Čo nevyšlo prezidentovi Kiskovi, vyjde prezidentke Čaputovej?

Počet zobrazení: 4020

Podmienka za podmienkou sa valí! Signatári Paktu o vzájomnom neútočení svoj podpis podmieňovali zborovým odmietnutím povolebnej spolupráce so stranami Smer, SNS, ĽSNS a Vlasť. Kiskov projekt Blok zmeny sa zosypal po Kiskovej podmienke, že jeho súčasťou musí byť aj KDH, ktoré chce ísť do volieb samostatne. Aby opozícia nestratila ani jeden voličský hlas, Igor Matovič ponúkol Demokratickej strane dve zvoliteľné miesta na kandidátke OĽaNO: predsedovi DS Michalovi Kravčíkovi a nedávnej sasistke Jane Kiššovej. Ďalším odídencom od Sulíka poskytol trinásť nezvoliteľných miest, ale s podmienkou, že medzi kandidátmi nebudú Natália Blahová, Jozef Rajtár ani Ľubomír Galko. Záchranca opozičných hlasov Matovič pohotovo „ponúkol koalíciu SaS. Tá mala podmienku, aby tam boli aj Progresívne Slovensko/Spolu.“ (aktuality.sk, 26. 11. 2019) Sulíkova podmienka na PS/Spolu nezabrala, tak začerstva odpískal dvojkoalíciu s Matovičom. Na rozdiel od pobiehajúceho a ratujúceho Matoviča Beblavý vyhlásil, že „opozičné strany bez šance na parlament by mali zvážiť, či pôjdu do volieb“. (dennikn.sk, 26. 11. 2019) Aj médiá sú, aké sú, livrej sa zaprieť nedá, napriek tomu sa zdá, že v uplynulých dňoch predbehli politikov najmenej o krok. V čítaní signálov. Naďalej ich však ženú do záväzných vyhlásení, že po voľbách sa nespolčia so Smerom. V obave, aby sa nezopakovala povolebná situácia z roku 2016, keď Roberta Fica vysadili na koňa zradcovia opozície Béla Bugár a Radoslav Procházka.

Ako sa vtedy rozplynul Sulíkov sen o premiérskom kresle, tak by sa začiatkom marca mohol rozplynúť prezidentkin sen o úradníckej vláde. Nuž, sen ako sen, skôr vidina jediného východiska. Jej doterajší premianti totiž využívajú „akademický týždeň“ na všeličo iné, len nie na serióznu prípravu na skúšky dospelosti koncom februára. A čo bude, ak si, nedajbože, vytiahnu otázky, ako migrácia, cudzie vojenské základne, registrované partnerstvá alebo sprísnenie interrupčného zákona... Im by mala prezidentka zveriť zostavu vládneho tabla? Nezačnú si klásť podmienky, kto z čoho musí zľaviť alebo dokonca zabudnúť, čo sľúbil voličom? Nerozpŕchnu sa po hodení každej háklivejšej agendy? A prezidentka má zakaždým tŕpnuť, či loptoši povyliezajú spoza odkazovacích médií a vrátia sa k rokovaciemu stolu? Preto by sme sa nemali čudovať, ak sa namiesto prípadnej, ale akože nákladnej reprízy volieb dočkáme vlády spoza prezidentského stola. Takej, aby tzv. nová opozícia ostala celá, a Slovensko pod jej vedením ochotnejšie prijímalo aj najháklivejšie európske a euroatlantické výzvy.

Prezident Andrej Kiska nepochodil s úradníckou vládou ani v dusnej atmosfére po vražde novinára a jeho snúbenice. Aj preto by sa mali prieskumné agentúry zobudiť a pomôcť Zuzane Čaputovej. Súhlasili by ste s úradníckou vládou, keby ju prezidentka vymenovala? Nemali sme ako voliči na túto alebo podobnú otázku odpovedať už včera? Veď prieskumov nie je nikdy dosť, a ako sa čoraz častejšie ukazuje, prieskum k prieskumu a – bingo! Výhovorky agentúr neobstoja, lebo sme sa ešte neocitli v päťdesiatdňovom moratóriu a prezidentka požiadala Ústavný súd SR o pozastavenie účinnosti predmetného zákona. Zaslúži si trochu povzbudenia, nie? Keď sa z Prezidentského paláca musí prizerať ako jeden z loptošov otvára Pandorinu skrinku. Ak jemu prekáža, že Haščák podniká v mediálnej aj zdravotníckej oblasti, tak niekomu inému môžu prekážať vlastníci médií, ktorí „krížovo“ podnikajú v stavebnom, dopravnom alebo IT sektore. Neochudobní nás jeho Lex Haščák o médiá hlavného prúdu ako Denník N, Sme, Plus 1 deň, Plus 7 dní, Trend, Markízu, Joj a TA3? Akoby na prezidentku nebolo toho dosť, loptoš z Trnavy zištne vytresol: „Kiskova politika poza bučky sa mi hnusí.“ (spravy.pravda, 28. 11. 2019) Neviem, či sa k ustarostenej prezidentke dostalo vyjadrenie predsa len serióznejšieho Sulíka, v ktorom ocenil jej podnet na Ústavný súd, ale zároveň sa akoby dištancoval od fňukajúcej opozície. „Za SaS chcem povedať, že my sa žiadneho moratória nebojíme, či štrnásťdňového, päťdesiatdňového alebo žiadneho. SaS je strana postavená na programe!“ (topky.sk, 27. 11. 2019)  

Program! Slovo, na ktoré sme v mediálno-straníckej stoke takmer zabudli, lebo v politike sa dá žiť zo dňa na deň. Dokonca zožínať potlesk za podnožky, prekáračky a pľuvance v priamom prenose. Keď „programom“ zašermuje vládna koalícia, opozícia a družobné médiá prevrátia oči, o čom to tie tradičné strany tliapu?! Určite nepochvália ani Richarda Sulíka. O to silnejšie by malo zaznieť z Prezidentského paláca: Predložte svoje programy, lídri! Programy by mali byť zdrojom informácií pre voliča. (No nie v podobe 200/250-stranových bachantov.) V nijakom prípade by ich nemali suplovať prieskumné agentúry, ktoré sa už dávno zmenili na cestovky s priebežnými ponukami najlukratívnejších destinácií. Isteže, pre túlavých poslancov. Voľakedy sa tomu hovorilo obracanie kabátov, dnes je to hľadanie tej pravej straníckej identity. Niektorých hľadačov by sme už mohli označiť za stranícku zmesku. Stranícku, lebo pouličná by mohla niečo evokovať.

Keď „mamičkinej bojovníčke za spravodlivosť“ až tak záleží na informovanosti občanov, že sa v ich mene vybrala na Ústavný súd, nemala by sa cestou povypytovať médií hlavného prúdu, podľa akého kľúča poskytujú priestor neparlamentným stranám? Lebo zatiaľ sme svedkami zázraku ako pastierky na kopci Zvír. Redakcia avizuje nezaradenú poslankyňu NR SR, ale na obrazovke sa zjaví alebo sa nám z rádia prihovorí podpredsedníčka strany Za ľudí. Alebo iný nezaradený poslanec ako z gule veští, čo pre nás chystá koalícia PS/Spolu. Keď médiá prezidentke povedia, že sa riadia aktuálnymi prieskumami, nemala by im pripomenúť, že pri nových stranách ich zväčša financujú mecenáši, aby nekupovali mačku vo vreci? V nijakom prípade by však nemala zasiahnuť do nezávislosti médií, aby nezbuntošila domáce i európske stavovské organizácie. Justičný stavovský orgán Súdna rada je iný prípad, pretože ani po niekoľkých pokusoch nedokázala zvoliť predsedu Najvyššieho súdu SR! Pri poslednej voľbe sa zdržalo až šesť členov Súdnej rady, a nikto nevie, ktorí to boli! – Asi takto si povzdychol redaktor v Správach RTVS. (28. 11. 2019) Zhoda prezidentky a premiéra na potrebe verejnej voľby predsedu Najvyššieho súdu posiveného svedka zamrazila. Hľadal, ale nenašiel rozdiel medzi tým, či aktéri konajú pod bdelým okom robotníckej triedy, alebo pred zrakom slušných ľudí.

Nemali by sme informovanosťou posvätiť aj parlamentné voľby a hlasovať verejne? Pri registrácii si vypýtať volebný lístok konkrétnej strany a pred okrskovou komisiou ho hodiť ho do urny. Zvyšné lístky by neskončili v koši ani by sa nedali vyniesť a spoluobčania by vedeli, kto sa nepostavil za slušnejšie, spravodlivejšie a európskejšie Slovensko! Ale nie je informácií vo verejnom záujme aj bez toho dosť? Z policajných sejfov, od príslušníkov SIS, z bankového konta politického protivníka, zo zdravotnej karty prezidentského kandidáta či riaditeľa resocializačného zariadenia... Akoby sme sa ocitli v rozprávke O čarovnom hrnčeku. No spomenieme si, ako ho treba zastaviť, keď nám informácie začnú prerastať cez hlavu? Nevylezie niekto spoza rešiet, čo ostanú zo štátnych orgánov a úradov? Niekto, kto sa nespýta prezidentky, parlamentu ani vlády, či naozaj zabudli zázračnú formulku alebo sa ju len boja použiť, ale sám zrúkne: Hrnček, dosť! A rednúce výkriky o slobode slova pohltí hustnúci potlesk fascinovaného davu, aké to bolo jednoduché! Jednoduché budú aj otázky z pódia. Napríklad, čo s ospevovanou neviditeľnou rukou trhu, keď za tridsať rokov nedokázala dobudovať diaľnice? Keď sme vyhlásili stav klimatickej núdze, ktorý deň v týždni budú školáci na námestiach upozorňovať na núdzu, v ktorej sa zomiera od hladu? Zdá sa však, že aj médiá prenechávajú tie najjednoduchšie otázky komusi inému...

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984