Davos 2014 - polarizácia v príjmoch ako top téma dnešných dní

Kto sleduje každoročné rokovania ekonomických a politických lídrov v Davose, bol asi prekvapený. Leitmotívom tohtoročného rokovania bolo riešenie extrémnej príjmovej polarizácie a jej následkov. Súbežne so začiatkom fóra v Davose všetky spravodajské agentúry zverejnili správu, že osemdesiatpäť najbohatších ľudí vlastní majetok ako tri a pol miliardy najchudobnejších. Rastúca priepasť medzi bohatými a chudobnými bude v roku 2014 najväčšou svetovou hrozbou. Trendy posledných rokov a desaťročí jasne naznačujú, že priepastná nerovnosť medzi najbohatšími a najchudobnejšími sa ďalej prehlbuje. O tom, že práve táto téma udávala tón diskusie, svedčí aj list pápeža Františka, v ktorom okrem iného uvádza, že je nutné „ formovať novú politickú a podnikateľskú mentalitu, schopnú viesť všetky ekonomické a finančné aktivity v optike pravej ľudskej etiky“.

Už pred niekoľkými rokmi si to uvedomili aj najosvietenejší  predstavitelia super elity na čele s Warrenom Buffettom, ktorí na rozdiel od extrémistov z Tea Party pochopili, že je absurdné, ak sú najbohatší Američania zdaňovaní sotva polovičnou sadzbou dane ako tí najchudobnejší. Približne pred troma rokmi s podobnou iniciatívou prišla aj skupina francúzskych miliardárov, keď sami vyzvali vtedajšiu vládu Nicolasa Sarkozyho, aby ich viac zdaňovala. Podobne veľmi kriticky o praktikách super triedy písal aj jej dôverný znalec David Rosskopf. Vo svojom bestselleri Super trieda veľmi otvorene a kvalifikovane píše o nekalých praktikách super triedy, medzi ktorú ráta približne 6 000 najvplyvnejších osôb a osobností sveta.

Som veľmi rád, že na rozdiel od slovenskej ekonomicko-politickej elity, alebo inak, na rozdiel od východo- či stredoeurópskych oligarchov si neudržateľnosť súčasného stavu uvedomuje aspoň časť najbohatších na západe nášho kontinentu. Uvedomili si, že v masách ľudí narastá pocit veľkých sociálnych  krívd a nespravodlivosti. Dlhodobé neriešenie tohto problému vedie ku kríze globálneho systému ako celku. Sociálne napätie pramení aj z toho, že ľudia dnes majú prístup k alternatívnym informáciám; vďaka internetu  nie je možné dlhodobo a účinne ožobračovať a klamať také početné masy ľudí ako predtým. Dnes čoraz viac ľudí vie o spôsobe bohatnutia najbohatších. Tí vďaka novým technológiám a extrémne flexibilnému kapitálu, presúvaním finančných tokov, ako aj využívaním sofistikovaných techník daňovej optimalizácie, presúvajú kapitál po celej planéte tam, kde sa oň nemusia s nikým deliť. Bezostyšne využívajú všetky možnosti daňových rajov a národné štáty ešte viac ochudobňujú. V dôsledku toho sú národné štáty nútené na zabezpečenie svojho chodu masívne sa zadlžovať. Na druhej strane večná mantra neoliberálnych elít, že najbohatších nemožno nijako obmedzovať, alebo zdaňovať, lebo by to zadusilo ekonomiku, už tak celkom neplatí. Je otázne, či sa v dohľadnom čase zrodí nová skupina podnikateľov, ktorí si rovnako ako Ford či Baťa uvedomia, že ak nedajú svojim zamestnancom slušné mzdy, tak sa im to vypomstí.

Je jasné, že dnešný svet potrebuje nových lídrov a vizionárov, akým bol svojho času už spomínaný Ford, ktorý pochopil, že pokiaľ nedá svojim zamestnancom slušné platy, nikdy si nevytvorí trh pre svoje výrobky, totiž autá. Len vďaka tomu jeho produkty prestali byť exkluzívnym luxusným tovarom, ale stali sa tovarom všeobecne dostupným širším vrstvám.

Dnes sa, naopak, dostávame do deflačnej špirály. Extrémne šetrenia vlád a domácností vedie k nízkej spotrebe, na druhej strane vysoká produktivita práce vedie k tomu, že čoraz menej ľudí vytvára čoraz viac tovarov. Zisky z tejto vysokej produktivity si však privlastňuje veľmi úzka skupina osôb, ktorá nedokáže svoje príjmy dostatočne účinne alokovať tak, aby udržala ekonomiku v chode. Vďaka tomu, že takéto obrovské zisky nie sú efektívne zdaňované, nie je možné, aby tieto prostriedky boli národnými vládami použité na verejne prospešné investície, ktoré by zlepšovali infraštruktúru, či zvyšovali štandardy zdravotnej starostlivosti, alebo pozdvihli úroveň školstva.

Rútime sa do deflačnej špirály, ktorá ničí ekonomický rast a krízu len ďalej prehlbuje. Je jasné, že bez zásadných korekcií tohto trendu spejeme ku kolapsu. Aj preto som rád, že to pomaly začína chápať aj svetová elita v Davose. Zároveň verím, že ak nič iné, tak aspoň pud sebazáchovy ju prinúti, aby sa začala správať racionálne a zásadne korigovala súčasné smerovanie globálneho ekonomicko-politického systému.