Covid-19, vedci a spoločnosť

Počet zobrazení: 2806

Žijeme v dobe expertov a dominancie vedeckej kultúry. Nič na tom nemení ani fakt, že samotní vedci nemajú „monopol na absolútnu pravdu“ a každá veda je len jeden z ľudských produktov. Tí najlepší vedci si to vždy uvedomovali a vedeli, že aj veda je omylná. Takáto kultúra je dedičstvom modernej doby (osvietenstva), čo vôbec nevylučuje iné kultúrne fenomény, ktoré vede odporujú, nedôverujú a rozvíjajú voči nej rôzne alternatívy. Ale aj všetci tí, čo sa dávajú zaočkovať proti Covidu-19, robia tak preto, že sú vychovaní modernou kultúrou a vede v zásade dôverujú (napriek všetkým rizikám).

Pri všetkej vážnosti však pôsobí až komicky, keď nám matematici vypočítavajú, kedy sa začne či skončí nejaká ďalšia vlna Covidu-19 (ako bude na Vianoce atď.), alebo keď lekári (hygienici, epidemiológovia a ďalší) určujú, čo smieme a nesmieme robiť, aby sme prežili. Pri všetkej úcte k nim musíme povedať, že predmetom ich disciplín nie je celý človek a jeho život, ani celá spoločnosť. Ľudský a spoločenský život sú oveľa zložitejšie, teda komplexnejšie, a obsahujú oveľa viac komponentov a súvislostí, než aby sme ich mohli zredukovať na nejaké čísla a údaje (a intelektuálnu hru s nimi) hoci aj o našom zdraví. V pozadí takýchto prístupov môže byť dobrá vôľa a presvedčenie, že zdravie je jednou z najvyšších hodnôt, ale to nestačí. Aj zdravie treba vidieť v ďalších súvislostiach.

Ako je známe, človek a spoločnosť sú predmetom iných vied, než je matematika a biológia či od nich odvodená štatistika a medicína. Sú predmetom u nás toľko zaznávaných až „ opľúvaných“ spoločenských a humanitných disciplín. A, samozrejme, aj filozofie. Covid-19 je síce primárne biologický a medicínsky problém, ale ani tieto problémy nie sú izolované od celkového života ľudí a majú svoje ľudské a spoločenské súvislosti a dôsledky. Tým sa stávajú aj politickými, ekonomickými, psychologickými problémami atď.

Preto všetci tí, čo zasahujú do životov ľudí, ovplyvňujú ich či riadia štát — teda predovšetkým politici, verejní činitelia a médiá — potrebujú práve znalosti zo spoločenských a humanitných vied ako nevyhnutnú podmienku úspešnosti svojho pôsobenia. Predmetom činnosti týchto aktérov totiž nie sú nijaké čísla ani bunky, ale konkrétni živí ľudia a komplexné spoločenské procesy. Prírodné (biologické a teda zdravotné) fakty rovnako ako technologické artefakty nikdy nie sú „čisté“, ale v ľudskom svete a spoločenskom živote sú vždy súčasťou procesov, ktoré im dávajú význam a hodnotu — pozitívnu alebo negatívnu. Napríklad ani umelá inteligencia nie je nič „mimoľudské“, čomu by sme sa mali klaňať ako nejakej absolútnej sile. Naopak, je to len jeden z našich ľudských výtvorov a nástrojov, ktorý bude mať pozitívnu hodnotu iba vtedy a dovtedy, kým si nad ním udržíme kontrolu.

Dostať pod kontrolu Covid-19 je rovnaký cieľ a neznamená to kvôli tomu zruinovať život ľudí a spoločnosť. Kto by toto dopustil — nehovoriac o tých, čo by to nebodaj chceli — je diskvalifikovaný ako nekompetentný vo svojej spoločenskej pozícii a funkcii. Kompetentní verejní činitelia musia mať kvalitné sociohumanitné vzdelanie, ktoré je súčasťou aj ich morálnej výbavy. Musia vedieť, v čom spočíva zmysel ich činnosti, ktorým určite nie je šírenie strachu a paniky záplavou negatívnych dát, ale práve naopak, schopnosť tomu čeliť napriek všetkému (alebo práve preto). Kompetentní verejní aktéri vedia riešiť problémy verejného zdravia tak, aby spoločnosť nekolabovala a ľudia v nej nestrácali minimálne nádej a dôveru v nich.

To, čoho sme svedkami v súčasnej dobe (nielen u nás, ale vo svete vôbec), je na jednej strane hypertrofia čísel a dát v mene vedeckosti a expertízy, na druhej strane deficit znalosti súvislostí a dôsledkov. Je to nesprávne chápanie a využívanie vedy samej, zredukovanej na „fakticizmus“ a „dataizmus“. Potrebujeme lepší, oveľa širší pojem vedy a jej ukotvenia v živote a spoločnosti, o interdisciplinárnych vzťahoch nehovoriac. Preto v tímoch expertov, ktoré riadia (alebo aspoň v nich radia) covid-krízu, mali už dávno byť aj ekonómovia, sociológovia, politológovia, psychológovia, psychiatri, antropológovia a ďalší (možno aj filozofi, ktorí vo svete reflektujú túto krízu veľmi aktívne, napr. B.-H. Lévy, S. Žižek, N. Chomsky a i.). U nás však akoby za vedcov a expertov platili len „tvrdí“ fyzici a „formálni“ matematici. Na takýto skreslený obraz o vede doplácame všetci.
 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984