Reklama
Reklama

Cit kontra rozum a náboženstvo moci

Počet zobrazení: 2345

Všimli ste si, ako kandidáti na poslanecké kreslá a potenciálne vládne kreslá neustále vyzývajú občanov, aby rozhodovali múdro, s rozumom. Nemyslia to však vážne. Pokúšajú sa vyvolávať vášne a očakávajú, že voliči budú rozhodovať v strese. Ono je to tak, ako tvrdia americkí teoretici, že v akýchkoľvek voľbách rozhoduje cit – teda miera osobných emócií. Ľudia buď niekoho chcú, alebo ho nechcú. To s rozumom nemá nič spoločné. Napokon aj volebná kampaň sa už v lete rozbehla čisto emočne – lídri strán udierajú na city nás, občanov a podľa ústavy vládcov systému (demokracia). Dozvedáme sa, kto je aký darebák, zlodej či iný nemravný adept na politiku.

srdce_a_rozum.jpg
Foto: pxfuel / Creative Commons Zero - CC0

Kde zostáva rozum vo volebnom rozhodovaní? No zostáva stáť!! Ale kde? Ďaleko pred politickými stranami. Emócie bolo vidieť soptiť už v boji za zmenu premiéra, či pri odsudzovaní vraždy mladého novinára. Násilná smrť vždy u slušnejšieho človeka vyvoláva súcit a odsúdenie. To možno podfarbiť politicky – a je to.

Emócie však nemusia byť iba zlostné. Na mítingoch opozície vidíme hodne mladých ľudí, ako sa celkom pekne zabávajú – zhluk ľudí nepovažujú za demonštráciu, ale za happening. Do množstva účastníkov sa však počítajú, ešte organizátori ich musia poučiť, že budú voľby a majú voliť práve ich. 

Našťastie sa city na slovenských námestiach neprejavujú takým drsným spôsobom ako vo Francúzsku, Hongkongu či v Grécku alebo Španielsku. Tam je emočná sopka vysoko aktívna. Treba len dúfať, že sa neskončí novou Veľkou revolúciou a popravou oponentov, vrátane vládnucej rodiny. „Roľníci“ z východu však ukázali agresívnejší druh prejavu, doviezli do hlavného mesta svoj hnoj (teda od svojho dobytka či iných zvierat, ale išlo o ich vlastníctvo). Ako bude pokračovať ich vulgárnosť a agresivita? Keď zablokujú všetky cesty do Bratislavy a budú sa ukájať vlastnou mocou – postačí im to? Ak sa nebodaj nedostanú do parlamentu, obsadia ho? Alebo sa uspokoja s kydaním hnoja?

Vlastne na Slovensku sa všetky demonštrácie po vojne konali pokojne, dokonca aj v horúcich augustových dňoch roku 1968 – na rozdiel od Prahy. Asi to má slovenský národ v krvi, teda nejde o rozum, ale o cit. No občas by sa mal trochu rozvášniť a nedať sa opíjať starými rožkami, či zavádzať hlúposťami. Takže trochu osieho bzučania by občas nezaškodilo.

Do volieb však v celom liberálnom svete vstupuje aj ďalší faktor – peniaze. To je najvážnejšie ohrozenie demokracie – okrem vojenského prevratu či občianskej vojny. Peniaze naozaj vládnu svetu. Americkí spoločenskí vedci už dávno upozorňovali na tento trend, ktorý nikto nechce zastaviť. Demokracia sa tak skoro nenápadne mení na trhový vzťah – väčšia berie. Nejde o kartovú hru, ale o hru o tróny. Kto má viac peňazí, má väčšiu šancu na víťazstvo. Pozrite sa na bilbordy, ktoré sa už asi rok rozťahujú po Slovensku. Je to drahá a málo účinná prezentácia politických strán a ich reprezentantov. Bilbordy nás uchvacovali v roku 1990, lebo sme takýto stranícky boj dovtedy nevideli. No ale dnes? Navyše duchaplnosť bilbordov je mizerná. Skúste si napísať jednotlivé heslá a budete žasnúť nad intelektuálnou úrovňou vedenia strán a asi aj tvorcov bilbordov. No ale niekto za to zaplatil. Tak isto budú zdroje na ďalšie prezentácie, aj na ich kanály – drahé médiá. Moc veľmi chutí, je príjemná a aktérom moci je určite blažene. Moc je centrom politického vývoja, stala sa náboženstvom a občanom nezostáva nič iné, iba jej veriť. Takže opäť viera a opäť v abstraktný pojem. Moc má však jednu viditeľnú vlastnosť – jej pohyby sú pochopiteľné cez majetok účastníkov.

No a človek sa podiví aj nad motiváciou niektorých športovcov či umelcov a vedcov, ktorí sa dajú napísať na kandidačné listiny – čo ich motivuje? Neviem, ale asi si to domýšľam... Keby tak však intelektuáli ovládli politické strany, to by bolo niečo iné, určite lepšie.

Ešte sme nedospeli do stavu, aký vládne v USA. Tam veľké peniaze možno poraziť iba ešte väčšími peniazmi. U nás nie je tak mnoho miliardárov, aby sa na každého ušlo. Pochopiteľne, že vynaložené prostriedky musia priniesť nejaký efekt – môže to byť osobné uspokojenie, že mám dosť aj na takýto spôsob vyhadzovania peňazí, alebo môže isť o kalkuláciu, čo mi môžu (musia) priniesť politici po úspechu. V čase, kedy máme mnoho chudobných ľudí, je to drzosť, nemôžem to inak vyjadriť. Milióny by sa zišlo pred Vianocami (a nielen v tomto čase) rozdať mnohým jednotlivcom či rodinám. Z toho by však nebol taký úžitok pre darcov. Keby tak chudoba rozhodovala o rozdeľovaní štátneho rozpočtu či eurofondov alebo pekných kresiel, to by sa o nich mnohí ľudia začali zaujímať. No ale takto?

S hrôzou som si všimol, že sa idú rozdávať vianočné príspevky pre dôchodcov – no nie samotný akt ma vyviedol z miery, ale tvrdenie, že dolná hranica dôchodkov je 200 eur. No ak si niektorí poslanci či členovia vlády, premiér či prezidentka myslia, že to na život stačí, tak sú blázni. To v lepšom prípade, inak by som povedal, že sú darebáci.

Ale nazad k predvolebnému hnutiu a pnutiu. Spomenul som, že volič sa rozhoduje svojim citom – nejaká strana či jednotlivec je mu sympatický a tak mu dá svoj hlas – nech sa má dobre, či lepšie ako samotný volič. Ak mu je niekto nesympatický, tak nedostane nič – aspoň od voliča. Môže byť aj tak, že nejaký pouličný happening je človeku taký príjemný, že poslúchne organizátorov a dá hlas tam, kde mu odporučia.

Ja sa pokúšam zapájať do rozhodovania aj rozum, no priznávam, že do procesu vstupujú aj emócie. Napríklad predstava, že by Slovensko malo najškaredšieho premiéra, alebo človeka darebáka či jednoducho blbca, je mi protivná. Takže rozum je riedený pocitmi. No ale potom som v nepríjemnej situácii – komu dať hlas?

Možno aj nevoliť – to je riešenie pre voliča, ale nie pre štát. Takže odporúčam pri voličskom rozhodovaní premiešavať city a rozum, pričom nezabúdajme na vôňu peňazí. Pozor však na tézu, či postoj: treba voliť menšie zlo. Aj menšie zlo zostáva zlom!

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama