Reklama
Reklama

Ďalšie jasné víťazstvo CDU

O výsledkoch krajinských volieb v Severnom Porýní-Vestfálsku
Počet zobrazení: 865

Severné Porýnie-Vestfálsko je z hľadiska počtu obyvateľov – necelých 18 miliónov – najľudnatejšou spolkovou krajinou. Rozlohou (o niečo viac ako 34 000 km2) je treťou najväčšou krajinou.

Hlavným mestom je Düsseldorf (asi 620 tisíc obyvateľov). Nachádza sa tu aj silne urbanizovaná oblasť Porúria. Najľudnatejším mestom krajiny je Kolín (Köln, s necelými 1,1 mil. obyvateľmi) – štvrté najväčšie v Nemecku.

Spolkové mesto Bonn (asi 330 tisíc obyvateľov) bolo do roku 1990 hlavným mestom NSR a potom ešte do roku 1999 sídlom vlády. Aj v súčasnosti má štatút druhého sídla vlády.

Krajina sa považuje za priemyslovú základňu Nemecka. Vytvára viac ako 20 % nemeckého HDP. Z hľadiska výšky HDP na hlavu je však medzi spolkovými krajinami až na siedmom mieste.

 

Stručne o dejinách území spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko

290px-locator_map_north_rhine-westphalia_in_germany.svg_.pngPodoba územia spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko je vlastne výsledkom pôsobenia britskej okupačnej správy po druhej svetovej vojne. Svoju identitu vytvára až od januára 1947, keď bola vytvorená jeho súčasná podoba. Ak sa pozrieme trochu viac do minulosti, územia patriace do krajiny sa z hľadiska rozsahu začali formovať po Viedenskom kongrese v roku 1815, ktorý sa zišiel po porážke Napoleona a rokoval o následnom usporiadaní pomerov v Európe. Spájajú sa v ňom časti viacerých historických nemeckých území, ktoré sa stali v 19. storočí súčasťou Pruska.

Mapa Nemecka s vyznačením
Severného Porýnia-Vestfálska.

Aj podobu tejto nemeckej krajiny možno považovať za prejav britskej (anglickej) arogantnosti voči cudzím územiam, kde keď mali moc, vytvárali hranice štátov či územno-administratívnych celkov bez prihliadnutia na ich minulosť. V tomto prípade však treba vziať do úvahy, že išlo o vytvorenie nových územno-administratívnych štruktúr na území okupovaného Nemecka, ktoré mali o. i. zabrániť aj možnostiam oživenia nacizmu a jeho symbolov. Briti mali viacero návrhov na usporiadanie západných okupačných zón v Nemecku, vrátane rozdelenia na viac štátov, ktoré sa však neuskutočnili. Ako jeden z prvkov nového územno-administratívneho usporiadania v západných okupačných zónach sa vytvorila  krajina Severné Porýnie-Vestfálsko, ktorá sa stala po vzniku NSR v roku 1949 jej súčasťou.

Vzhľadom na okupáciu Nemecka a neskôr na chúlostivosť postavenia NSR v západnej Európe, neboli voči novému územno-administratívneho usporiadaniu krajín námietky. Menšie zmeny, ktoré sa neskôr uskutočnili, nezmenili jeho základnú podobu. Okrem toho, množstvo väčších či menších štátov na čele s monarchami a feudálnymi vládcami vytvorili takú spleť historických subjektov (území), ktorú nemožno vtesnať do jednoznačne vysvetliteľných podôb.   

Názov Porýnie (Rheinland) je značne voľný, lebo ako presne vymedzené územie neexistovalo. Neoficiálne sa považuje za územie bývalej Rýnskej provincie v Prusku, ktorá existovala v meniacich sa podobách od roku 1822. Pripojenie Rýnskej provincie k Prusku v tomto čase obsahovalo aj určitú protirečivosť, lebo bola priemyselne a obchodne vyspelejšia ako jej ostatné prevažne agrárne časti. Hospodársky vzostup provincie na začiatku 19. storočia bol založený na industrializácii a ťažbe rúd a uhlia. Dominovala tu buržoázia, zatiaľ čo vo zvyšku Pruska bola nadvláda šľachty.

Po prvej svetovej vojne sa podoba Rýnskej provincie zmenila. Západné Porýnie bolo okupované a neskôr sa dostalo na 15 rokov pod francúzsku správu. Z provincie bola odčlenená jej južná časť, ktorá sa pripojila k viacerým územno-administratívnym celkom. K provincii pôvodne patrila aj časť Sárska, ale po jeho pripojení k Nemecku, po plebiscite v roku 1935, sa už jej súčasťou nestala.

Zaujímavosťou je, že súčasné hranice medzi Severným Porýním-Vestfálskom a Porýním-Falckom takmer presne zodpovedajú výraznej nárečovej hranici.

Vestfálsko takisto nemá presné vymedzenie územia, hoci historicky územie s týmto názvom existovalo, ale menilo svoj rozsah. Do novej krajiny bola na východe zaradená bývalá pruská provincia Vestfálsko, v podobe v ktorej existovala od roku 1815.

dusseldorf_panorama_mesta.jpg

Panoráma hlavného mesta Düsseldorf.

Do provincie bola začlenené aj malé územie bývalej krajiny (predtým slobodného štátu) Lippe. Britská okupačná správa prisľúbila jeho obyvateľom, že do piatich rokov budú mať možnosť urobiť referendum, či chcú patriť do Severného Porýnia-Vestfálska alebo Dolného Saska, ale k tomu už nedošlo.

V súčasnosti tvorí krajinu 31 zemských okresov a 22 miest (mestských okresov).

 

O výsledkoch volieb a vládach v Severnom Porýní-Vestfálsku do zjednotenia povojnového Nemecka

V Severnom Porýní-Vestfálsku v krajinských voľbách do roku 1962 (v roku 1958 získala nadpolovičnú väčšinu mandátov) víťazila CDU (Christlich Demokratische Union Deutschlands – Kresťansko-demokratická únia Nemecka), ktorá bola potom prvá aj v rokoch 1970 a 1975. SPD (Sozialdemokratische Partei Deutschlands – Sociálnodemokratická strana Nemecka) sa len pomaly dostávala na prvé miesto. Prvýkrát sa jej to podarilo v roku 1966 a potom znovu v roku 1980. V rokoch 1985 a 1990 (v máji – ešte pred zjednotením) však  získala už nadpolovičnú väčšinu kresiel v Landtagu (krajinskom parlamente).

Do Landtagu sa v roku 1947 a 1950 dostali  aj KPD (Kommunistische Partei Deutschlands – Komunistická strana Nemecka – v roku 1947 s 13,97 % hlasov) a pravicová (kresťanská, sociálna, konzervatívne orientovaná) strana Zentrum. V roku 1950 neúspešne kandidovala Strana radikálnej sociálnej slobody (Radikal-Soziale Freiheitspartei).

V roku 1954 sa strane Zentrum vďaka zmene volebného zákona, presadzovaného CDU, podarilo dostať do Landtagu, hoci získala len 4,03 % hlasov. Úprava sa neskôr zrušila a Zentrum sa už do snemu nedostalo, hoci kandiduje až do súčasnosti. Kvórum však ani v týchto podmienkach neprekročil pravicový Zväz vyhnaných a zbavených volebného práva (Bund der Heimatvertriebenen und Entrechteten).

KPD získala v roku 1954 už len 3,81 %. V roku 1956 bola strana v Nemecku zakázaná. V roku 1970 začala kandidovať Nemecká komunistická strana (Deutsche Kommunistische Partei – DKP), ktorá bola založená v roku 1968. Len raz, v roku 1975, sa uchádzala o miesta do Landtagu aj Komunistická strana Nemecka/Marxisti-leninisti, ktorá bola založená tiež v roku 1968. Vo voľbách v roku 1985 kandidovala ďalšia malá komunistická strana – Marxisticko-leninská strana Nemecka (Marxistisch-Leninistische Partei Deutschlands – MLPD), založená v roku 1982. Zisky komunistických strán dosahovali len niekoľko desatín percenta.

Od roku 1958 sa tak do Landtagu okrem CDU a SPD dostala len FDP (Freie Demokratische Partei – Slobodná demokratická strana), ktorá ale raz – v roku 1980 – kvórum neprekročila. V roku 1990 boli prvýkrát zvolení do krajinského parlamentu Zelení (Die Grünen, s 5,05 % hlasov), ktorí kandidovali neúspešne už v rokoch 1980 a 1985.  

Zloženie vlád v Severnom Porýní-Vestfálsku bolo netradičné a na čele koalícií nebol vždy len víťaz volieb. Už po prvých voľbách v apríli 1947 bolo neobvyklé, že sa vytvorila vláda, ktorú viedla CDU, ale boli v nej zastúpené všetky štyri strany, ktoré sa dostali do parlamentu, vrátane komunistov.

Potom až do roku 1956 bola na čele vlád CDU. Od augusta 1950 do júla 1954 to bola jednofarebná vláda CDU a od júla 1954 do februára 1956 koalícia CDU, FDP a Zentrum.

Vo februári 1956 došlo k tomu, že sa vytvorila po kríze nová vláda, ktorú viedla SPD v koalícii s FDP a Zentrum napriek víťazstvu CDU vo voľbách v roku 1954. Vláda pôsobila do júla 1958.

V júli 1958 sa vytvorila znovu jednofarebná vláda CDU, ktorá ukončila svoju činnosť v júli 1962. Vystriedali ju dve vlády koalície CDU a FDP, ktoré pôsobili do decembra 1966.

Po víťazstve vo voľbách vytvorila SPD v decembri 1966 koaličnú vládu s FDP. Do júna 1980 vznikli celkom štyri vlády tejto koalície, hoci vo voľbách v roku 1970 a 1975 tesne zvíťazila CDU.

Prvá jednofarebná vláda SPD vznikla v júni 1980. Dve ďalšie pôsobili po nasledujúcich voľbách až do júla 1995.

 

O výsledkoch volieb a vládach v Severnom Porýní-Vestfálsku v rokoch 1995 až 2017

porynie-vest._vlajka_800.jpgPo zjednotení Nemecka sa krajinské voľby konali v jednom prípade predčasne (2012) – mediálno-politicky sa označujú za „predsunuté“. Do roku 2000 pokračovali víťazstvá SPD a dosiahla ho aj v roku 2012. CDU vyhrala voľby v rokoch 2005, 2010 a 2017.

Vlajka spolkovej krajiny.

Landtag sa stal relatívne stabilným a homogénnym. Okrem týchto dvoch strán sa dostali do všetkých snemov aj Zelení. FDP nebola zastúpená len v roku 1995 a vo všetkých ďalších voľbách prešla. 

Iným stranám sa do krajinského parlamentu podarilo dostať len výnimočne. Boli to  DieLinke (Ľavica) v roku 2010 (v roku 2017 získala len 4,9 % hlasov), Piráti (Piratenpartei Deutschland) v roku 2012 a AfD (Alternative für Deutschland – Alternatíva pre Nemecko) v roku 2017.

Zvláštnosťou je, že v Severnom Porýní-Vestfálsku kandidovala, ale neúspešne, v rokoch 2000 a 2005 aj Strana demokratického socializmu (Partei des Demokratischen Sozialismus – PDS), ktorá bola nástupníckou stranou SED (Sozialistische Einheitspartei Deutschlands – Jednotnej socialistickej strany Nemecka), vládnucej v NDR od jej vzniku v roku 1949 až do roku 1989. V kandidovaní do Landtagu pokračovali neúspešne aj dve už spomenuté malé ľavicové komunistické strany: KPD (v rokoch 1990 – 2000 a 2017), ktorá v súčasnosti vydáva aj vlastný týždenník Unsere Zeit a MLPD (v roku 2000 a 2017). Hlasovalo za ne však už menej ako 0,1 % voličov.

Po voľbách v roku 1995 pôsobila až do júna 1998 jednofarebná vláda SPD. Na čele piatich vlád SPD v rokoch 1978 – 1998 stál Johannes Rau, ktorý bol neskôr, od júla 1999 do júla 2004, spolkovým prezidentom. Od júna 1998 SPD vytvorila trikrát koaličné vlády so Zelenými, ktoré fungovali do júna 2005.

K zmene v koalícii došlo v júni 2005. Vznikla koaličná vláda CDU a FDP, ktorá pôsobila do júla 2010.

Vláda, vedená SPD v koalícii so Zelenými, sa znovu vytvorila v júli 2010 a opakovane aj v júni 2012. Na čelo krajinskej vlády v Severnom Porýní-Vestfálsku bola prvýkrát menovaná žena – Hannelore Kraftová.

Po voľbách v roku 2017 sa vytvorila znovu koalícia CDU a FDP. V jej rámci pôsobili dve vlády, keď v októbri 2021 vzhľadom na neúspech CDU vo voľbách do Bundestagu odstúpil Armin Laschet z funkcie predsedu krajinskej vlády a nahradil ho Hendrik Wüst.  

 

Stručne o výsledkoch krajinských volieb v máji 2022

kolin_goticka_katedrala.jpgV tohtoročných voľbách sa nekonalo žiadne veľké prekvapenie. Nepotvrdil sa len jeden trend, ktorý sa zisťoval v prieskumoch preferencií aj v čase tesne pred nimi, a to, že CDU zvíťazí pred SPD len s neveľkým náskokom.

O miesta v sneme sa uchádzalo 29 strán (boli medzi nimi aj už spomínané KPD a MLPD), ktoré odovzdali krajinské zoznamy s rôznym počtom kandidátov – spolu ich bolo 870. Okrem toho kandidovalo 17 nezávislých uchádzačov a siedmi zo strán, ktoré neodovzdali krajinský zoznam. V 128 volebných obvodoch bolo 1 111 kandidátov na získanie priameho mandátu.

Pohľad na Kolín nad Rýnom a jeho svetoznámu gotickú katedrálu.

Očakávalo sa, aká bude reakcia v krajinských voľbách na dve navzájom spojené, ale aj protirečivé otázky. Prvou otázkou bolo, či sa prejaví sa efekt spolkových volieb, v ktorých CDU pod vedením A. Lascheta ako bývalého krajinského premiéra Severného Porýnia-Vestfálska neuspela. Druhá otázka sa týkala podpory SPD, ktorá vyhrala voľby do Bundestagu a považovala sa do značnej miery aj za test podpory nového spolkového kancelára Olafa Scholza.

Účasť voličov bola najnižšia od uskutočnenia krajinských volieb v roku 1947 a dosiahla len 55,5 % oproti 65,15 % pred piatimi rokmi. Kde sú minulé časy, keď v roku 1980 bola účasť na hlasovaní až 86,06 % (v roku 1980 to bolo 80,00 %). V tomto storočí volebná účasť už dvakrát klesla pod 60 % (v roku 2010 a 2012). Zopakujeme, že pred dvomi týždňami v Šlezvicku-Holštajnsku napriek tomu, že tam je volebné právo od 16 rokov, bola účasť na voľbách  60,4 %.

Neočakávaným sa teda stalo výrazné víťazstvo CDU, za ktoré hlasovalo 35,7 % voličov (získala 76 kresiel vrátane 6 tzv. prevísajúcich mandátov) a polepšilo si oproti predchádzajúcim voľbám o 2,7 %. SPD získala 26,7 % hlasov (má 56 kresiel spolu so 4 vyrovnávajúcimi mandátmi), keď stratila 4,5 %. Ide o historicky najnižšiu úroveň podpory SPD od konania krajinských volieb v roku 1947, keď dosiahla 31,97 %.

V Landtagu budú ďalej zastúpení Zelení, za ktorých odovzdalo hlas 18,2 % voličov (získali 39 kresiel aj s 3 vyrovnávajúcimi mandátmi) a polepšili si o 11,8 %, pričom pred 5 rokmi boli v počte poslancov až na piatom mieste. Výrazne si pohoršila FDP, ktorá dostala 5,9 % hlasov (a má 12 poslancov), pričom stratila najviac – 6,7 % podpory. Oslabila sa aj pozícia AfD, za ktorú hlasovalo 5,4 % voličov (a získala 12 poslancov vrátane jedného vyrovnávacieho mandátu). Stratila 2,0 % hlasov. Ľavici (DieLinke) sa nedávali šance na prekročenie kvóra. Získala len 2,1 % podpory, čo bolo o 2,8 % menej ako v roku 2017. Za dve malé komunistické strany hlasovalo menej ako 0,01% voličov.

Na základe výsledkov týchto volieb sa predpokladá vznik koalície CDU – Zelení, lebo počet kresiel FDP ako koaličného partnera nepostačuje na väčšinu v sneme. Ako ďalšiu zaujímavosť uvedieme, že napriek netradičným krokom pri zostavovaní vlád v Severnom Porýní-Vestfálsku nebola ani raz vytvorená veľká koalícia SPD – CDU.

 

O sile politických strán na krajinskej úrovni

Zatiaľ nie je k dispozícii celkový počet členov krajinských snemov za jednotlivé strany. Sú však mediálne zdroje, ktoré uvádzajú, že po krajinských voľbách v Severnom Porýní-Vestfálsku je v krajinských snemoch celkom 30,3 % poslancov za CDU (z toho 6,5 % za CSU), 20,7 % za SPD, 16,9 % za Zelených, 10,7 % za AfD, 6,5 % za FDP, 5,8 % za DieLinke a za iné strany to je 5,4 % poslancov.

V tabuľke uvádzame prehľad výsledkov krajinských volieb od začiatku roka 2020 so štyrmi najúspešnejšími stranami a percentami hlasov, ktoré dostali za krajinský zoznam.

tabulka_skvrnda.jpg

Za ďalší ukazovateľ sily jednotlivých strán v spolkových krajinách možno považovať funkcie ministerských predsedov a im zodpovedajúce funkcie v mestských štátoch krajinského typu. Ukazovateľ sa však vytvára iba od októbra 2017, keď boli voľby v Dolnom Sasku.  

SPD má 8 ministerských predsedov (Berlín, Brandenbursko, Brémy, Dolné Sasko, Hamburg, Meklenbursko-Predpomoransko, Porýnie-Falcko a Sársko), CDU/CSU 6 (Bavorsko-CSU, Hesensko, Sasko, Sasko-Anhaltsko, Severné Porýnie-Vestfálsko, Šlezvicko-Holštajnsko). Po jednom sú za Zelených (Bádensko-Württembersko) a DieLinke (Durínsko).

SPD je zastúpená 10 krajinských vládach, Zelení v 9, CDU/CSU v 8 (CSU v Bavorsku) a DieLinke a FDP v štyroch. Okrem týchto strán sú zastúpení vo vláde v Bavorsku Slobodní voliči. Je len jedna jednofarebná vláda – SPD v Sársku. Podobne je len jedna veľká koalícia – v Dolnom Sasku. SPD a CDU spolupracujú ešte v troch koaličných vládach.

S AfD nie je zatiaľ ochotná spolupracovať žiadna politická strana. V CDU sa však už objavili úvahy o možnej koalícii na krajinskej úrovni, ale nakoniec k tomu nedošlo.

 

Vo voľbách sa nestalo nič zvláštne, ale nemecká politika sa dostáva do zložitého pohybu

Vo voľbách v druhej spolkovej krajine krátko za sebou došlo k výraznému víťazstvu CDU. Porážky SPD boli o to horkejšie, že dosiahla historicky najnižšie zisky hlasov od volieb po druhej svetovej vojne a raz klesla aj na tretie miesto. Možno sa však pateticky opýtať –  od akého medzníka dnes možno odvodzovať vo svete (Európe, Nemecku, ale aj na Slovensku) politické historické míľniky, keď udalosti sa už druhýkrát od konca bipolarity dostali do výrazne meniacich sa podôb a prinášajú kvalitatívne nové procesy, ktoré sa na jednotlivých úrovniach politiky prejavujú rozdielne?

Vzhľadom na to, že politická atmosféra sa aj v Nemecku pod vplyvom bojov na Ukrajine zmenila, nebudeme sa púšťať v súvislosti s voľbami v Severnom Porýní-Vestfálsku do rozsiahlych analýz, lebo významnú úlohu môžu zohrávať aktuálne situačné faktory. Ukážeme len na dva závery, ktoré sa najčastejšie objavujú v médiách i vo vyjadreniach analytikov. Po druhom úspechu CDU prezentuje rastúce sebavedomie. Predseda CDU Friedrich Merz označil výsledky volieb za „jasnú odpoveď pre kancelára a spolkovú vládu“. Straty SPD sa však aj v iných kruhoch považujú za určitý neúspech kancelára O. Scholza, ktorému sa vytýka váhavý postoj vo vzťahu Ukrajine, ale kritizuje sa z rôznych pozícií. Na prestíži mu nepridal ani arogantný, nactiutŕhačský výrok ukrajinského veľvyslanca, ktorý ho označil za „pečeňovku“. Der Spiegel v jednom z článkov, hodnotiacich výsledky týchto volieb uviedol, že O. Scholzovi sa doteraz nepodarilo dostatočne presvedčiť Nemcov. Ojedinele nechýbajú ani úvahy, že môže dôjsť aj k tomu, že vláda nevydrží do konca funkčného obdobia.

Uvedieme ešte niektoré širšie závery, ktoré možno naznačiť na základe krajinských volieb v posledných rokoch. V Nemecku, kde stále výrazne pôsobia dve tradičné strany na pravo-ľavej línii politickej diferenciácie, ktoré sa vyprofilovali po druhej svetovej vojne (pričom SPD odvodzuje svoje korene od roku 1863), tiež vidieť, že ich sila sa stráca. Presúvajú sa do stredu, pričom sa často rôzne „liberalizujú“ – viac sa to vzťahuje na SPD. V tomto procese sa protirečivo menia aj Zelení, ktorí sa tiež „tlačia do stredu“ a odkláňajú sa od pôvodnej ľavicovej orientácie. V podmienkach „liberalizácie“ sa znižuje počet hlasov, ktoré dostávajú tradiční nemeckí liberáli z FDP.

Pôsobí aj protirečivá tendencia k radikalizácii, ktorá má výrazne viac pravicový ako ľavicový charakter. Poukazuje sa aj na to, že príčinou neúspechov DieLinke sa tiež stala jej „liberalizácia“. V záujme zabránenia radikalizácii politickej scény so vo viacerých stranách rôzne posilňuje populizmus, ktorý má viacero odtieňov.

Všeobecne možno uzavrieť, že aktuálne sa na krajinskej úrovni viac darí CDU ako SPD. Druhou politickou stranou, ktorá dosahuje úspechy, sú Zelení. Zastavil sa nárast podpory AfD. Stráca FDP a DieLinke.

Najbližšie budú voľby 9. októbra v „starej“ spolkovej krajine Dolné Sasko (o niečo viac ako 8 mil. obyvateľov). Dovtedy môže dôjsť k zmenám na politickej scéne v Nemecku, ale aj v EÚ.

Z hľadiska politiky v rámci EÚ niečo napriek zložitej medzinárodnopolitickej a bezpečnostnej situácii napovedia parlamentné voľby vo Francúzsku v júni. Francúzsky politický systém i „scéna“ sa odlišujú od nemeckých.

Celá politika EÚ sa pod vplyvom bojov na Ukrajine a tlaku Washingtonu dostáva do podivného, takmer neurastenického stavu, ktorý, ak sa zavčasu nezmení, hrozí prerastaním do viacerých vážnych kríz. Súčasná lojálnosť EÚ k USA a NATO sa odkláňa od predstáv, ktoré o nej mali jej zakladatelia a záujmy jej členských štátov nedokáže primerane presadiť.

(Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave.)

Fotografie: pixabay.com

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama