Cynické poznámky...
Deň pred voľbami boli učitelia stredobodom pozornosti; médiá a novinári im venovali až nadmernú pozornosť, ich platy a problémy v školstve a vo vzdelaní sa premieľali všade. Za nedostatky bola zodpovedná vláda, teda Smer- SD. Vysokoškolskí učitelia začali tiež štrajkovať. Prevzali štafetu štrajku a vyjadrili podporu učiteľom na základných a stredných školách. Kritizovali demokraciu na akademickej pôde, neochotu meniť tieto pomery, mnohé byrokratické obmedzenia, nastavenia kritérií na posudzovanie kvality vedcov a fakúlt. Neprotestovali však proti svojmu vedeniu, ako by bolo logické a štandardné, teda proti svojim zamestnávateľom, ale proti vláde a ministerstvu školstva. Čo má vláda spoločné so životom na slobodnej akademickej pôde? Vysokoškolskí pedagógovia spolu s učiteľmi, študentmi a aj rodičmi sa minulý týždeň ostentatívne zúčastnili happeningu „pohreb školstva“ naprieč centrom Bratislavy. 
Foto: Emil Polák
Deň po voľbách po učiteľoch neštekol ani pes. Učitelia si zažili svojich 15 minút slávy a spľaskli. Kde sú dnes? Kde vyhlasujú požiadavky na nové strany? Kde je záujem nových vládcov, ešte pred niekoľkými dňami veľkých podporovateľov učiteľov a sestier, o školstvo resp. zdravotníctvo? Kde sú dnes sestry, ktoré obviňovali ministra zdravotníctva a premiéra z konania riaditeľov nemocníc, ktorí ich po výpovediach nahradili novými pracovnými silami a nechceli ich vziať automaticky späť. Prečo dnes žiadny apel?
Učitelia (aj sestry) si mysleli, že sú „kunderovsky“ povedané „majitelé klíčú“ alebo havlovsky „třímají volantem dějin“.
Život v nafúknutej bubline sa skončil. Život je jinde, ako písal Kundera. Pravica drvivo vyhrala voľby. Ľavica – Smer, KSS, Vzdor a ostatné menšie strany –, získala cca 29% hlasov. Pravica má v parlamente pohodlnú ústavnú väčšinu 101 hlasov. Bude azda pravica pridávať štátnym a verejným zamestnancom na platoch? Akú odpoveď by dostali asi dnes sestry? Je to kompetencia manažmentu nemocníc. A učitelia? Nuž, ak sa zloží pravicová vláda, možno dosiahnu svoje. Totiž v Smere sa vtipkuje, že ako prvé navrhnú v novom parlamente zvýšiť platy učiteľov sestier o 140 eur. Čo odpovie pravica? Zrejme, že najprv sa musí urobiť audit v rezorte školstva, v akom stave ho zanechala predchádzajúca vláda, teda sociálna demokracia, že treba urobiť audit na ministerstve financií a vo verejných financiách, že Slovensko by pred nadchádzajúcim predsedníctvom EÚ nemalo byť destabilizované, že máme prejaviť svoju jednotu pred celou Európou, že platy prídu na pretras až pri príprave štátneho rozpočtu na jeseň. Ako budú asi reagovať médiá? Nuž, ako vieme, ekonomickí giganti z bankovníctva, telekomunikácií, energetiky a iných rezortov si prajú vždy nutnú stabilitu v krajine pre rast ekonomiky. Nuž, ako zareagujú médiá na požiadavky svojich najväčších inzerentov?
Čo nato povie jeden z vodcov vysokoškolských pedagógov marxista J. Halas? Dá na svojho kolegu z vedenia štrajku J. Tancera, ktorý na diskusii v BISLA povedal, že najlepšie by bolo, ak by sa školstvo reformovalo po vzore Zajacovej reformy v zdravotníctve? To by znamenalo privatizáciu, kde už platila iná disciplína pre učiteľov než vo verejnom sektore.
Učitelia v Bratislave vehementne štrajkovali, pričom na školách prebiehali tzv. študentské voľby. Vyhral Kollár a Kotleba. Jeden spájaný s mafiou, druhý označovaný za fašistu. Ako reagovali učitelia? Čakali, ako sa to skončí na celom Slovensku. Kto nesie vinu za názory, zmýšľanie a ideológiu mladých ľudí? Nie náhodou učitelia? A médiá, ktorí vyzývajú k štrajkom, neštandardom, k rebélii? Aký je, povedané žargónom biznisu, produkt učiteľov? Aký tovar dodali na trh? Nenesú oni vinu za rozmach fašistických myšlienok medzi mladými ľuďmi? Čo robia učitelia na hodinách dejepisu, etickej výchovy, slovenského jazyka a literatúry alebo náboženstva? Ako tento jav reflektovalo vedenie škôl, ktoré stálo vždy za učiteľmi?
Položme si otázky, ktoré sa v nedávnej diskusii opomínali: 1. Financovanie škôl podľa počtu žiakov. Pretože nielenže sa rušia málo zastúpené odbory, ktoré chýbajú na pracovnom trhu, ale neposlušní žiaci vedia, že nemôžu byť vyhodení zo školy, vydierajú, dovoľujú si ešte viac. (Financovať treba tak, aby bola určitá voľnosť v počte žiakov a tiež by sa zvážili aj iné faktory, ako napríklad význam, dôležitosť alebo regionálne položenie školy.) 2. Zjednodušiť celý proces rôznych vzdelávacích programov. Zmodernizovať vyučovacie procesy v jednotlivých predmetoch. Potlačiť dbanie napr. na bifľovaní poučiek a diktovaní. Žiaci sa potom nabifľujú niečo o fašizme, ale v skutočnosti na druhý deň o tom nič nevedia, nechápu a vedomosti berú z internetu 3. Upraviť vzťah učiteľa, žiak a rodič, kde právomoci učiteľa a školy proti neprispôsobivým žiakom sú veľmi obmedzené. Treba riešiť disciplínu v školách – vulgárnosť, nadávky, urážky učiteľov, neposlušnosť žiakov (mobilné telefóny – niekde dokážu riešiť, niekde narážajú, nejasné právomoci, rodičia, majetok).
Ale padni, komu padni. Nenesú žiadnu politickú zodpovednosť z pohľadu výchovy a vzdelania ministri školstva poslednej vlády Čaplovič, Pellegrini a Draxler? Nenesú aj oni vinu za rozmach fašizmu medzi žiakmi škôl? Nezlyhala SIS a jej vedenie? Nezlyhalo ministerstvo vnútra a minister Kaliňák? Bude aj tu vyvodená zodpovednosť? A v zdravotníctve, kde špičky sociálnej demokracie v posledných mesiacoch obhajovali veci a maľovali stav ako Štěpán na tribúne v ČKD v novembri 1989? Ako reagovali robotníci a ako on dopadol, vieme. Vyvodí naša sociálna demokracia nejaké dôsledky?
A čo riadne odbory v školstve? Akú mieru zodpovednosti nesú za vývoj vo výchove žiakov a študentov? A čo zamestnávatelia? Ich predstavitelia ako Soták, ktorý na TA3 arogantne ponížil prácu učiteľa a vzdelanie vôbec?
Nuž, v dnešnej konzumnej spoločnosti platí iba moc a právo peňazí. Kto má viac, má rešpekt a moc. K tomu sú vychovávaní aj mladí ľudia. Nakoniec navôkol v spoločnosti všetko vidia na vlastné oči. Rešpekt u nich majú ľudia, ktorí sú bohatí. Prachy sú najdôležitejšie. A preto, aby začali počúvať a rešpektovať učiteľov, musia byť aj učitelia primerane bohatí, primerane odmeňovaní. Nedostatok peňazí na vzdelanie, na prácu učiteľov sa vypomstilo. A môže byť ešte horšie (aj keď nám bude vládnuť jeden bývalý učiteľ).
