Reklama
Reklama

Čudní gratulanti

Počet zobrazení: 2540

Akoby nášmu kapitalizmu nestačila nočná mora, ako vysvetliť verejnosti, že za tridsať rokov a s dnešnou stavebnou technikou nedokázal diaľnicou prepojiť Bratislavu s východom, spávať jej nedajú ani médiá, stranícki lídri či pán prezident. Z politických prekáračiek sa denno-denne dozvedá, že tu vlastne nič nefunguje a kto to spôsobil, ako nám pribúda vnútorne rozsýpaných ľudí i samovrážd, kto a čo ukradol v malej alebo veľkej privatizácii, komu a koľko kvaplo pri lúpeží storočia v podobe predaja strategických podnikov zahraničným spoločnostiam, ako sa dá nabaliť pri kúpe vojenskej techniky, prečo sme stratili potravinovú sebestačnosť, alebo s akým lotrom sa niekto radil pred voľbou generálneho prokurátora v parlamentne. A zaklincoval to prichytený a rozčúlený daňovník Andrej Kiska výrokom, že žijeme v mafiánskom štáte.

vpn_843.jpg
Foto: Rudko / CC

Nič dobré na tridsaťročnom jubilantovi nenachádzajú ani prezidentskí kandidáti, preto na bilbordoch a v besedách pred kamerami sľubujú slušné, lepšie, spravodlivé a bezpečné Slovensko. O Slovensku ako o montážnej hale pre svetové automobilky, o hladových dolinách, o nízkych dôchodkoch a platoch, o zanedbanom školstve a zdravotníctve, o odchode mladých ľudí do sveta, o nevymožiteľnosti práva, o vražde novinára a jeho snúbenice, teda „o marazme, ktorom sme sa po tridsiatich rokoch ocitli“ (R. Mistrík, TA3 13. 1. 2019) budú isto bubnovať aj politické strany v neľútostnom boji o vyčlenené kreslá pre slovenských zástupcov v Európskom parlamente. Navyše, keď eurovoľby budú zahrievacím kolom pred parlamentnými voľbami v roku 2020.

A divákovi naozaj neostáva iné, len sa pobavene usmievať, ako sa tie malé stranícke dušičky v tomto období zavše zháčia, či chrlením nedostatkov nevystavujú Novembru 89 nelichotivé vysvedčenie. Ale tie iskričky šťastia a úľavy v ich očiach, keď si spomenú na zázračnú formulku: „Lebo Fico!“ Aby oslavy Víťazného novembra boli sýte a strany ostali celé, predpokladám, že partajné centrály nám napchajú do schránok manuály, ako máme vnímať blížiace sa okrúhle výročie, pravdaže, z ich pohľadu: čo urobili, to politickí súperi rozhajdákali, čo chceli urobiť, to im politickí súperi nedovolili...

Signál demokratického kandidáta na prezidenta USA Bernieho Sandersa, že s kapitalizmom treba niečo urobiť, akosi... nezachytili. Majú azda v čiernobielom prostredí VTEDY A DNES padnúť do podozrenia, že sa im zacnelo po časoch, keď sme dobrovoľníkom hovorili brigádnici, Bielym vranám donášači, klientom lekára pacienti, workoholikom úderník či hrdina socpr, nemali sme Rock pub, ale Kazačok a neboli sme in, ale v kurze dela? No zdá sa, že aj my sa riadime zásadou odtiaľ-potiaľ a do ulíc vychádzame podľa voličského srdiečka, presnejšie, keď nevládnu tí naši. Alebo ste na protestoch učiteľov začuli výkrik, že kapitalizmus si neváži vzdelanie? A nad iným zhromaždením zahliadli aspoň jeden transparent, že novinár a jeho snúbenica sa stali obeťou čoraz nenásytnejšej neviditeľnej ruky trhu, tak preč s ňou? Zato tú „nenašu“ vládu vieme odvážne kamsi poslať na každé lusknutie za kamerou.

Viem, že čiernobiele prostredie VTEDY A DNES nepustí, ale naozaj by sme si nemohli vziať príklad z Lenina a dočasne oživiť socializmus, tak ako Lenin dočasne oživil kapitalizmus, aby rozhýbal boľševickú ekonomiku? My by sme tak mohli dokončiť, napríklad, diaľnice a rýchlostné cesty. Vytvorením a nasadením jedného štátneho podniku by sme odzvonili nekonečným tendrom na zhotoviteľov a mediálnemu humbugu okolo nich. Isteže, isteže, šéfom by už nemusel byť komunista, dnešným slovníkom: nominant vládnej koalície. Jeho výber by som zveril opozícii, aby starostovia a primátori z jej košiara po spustení prác neburcovali obyvateľov na zmenu trasovania či vyústenia tunelov... A ak je niekto taký citlivý, že sa mu dvíha žalúdok z každej socialistickej relikvie, ako šofér by sa mal vyhýbať diaľničnému úseku Bratislava – Trnava a naopak, lebo si nestihne stiahnuť okienko. A čo by bolo s Gabčíkovom, keby ho mala realizovať súkromná firma? Mali by sme dnes vodné dielo, alebo jubilejný pätnásty tender?

Chápem, chápem, takto vtipkovať v roku okrúhleho výročia kapitalizmu! Ešte desať rokov, a dožije sa veku svojho predchodcu. A na námestiach si dajú férovku.              

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama