Minnesota bol odsúdený iba jeden policajt, a to muž z menšiny, ktorý zabil bielu ženu. Webová stránka Christian Science Monitor 23. novembra 2021 informovala, že Urban Institute zistil, že vraždy s bielym páchateľom a obeťou čiernej pleti majú desaťkrát vyššiu pravdepodobnosť, že budú uznané ako oprávnené, ako prípady s čiernym páchateľom a obeťou bielej pleti.
 

Násilie vo väzniciach

Podľa CTV News zo 14. novembra 2021 zločiny spáchané personálom federálnych väzníc sú bežné. Od roku 2019 vyše 100 členov federálneho väzenského personálu USA bolo zatknutých a odsúdených za sexuálne zneužívanie, vraždu a iné trestné činy. Väzni v súkromných väzniciach sú tiež vystavení riziku zneužitia. Správa OSN z 4. februára 2021, citujúc údaje z Bureau of Justice Statistics, informovala, že v roku 2019 bolo v USA asi 116 000 väzňov zadržiavaných v súkromne prevádzkovaných zariadeniach, čo predstavuje asi 7 percent všetkých štátnych väzňov a 16 percent federálnych väzňov.
 

Dôveryhodnosť v súdny systém

Podľa štatistík amerického Národného registra bolo v USA od roku 1989 oslobodených neprávom odsúdených 2 933 ľudí na spolu 25 600 rokov. Napriek tomu v 14 štátoch Únie chýbajú právne ustanovenia týkajúce sa odškodnenia za nezákonné odsúdenia. BBC 23. novembra 2021 informovala, že Kevin Strickland (62) od svojho zatknutia vo veku 18 rokov tvrdil, že je nevinný. V júni 1979 ho neprávom odsúdili za vraždu tretieho stupňa, no v roku 2021 ho uznali nevinným. Vo väzená strávil vyše 42 rokov, čo je rekord v štáte Missouri. Podľa zákonov tohto štátu však pravdepodobne nedostane žiadnu finančnú kompenzáciu.
 

Falošná demokracia

Politická polarizácia ešte viacej rozdeľujúca spoločnosť, legislatíva a manipulácia s volebnými obvodmi (gerrymander) sa stali nástrojmi strán na potlačenie verejnej mienky. Politický systém sa vzďaľuje od vôle verejnosti. Väčšina spoločnosti je v podstate zbavená práva zúčastňovať sa na politike a medzinárodná dôvera v demokratický systém stále upadá. Demokracia v americkom štýle upadla a zmenila sa na hru o prenesenie záujmov.

Noam Chomsky, politický komentátor a sociálny aktivista z Massachusettského technologického inštitútu poukázal na to, že existuje pozitívna korelácia medzi bohatstvom Američanov a ich vplyvom na tvorbu politiky. Približne 70 percent obyvateľov nemá žiadny vplyv na politiku a sú zbavení volebného práva. Ray La Raja, profesor na Massachusettskej univerzite v Amherste v článku pre The Atlantic poznamenal, že súčasný americký systém je demokratický len vo forme, nie v podstate, keďže nominačný proces je náchylný na manipuláciu zo strany plutokratov, celebrít, mediálnych osobností a aktivistov, zatiaľ čo mnohí voliči prezidentských primárok podporujú kandidátov, ktorí nereflektujú ich názory.

V prezidentských voľbách v roku 2020 farmaceutické spoločnosti poskytli politické dary obom stranám a demokratická administratíva po nástupe do úradu investovala obrovskú sumu peňazí späť do zainteresovaných spoločností, pričom samotná Moderna zarobila takmer miliardu dolárov. Federálna vláda potom presunula záujmy priamo na farmaceutické spoločnosti nákupom veľkého množstva vakcín proti COVID-19, čo viedlo k hromadeniu a plytvaniu vakcínami. Vláda dala farmaceutickým spoločnostiam voľnú ruku pri stanovovaní cien vakcín proti COVID-19, čo viedlo k neustálemu zvyšovaniu ich cien. Denník Financial Times informoval, že spoločnosť Pfizer zvýšila cenu svojej vakcíny proti COVID-19 pre Európsku úniu z 15,5 eura na 19,5 eura a cena jednej injekcie Moderny sa zvýšila na 25,5 eura z 19 eur. Výrobné náklady na dávku Moderna sa však odhadujú na menej ako tri doláre.
 

Politická polarizácia

Volebný chaos v USA ešte viac zintenzívnil politickú polarizáciu a naďalej rozbíja spoločnosť. Dňa 6. januára 2021 desaťtisíce demonštrantov podnecovaných extrémnymi politikmi, odmietla výsledok prezidentských volieb v roku 2020 , zaplavila Washington a časť z nich si vynútila vstup do budovy Kongresu. Stret s políciou si vyžiadal päť mŕtvych a vyše 140 zranených. Ústavný proces na potvrdenie výsledku prezidentských volieb bol prerušený. V online článku Brookings z mája 2021 sa uvádza, že hoci všetkých 50 štátov potvrdilo výsledky volieb v roku 2020, 77 percent republikánskych voličov stále spochybňuje legitimitu zvoleného prezidenta kvôli obvineniam z volebných podvodov, čo je fenomén, ktorý sa stal prvýkrát za takmer sto rokov.

Zmeny vo vláde neznížili ani neodstránili politickú polarizáciu. Americký ľud je stále viac rozdelený v otázkach, ako je prevencia a kontrola pandémie, rasové vzťahy, právo na potraty a kontrolu zbraní, zatiaľ čo politický boj medzi demokratmi a republikánmi o výstavbu infraštruktúry, zákony o sociálnej starostlivosti, strop vládneho dlhu a inú legislatívu súvisiacu s ekonomikou a živobytím ľudí sa zintenzívnil a Kongres bol takmer nefunkčný. Republikánsky líder zašiel dokonca tak ďaleko, že v Kongrese predniesol rekordný 8,5-hodinový prejav, aby zablokoval a oddialil hlasovanie o demokratickom návrhu zákona.

Dňa 13. októbra 2021 Pew Research Center informoval, že USA sú považované za politicky najviac polarizovanú krajinu, pričom do prieskumu sa zapojilo 17 vyspelých štátov sveta. Až 90 percent amerických respondentov uviedlo, že existujú silné konflikty medzi tými, ktorí podporujú rôzne strany, a približne šiestimi z desiatich si mysleli, že ich spoluobčania nesúhlasia nielen v politike, ale aj v základných otázkach.
 

Konfrontácie medzi politickými stranami

Aby republikáni a demokrati vyhrali voľby, použili legislatívu a spomínaný gerrymander (manipuláciu s volebnými obvodmi), ako aj ďalšie taktiky, aby agresívne zabránili opozičným voličom odovzdať hlasovací lístok. V roku 2021 predložilo 49 štátov USA vyše 420 zákonov na obmedzenie hlasovania. Tieto návrhy zákonov buď skrátili čas voličov na požiadanie, aby dostali poštou hlasovacie lístky, obmedzili dostupnosť miest na hlasovanie, zaviedli prísnejšie požiadavky na hlasovanie poštou, alebo uzákonili nové a prísnejšie požiadavky na preukaz totožnosti voliča. Gerrymander sa stal nástrojom na potlačenie politického vplyvu menšín. Demokratické a republikánske strany využívajú svoj politický vplyv v každom štáte na zvýšenie svojich šancí na víťazstvo prekresľovaním kongresových obvodov, často na úkor práv menšín.

Denník Los Angeles Times. Informoval 8. decembra 2021 o tom, že hoci Texas zaznamenal výrazný nárast počtu farebných ľudí, jeho nový plán prerozdeľovania zámerne znížil moc latinskoamerických a afroamerických voličov. Texas je domovom najväčšej afroamerickej populácie v krajine, ale ani jeden z 38 kongresových obvodov v štáte nemá černošského kongresmana.
 

Dôvera v demokraciu v USA upadá

Celoštátny prieskum medzi 18- až 29-ročnými Američanmi uverejnený 1. decembra 2021 Inštitútom politiky na Harvard Kennedy School ukázal, že iba 7 percent opýtaných považovalo USA za „zdravú demokraciu“ a 52 percent sa domnievalo, že americká demokracia je buď „v problémoch“ alebo „zlyháva“. Údaje zverejnené Pew Research Center v máji 2021 naznačujú, že dôvera americkej verejnosti vo vládu sa priblížila k historickému minimu, keďže len 2 percentá Američanov uviedli, že môžu dôverovať, že vláda robí naozaj to, čo je správne a len 22 percent uviedlo, že vláda „väčšinou“ robí to, čo je správne.

Napriek tomu, že demokracia USA sa ukázala ako úplné zlyhanie a jej globálny obraz je vážne poškodený, vláda usporiadala takzvaný „Samit lídrov pre demokraciu“ na vysokej úrovni, spolitizovala demokraciu a použila ju ako nástroj na prinútenie ostatných krajín postaviť sa na jednu stranu v snahe rozdeliť svet. Takzvaný „Samit lídrov pre demokraciu“ je v podstate samitom, ktorý podkopáva globálnu demokraciu.
 

Rasová diskriminácia

„Vírus“ hlboko zakoreneného rasizmu v Spojených štátoch sa šíri spolu s novým koronavírusom, pričom často dochádza k zločinom z nenávisti voči prisťahovalcom z Ázie, neustále narastá diskriminácia moslimských komunít a stále pretrváva rasové prenasledovanie pôvodného obyvateľstva.

Američania ázijského pôvodu čelia čoraz prísnejšej diskriminácii a násilným útokom. V dôsledku manipulácie sa počet útokov zameraných na Američanov pochádzajúcich z Ázie drasticky zvýšil. Podľa správy zverejnenej 18. novembra 2021 národnou koalíciou Stop Asian American and Pacific Islander Hate bolo od 19. marca 2020 do 30. septembra 2021 nahlásených celkovo 10 370 nenávistných incidentov voči obyvateľom ázijského a tichomorského pôvodu. Väčšina incidentov sa odohrala v priestoroch otvorených verejnosti, ako sú ulice a podniky.

Newyorské policajné oddelenie uverejnilo 8. decembra 2021 štatistiku, podľa ktorej protiázijské zločiny z nenávisti v meste vzrástli o 361 percent v porovnaní s rokom 2020. Podľa správy The Washington Post z 22. apríla 2021 prieskum Pew Research Center zistil, že 81 percent dospelých Ázijcov si myslí, že násilie proti ich skupine stúplo.

The New York Times 29. novembra 2021 na svojej webovej stránke informovali, že približne 2 000 akademikov z inštitúcií vrátane Stanfordskej univerzity, Kalifornskej univerzity, Berkeley a Princetonskej univerzity podpísalo otvorený list, v ktorom vyjadrili obavy, že iniciatíva sa neprimerane zameriava na výskumníkov čínskeho pôvodu. Dňa 28. júla 2021 publikoval časopis Foreign Affairs na svojej webovej stránke článok s názvom Rivalita bez rasizmu, v ktorom sa uvádza, že „konzistentné tvrdenie amerických tvorcov zahraničnej politiky o hrozbe Číny pre USA je dôležitým prvkom nedávneho nárastu protiázijských incidentov“.

Bloomberg 9. septembra 2021 informoval, že za posledné dve desaťročia od teroristických útokov z 11. septembra 2021 vzrástla diskriminácia moslimských Američanov. Agentúra Associated Press 9. septembra 2021 informovala, že podľa prieskumu 53 percent Američanov má nepriaznivé názory na islam.

Pôvodní obyvatelia Ameriky už dlho trpeli krutým rasovým prenasledovaním. USA majú za sebou dlhú a temnú históriu porušovania práv pôvodných obyvateľov, vrátane Indiánov, ktorí zažili krvavé masakry, brutálne vyhnania a kultúrnu genocídu.

Článok s názvom „Spojené štáty musia počítať so svojimi vlastnými genocídami“ uverejnený na webovej stránke Foreign Policy v októbri. 11, 2021 poznamenal, že v priebehu 19. a 20. storočia bolo z USA financovaných viac ako 350 domorodých internátnych škôl, ktorého cieľom bolo kultúrne asimilovať domorodé deti ich násilným oddeľovaním od rodín a komunít do vzdialených rezidenčných zariadení.

Počas pandémie COVID-19 patril región, kde žije národ Navajo, teda Arizona, Utah a Nové Mexiko, medzi oblasti s najvyššou mierou infekcie COVID-19 v celej krajine. The Guardian 24. apríla 2020 informoval o dramaticky neprimeranej miere infekcie COVID-19 a o úmrtiach domorodých Američanov.
 

Ekonomická priepasť medzi rasami

V USA existuje dlhodobá a systematická ekonomická nerovnosť medzi etnickými menšinami a bielym obyvateľstvom. USA Today 7. apríla 2021 informovali, že podľa Bureau of Labor Statistics bolo 48 percent z odhadovaných 615 000 nezamestnaných ázijskej komunity bez práce šesť mesiacov plus počas prvého štvrťroka 2021. Toto číslo prekonalo dlhodobo nezamestnaných medzi nezamestnanými pracovníkmi iných etnických skupín.

The Hill na svojej webovej stránke 11. septembra 2021 informoval, že 27 percent malých podnikov vlastnených menšinami zostalo zatvorených, čo je oveľa viac ako malých podnikov vlastnených bielymi. Startupy vlastnené bielymi majú sedemkrát vyššiu pravdepodobnosť, že získajú pôžičky ako tie, ktoré vlastnia čierni počas roku svojho založenia. Dňa 15. decembra 2021 noviny  Los Angeles Times na svojej webovej stránke informovali, že hispánske rodiny, napriek tomu, že zastupujú 19 percent obyvateľstva USA, vlastnia len 2 percentá celkového bohatstva krajiny.
 

Vytváranie migračnej krízy

Vláda USA často zasahovala do vnútorných záležitostí iných krajín tým, že ovládala klub „ľudských práv“. Politika oddeľovania detí migrantov od ich rodín však vážne ohrozila životy, dôstojnosť, slobodu a ďalšie ľudské práva migrantov. Neustále zmeny vládnej politiky a policajná brutalita prispievajú k utrpeniu migrantov, ktorí už boli vystavení predĺženej väzbe, mučeniu, núteným prácam a mnohým ďalším krutým neľudským zaobchádzaním.

Žiadatelia o azyl sú vystavení policajnej brutalite. V roku 2021 sa humanitárna kríza naďalej zintenzívňovala, keďže na južnej hranici Spojených štátov dochádzalo k rastúcemu prílevu migrantov a pohraniční strážcovia používali čoraz násilnejšie prostriedky na vyhostenie alebo zabránenie vstupu žiadateľov o azyl do krajiny. Údaje zverejnené Pohraničnou hliadkou USA ukazujú, že vo fiškálnom roku 2021 zomrelo na južnej hranici Spojených štátov až 557 migrantov, čo je viac ako dvojnásobok oproti predchádzajúcemu fiškálnemu roku. Správy z médií hovoria, že to neodráža hroznú situáciu v USA južnej hranici a „skutočný počet úmrtí migrantov môže byť vyšší“.

Webová stránka USA Today 29. novembra 2021 informovala, že od januára do novembra 2021 bolo verejne nahlásených viac ako 7 647 prípadov vrážd, znásilnení, mučenia, únosov a iných násilných útokov na žiadateľov o azyl.

Osobitný spravodajca Rady OSN pre ľudské práva pre súčasné formy rasizmu a Pracovná skupina expertov pre ľudí afrického pôvodu vydali 25. júna 2021 vyhlásenie, v ktorom odsúdili systematickú a masovú deportáciu haitských utečencov a migrantov zo strany Spojených štátov bez toho, aby posúdili jednotlivcov. Situácia bola porušením medzinárodného práva, „zdá sa, že masové deportácie pokračujú v histórii rasového vylúčenia migrantov a utečencov z Čierneho Haiti v prístavoch vstupu do USA“.

Podmienky v detenčných zariadeniach, kde sú migranti zadržiavaní, sú zlé. Väčšinu týchto zariadení v Spojených štátoch stavajú a prevádzkujú súkromné spoločnosti. Aby sa znížili prevádzkové náklady a maximalizovali zisky, súkromné spoločnosti vo všeobecnosti stavajú v súlade s minimálnymi štandardmi dohodnutými s vládou, čo má za následok zlé záchytné zariadenia a drsné vnútorné prostredie.

Mnohí prisťahovalci sú obeťami obchodovania s ľuďmi. Prísnejšie imigračné politiky v kombinácii so slabým domácim dohľadom zvýšili pašovanie ľudí a obchodovanie s prácou zamerané na prisťahovalcov. Obžaloba z obchodovania s ľuďmi zverejnená 22. novembra 2021 na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti USA dokumentuje, že desiatky robotníkov z Mexika a krajín Strednej Ameriky boli prepašované na farmy v južnej časti štátu Georgia, kde ich ilegálne väznili za neľudských podmienok ako zmluvných agrárnych robotníkov a stali sa obeťami novodobého otroctva.

Webová stránka New York Times 11. novembra 2021 informovala, že stovky pracovníkov z Indie zlákali do mnohých miest s prísľubom spravodlivej mzdy a dobrej pracovnej doby, no namiesto toho nemali takmer žiadne pracovné voľno od vyčerpávajúcej a často nebezpečnej práce a čelili zdravotným rizikám v dôsledku vystavenia škodlivému prachu a chemikáliám.
 

Porušovanie ľudských práv v iných krajinách

USA vždy sledovali hegemonizmus, unilateralizmus a intervencionizmus. Často pritom používali silu, čo vedie k veľkému počtu civilných obetí. Zneužívanie jednostranných sankcií spôsobilo humanitárne krízy, spochybňovanie spravodlivosti hegemóniou, šliapanie po spravodlivosti vlastnými záujmami a svojvoľné porušovanie ľudských práv v iných krajinách. USA sa stali najväčším ničiteľom zdravého rozvoja medzinárodnej kauzy ľudských práv.

Webová stránka USA Today sa 26. augusta 2021 vyhlásila, že stiahnutie USA z Afganistanu bolo úplnou katastrofou. Dokonca aj v posledných minútach chaotickej evakuácie spôsobili letecké útoky americkej armády ťažké civilné obete. Americké ministerstvo obrany však verejne vyhlásilo, že za smrť civilistov pri útokoch bezpilotných lietadiel nebude potrestaný žiadny personál americkej armády.

V 21. storočí USA spustili sériu globálnych zahraničných vojenských operácií v mene boja proti terorizmu, ktorých výsledkom je takmer jeden milión mŕtvych. Webová stránka USA Today 25. februára 2021 informovala, že takzvaná protiteroristická vojna si za posledných 20 rokov vyžiadala životy viac ako 929 000 ľudí. Počas 20-ročnej vojenskej operácie v Afganistane zahynulo 174 000 ľudí vrátane 30 000 civilistov a vyše 60 000 ľudí bolo zranených. Denník New York Times 18. decembra 2021 informoval, že vyšetrovanie zistilo, že vyše 50 000 amerických náletov v Iraku, Sýrii a Afganistane bolo bezohľadných a zle cielených, pričom zahynuli desaťtisíce civilistov. Armáda tají počet obetí a skutočný počet civilných úmrtí je oveľa vyšší ako armádne zverejnené údaje.

Jednostranné sankcie negatívne ovplyvňujú ľudí z iných krajín. Alena Douhanová, osobitná spravodajkyňa OSN pre negatívny vplyv jednostranných donucovacích opatrení na ľudské práva, poukázala na ničivý vplyv sankcií na celú venezuelskú populáciu, ako aj na ich požívanie ľudských práv. Sankcie USA na iránsky ropný sektor viedli k neschopnosti Iránu dovážať dostatočné množstvo zdravotníckych potrieb, čo ovplyvnilo právo Iráncov na život a zdravie. Americké embargá voči Sýrii vážne ovplyvnili využívanie ekonomických, sociálnych a kultúrnych práv sýrskeho ľudu. Valné zhromaždenie OSN 23. júna 2021 hlasovalo už 29. rok po sebe za rezolúciu vyzývajúcu USA, aby ukončili embargo na Kubu a začali dialóg s cieľom zlepšiť bilaterálne vzťahy s touto krajinou. Ekonomické embargo je masívnym, zjavným a neprijateľným porušením ľudských práv kubánskeho ľudu a „ako vírus, blokáda dusí a zabíja, musí sa zastaviť,“ dodal.

Väznica v zálive Guantánamo bola dejiskom opakovaných škandálov s mučením. 23. februára 2021 skupina 16 expertov OSN uviedla, že mnohí zo zostávajúcich zadržaných sú starší jedinci, ktorých fyzická a duševná integrita bola ohrozená nekonečným odopieraním slobody a súvisiacim fyzickým a psychickým mučením a iným krutým, neľudským alebo ponižujúcim zaobchádzaním alebo trestom. Podľa CBS News z 29. októbra 2021 USA stále zadržiavajú na základni Guantánamo 39 ľudí.

Nezávislý panel expertov na ľudské práva vymenovaný Radou OSN pre ľudské práva vydal 10. januára 2022 vyhlásenie, v ktorom uviedol, že dve desaťročia praktizovania svojvoľného zadržiavania bez súdu sprevádzaného mučením alebo zlým zaobchádzaním porušuje medzinárodné zákony o ľudských právach a je „škvrnou na záväzky vlády USA dodržiavať zásady právneho štátu“. Napriek ráznemu, opakovanému a jednoznačnému odsúdeniu fungovania tohto hrozného väzenského a väzenského komplexu USA naďalej zadržiavajú osoby, z ktorých mnohé neboli nikdy obvinené zo žiadneho zločinu, uviedli odborníci. Experti vyzvali USA, aby zatvorili väznicu v zálive Guantánamo. Žiadali tiež, aby väznení boli odškodnení za mučenie a svojvoľné zadržiavanie. Aby boli braní na zodpovednosť tí, ktorí povolili mučenie a podieľali sa na ňom. Tak, ako to vyžaduje medzinárodné právo.

Zdroj: Full text: US Politicization of Human Rights Erodes Foundations of Human Rights Governance . Text bol krátený.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984